Ján Čarnogurský: Podiel liberálov aj z radov signatárov listu cirkevným predstaviteľom na úspechu M. Kotlebu

Voľby priniesli úspech Ľudovej strane Naše Slovensko predsedu Mariána Kotlebu. Dostala sa do parlamentu a prípadne až štyri roky bude môcť hlásať svoje idey z parlamentnej tribúny.
Tlač obviňuje z úspechu ĽSNS kde-koho. Tri desiatky publicistov, pokojne zaraditeľných do liberálneho prostredia, napísali otvorený list cirkevným predstaviteľom, myslia sa najmä katolícki, v ktorom im dávajú vo veľkej miere za vinu Kotlebov úspech. Absurdné. Zlodej kričí: Chyťte zlodeja. Nuž povedzme si ako to bolo a je s Kotlebovým úspechom.
Kandidati Fatimska sobota 6.2. 2016 Sv. Mikulasa

Zjednodušene vyjadrené, Kotlebovej strane kladú za vinu vychvaľovanie vojnového Slovenského štátu vrátane jeho prezidenta Jozefa Tisu, znevažovanie Slovenského národného povstania, sklon ku prípadne až násilnému riešeniu rómskeho problému, odpor proti NATO a EÚ.

Slovenský štát

Slovenský štát zanikol pred tri štvrte storočím a tri štvrte storočia okolo jeho výročia všetky slovenské médiá – ktoré mali, resp. majú v rukách liberáli a komunisti – písali a píšu proti Slovenskému štátu. Až nedávny prienik sociálnych internetových sietí trochu zmenil pomery. V týchto dňoch sa o tom môžeme opäť presvedčiť. Noviny sú plné článkov proti Slovenskému štátu. Novinári a politológovia vedia prečo: na Slovensku je o túto tému záujem a médiá vychádzajú v ústrety záujmu. Páni liberáli (a páni komunisti), ako to, že za tri štvrte storočia ste nedokázali presvedčiť slovenskú spoločnosť, že o Slovenský štát niet čo udržiavať záujem, pretože je hanbou slovenských dejín a hanbu si človek nerád pripomína? Najmä v posledných rokoch vychádzajú vedecké knihy o Slovenskom štáte a poskytujú o ňom vcelku objektívny obraz. Ak by novinári a publicisti, vrátane signatárov otvoreného listu, preniesli vedeckú reč monografií do zrozumiteľnej publicistiky, čitatelia ich článkov by si mohli povedať, že už poznajú pravdu o Slovenskom štáte a ak nie sú špecialisti, ich záujem o tému končí. Po prečítaní primitívnej propagandy si to nemôžu povedať. Ako korunovaný rusofil si môžem dovoliť použiť ako argument: v ruských kníhkupectvách nájdete celé šteláže kníh na každú akokoľvek kontroverznú kapitolu alebo osobnosť ruských dejín. Sú tam knihy za Stalina aj proti Stalinovi, pamäti všetkých nemeckých generálov o vojne, o boľševikoch aj bielogvardejcoch v občianskej vojne, dokonca aj pokus o pozitívne vysvetlenie pohnútok generála Vlasova pre boj na nemeckej strane. Ale dnešné Rusko nemá problém s pôsobením minulosti v súčasnej politike.

Povstanie

V roku 1944 bolo na Slovensku viac plánov Povstania. Najsľubnejší bol plán generála Malára, aby Povstanie vypuklo, keď Červená armáda obsadí Krakov alebo Budapešť. Povstanie, ktoré vypuklo 29. augusta nemalo vypuknúť. Píše o tom napríklad Gustáv Husák v knihe Svedectvo o Slovenskom národnom povstaní. Vedenie Slovenskej národnej rady sa dohodlo s vojenským vedením, s generálom Golianom, že na Slovensku sa nebudú podnikať partizánke akcie, aby nevyprovokovali Nemcov na obsadzovanie Slovenska. Ale presne to sa stalo. Slabá disciplína povstaleckého vojenského riadenia armády nezabránila likvidácii nemeckej vojenskej misie v kasárňach v Martine a tá spustila obsadzovanie Slovenska. Vypuknutie Povstania bolo potom vynútené, bol to tzv. defenzívny model Povstania a jeho porážka bola priam predurčená. Stalin spustil na pomoc Povstaniu Karpatsko-dukelskú operáciu, ale Červená armáda sa nestihla prebiť do Bystrice pred jej pádom do rúk Nemcov. Operácii velil maršal Konev. Vo svojich pamätiach píše o obetiach bojov v karpatských priesmykoch. Keď Povstanie vyhlásili na Donovaloch za skončené, Stalin dovolil Konevovi zastaviť operáciu, pretože stratila zmysel. Historik Ľubomír Lipták píše v knihe Storočie dlhšie ako sto rokov ako vojenská porážka Povstania po vojne posadila Beneša na koňa a umožnila mu obnoviť Československo nie s rovnoprávnym postavením Slovenska. Tí, ktorí boli porazení na bojovom poli si nemôžu diktovať podmienky. ALE. Vojaci hovoria, že bitky prebehnú vždy inak ako ich naplánovali štáby. Iba Malárov plán povstania mal šancu na víťazstvo, ale ten sa neuskutočnil, Malár jeho prípravu zaplatil životom na nemeckom popravisku. Potom aj defenzívne Povstanie bolo použiteľné ako dôkaz našej príslušnosti k víťazným Spojencom. Inak by politické postavenie Slovenska po vojne bolo ešte horšie. Ešteže tak.

Rómske problémy

Inak sa o rómskych problémoch rozpráva a píše z bratislavskej kaviarne a inak v obciach a mestách na strednom a východnom Slovensku, kde rómske osady sú. V roku 1999 ma ako ministra spravodlivosti navštívila delegácia nerómskych obyvateľov košického sídliska Luník IX a rozprávala mi o svojich zúfalých životných podmienkach na tomto už vtedy prevažne rómskom sídlisku. Zorganizoval som vtedy dobrovoľnú brigádu na vyčistenie sídliska. Ja som sa jej tiež zúčastnil. Dá sa povedať, že za jednu sobotu sme sídlisko vyčistili – rukami a lopatami sme nahodili na nákladné autá tony odpadu. Našli sa peniaze na založenie miestnej polície. Na sídlisko asi rok vodili delegácie z Bruselu a ukazovali im ho ako príklad úspešného riešenia rómskeho problému. Potom nemal kto pokračovať, sídlisko sa zopsulo a dnes tam padajú panelové domy. Do rómskych osád je nebezpečné chodiť a kde majú Rómovia väčšinu alebo aspoň polovicu je nebezpečné žiť. Polícia sa bojí zasiahnuť proti agresívnym Rómom, pretože tlač sa pustí proti polícii. Liberálna politická korektnosť bráni problém čo aj len pomenovať. Keď som ako minister spravodlivosti informoval, koľko je vo väzniciach Rómov, nerómov a iných väzňov, kritizovali ma jedny noviny, že podnecujem rasizmus. Zachránilo ma len, že podobné štatistiky uverejňuje aj americké ministerstvo spravodlivosti.

NATO a EÚ

Členstvo v NATO viedlo k prebudovaniu našej armády natoľko, že nie je schopná brániť vlastné územie ani proti teroristickým útokom, je schopná – a povolaná – len sa zúčastňovať na amerických operáciách v zahraničí. NATO nás voči žiadnemu reálnemu ohrozeniu nechráni, naopak zaťahuje nás do konfliktu s Ruskom. Pomáha nám NATO s migrantskou krízou? O riziku rozpadu EÚ nepíšeme my, ale liberálni novinári na Západe. Naše hospodárstvo je prebudované podľa štruktúry EÚ. Ak by sa EÚ rozpadla – čo si neželám – budeme zase desaťročie hľadať nových investorov ako po páde komunizmu?

Všetky tieto otázky „mienkotvorná“ publicistika zamlčiava, ale Marián Kotleba nemá problém ich pomenovať, samozrejme, zo svojho zorného uhla. Ľudia môžu mať pocit, že na jeho zhromaždeniach sa rozpráva slobodne. Na jeho predvolebnom mítingu v Bratislave vraj bolo 500 ľudí. Ktorá iná strana je schopná zorganizovať taký míting? Marián Kotleba rastie na lámaní cenzúry v podobe politickej korektnosti. Politickej korektnosti, ktorú u nás nastoľujú aj mnohí signatári listu cirkevným predstaviteľom. Nech preto svoju vinu neváľajú na iných.

https://blog.postoj.sk/11798/podiel-liberalov-na-uspechu-kotlebu

Iných vyhadzujú z pochodov, len preto, že majú štátnu vlajku Slovenskej republiky alebo obraz Božieho Milosrdenstva a dnes sa tvrdia, že Kresťanská viera šíri pokoj, nie hnev. V mene tohto ich pokoja dnes pre zmenu zase vyhadzujú Kotlebu

Otvorený list organizátorom pochodu Bratislava za život

Organizátori pochodu Bratislava za život Juraj Šúst a Patrik Daniška sa ospravedlnili za incident s obrazom Božieho Milosrdenstva. Dnes by aj s Marcelou Dobešovou z Fóra života najradšej vyhodili Kotlebu

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.