List umelcom: Mohol to byť pekný večer …

Naša dubnická Matica organizovala zájazd do Nitry, všetko by bolo fajn, nebyť tých umelcov…
Už od januára sme v našej Matici slovenskej v Dubnici n/V pripravovali autobusový zájazd do Nitry, ktorý sme aj uskutočnili na Jozefa, 19. marca 2016. Cestou sme navštívili Veľký Klíž s jeho kostolíkom sv. Michala z 12. storočia. Na cintoríne, ktorý obkolesuje tento stredoveký kostolík sme položili kytičku na hrob Ladislava Ťažkého. Prezreli sme si aj Zámok prezidentov v Topoľčiankach a Baziliku sv. Emeráma v Nitre. Stretli sme sa s dobrými ľuďmi, či už s ochotnou a milou starostkou obce Veľký Klíž Ing. Saskovou, alebo históriou „nadupaných“ a vtipných sprievodcov v Topoľčiankach a Nitre.

Pekný a na dojmy bohatý deň sme chceli zakončiť oddychovou komédiou v nitrianskom divadle Andreja Bagara. Bláznivá komédia bola plná smiechu, vtipných gagov a treba povedať, že aj výborných výkonov nitrianskych hercov, ktorý sa vyžívali v tejto uvoľnenej veselohre. Niekedy (a dosť často) nám síce zmrzol úsmev, keď herci použili niektoré a nielen slovne – krčmové pomenovania ľudských genitálií, úplne bez zábran .A vulgarizmy typu „do riti“ boli tými najnevinnejšími. Ale komédia bola ozaj bláznivá, veľmi dobre sme sa bavili a niektorí návštevníci hercom odpustili tieto úlety.

Standing ovation na záver hry bol spontánny a zaslúžený.
Potom však prišiel šok. Pani Pavlíková začala čítať pamflet umelcov, ktorí podporujú úchylné vystúpenia „tiežumelcov“ z tzv. Divadla tanca v Banskej Bystrici a protislovanské vystúpenie amatérov z Brezna. Nastal šum v hľadisku, ľudia, ktorí sedeli na krajných sedadlách odchádzali, ozvali sa protestné výkriky tých, ktorí nesúhlasili s textom a vzhľadom na svoju „dislokáciu“ v strede hľadiska nemohli odísť. Tiež som sa pokúšal opustiť sálu, ale ,žiaľ, bol som príliš v strede a tak som sa stal s ostatnými, ktorí s textom nesúhlasili nedobrovoľným rukojemníkom pani Pavlíkovej. Keď ste doma, stlačíte gombík a vypnete tie nezmysly valiace sa z našich médií, tu nebolo čo stlačiť…

Hoci,… bolo čo stlačiť. Počas predstavenia boli prsia pani Pavlíkovej stláčane zo všetkých strán jedným z hrdinov hry dosť dôrazne a dlho. Tak ma napadlo, prečo sa pani Pavlíková nevyzliekla a nebehala s natriasajúcimi sa prsiami po javisku ? Veď to by bola tá najúčinnejšia podpora a obdiv nahotinkám v bystrickom Divadle tanca! Načo toľko slov … No a anglicky znejúce mená osôb v tejto veselohre mohli amatérov z Brezna tiež podporiť nejakými šťavnatými výrazmi na adresu Rusov, Slovanov alebo priamo nás Slovákov. Veď je to teraz také „IN“…

Píšem túto reakciu sám za seba, ale podľa nálady a slov vo vracajúcom sa autobuse, nebol som sám, ktorí sme odchádzali z nitrianskeho divadla smutní. Kde sú tie časy, keď slovo umelec znamenalo aj národovec a múdry, slušný človek. Páni herci proti čomu bojujete? Proti Bohu? Proti národu? Či jednoducho sa chcete zavďačiť nacistom na Ukrajine a ich kamarátom v Bruseli? Či týmito pamfletmi podporujete „mierovú“ inváziu NATO a USA do všetkých krajín, ktoré ešte nemajú tú správnu demokraciu?

Je mi z vás smutno. Ospravedlňujem sa všetkým normálnym umelcom, z ktorých niektorí stáli aj na tom nitrianskom javisku a so zaťatými zubami počúvali pani Pavlíkovú.

Ing. Ján Sýkora, Dubnica nad Váhom

 

Povolebná úvaha
Milí moji, priznávam sa, že mám hnevlivú a bojovnú povahu, ale na druhej strane, zo svojej krátkej desaťbojárskej kariéry viem, že nikdy nevyjde rovnako všetkých desať disciplín. Jedna sa podarí menej, iná viac, niektorá sa nevydarí vôbec. Práve toto vedie moju búrlivú a zlú povahu k istému pokoju a pevnej vďačnosti za to, čo sa vydarí.

Toto isté sa deje nielen v osobnom, ale aj v spoločenskom a politickom živote. Mali sme nedávno spomienku na prvú Slovenskú republiku a tam som sa nahneval naozaj kapitálne. Televízia však nahrala len emócie a nie argumenty, ako to média zvyčajne robia. Mám vážne obavy, že už sa nebudeme môcť poškriabať na hlave pravou rukou spredu, lebo z toho urobia hajlovanie, ale len ľavou rukou odzadu. Dorastenecký novinár sa sugestívne pýtal ako to, že si pripomíname Tisu, keď spôsobil holokaust. Po prvé, nie na Slovensku sme ho zapríčinili a po druhé, keby tu boli pomery ako v Protektoráte a v Poľsku, zahynulo by tu porovnateľne viac ľudí a ani premúdry novinár sa nemusel narodiť. Mám svedectvo od blízkeho človeka, že prezident Tiso sa pýtal 14-15 ročného chlapca: „Ty si ale junák, už si v garde?“ A keď ten povedal, že nie, pohladil ho po hlave a poradil mu: „Ani tam nechoď syn môj, ani tam nechoď.“

Náš prvý prezident teda dobre vedel o tom, čo sa deje a ako profesor morálky by sa iste vedel pred svojimi justičnými vrahmi obhájiť, ale bolo pod jeho úroveň sa s nimi baviť. Naozaj ma mrzí, že my katolíci a či skôr naši predstavitelia, sa nevedia zastať tých svojich ľudí, ktorí z posledných síl vydáva-jú svedectvo o pravde. Podpisujme výzvy a apely, aké len chceme, ale pamätajme si, že sa raz za svoje podpisy zodpovieme, nielen pred ukrižovaným Kristom, ale aj pred popraveným Jozefom.

Milí moji, isteže sa v živote vyskytujú všelijaké okolnosti, musíme sa rozhodovať od prípadu k prípadu a nevieme často ani to, čo sa zo situácie vyvinie nasledujúci deň. Je jasné, že musia existovať určité zásady, priority a na nich založené plány, ale od každého môžeme žiadať len to, koľko vládal a čo mohol urobiť. Ak budeme nerozumne znovu a zase tlačiť na pílu, vyvoláme len ten istý zúrivý a nerozumný hnev. Toto platí nielen pre Slovensko a nielen pre prítomnosť, ale aj pre svet a jeho bu-dúcnosť.

My naozaj musíme byť ústretoví a dobrí voči všetkým, ale ak si dopredu určíme, že každý má svoju pravdu , nakoniec prídeme k tomu, že neexistuje žiadna pravda a právo šaría má také isté prednosti ako naše dlhodobé a osvedčené tradície . Všetkých nepriateľov a oponentov treba milovať, ale musíme sa odvážiť povedať, že si nemôžu robiť čo chcú a koľkí chcú. Pretože ak to neurobíme, spô-sobíme zlo nielen sebe, ale nakoniec aj im.

Aspoň na záver prejdem na veselšiu nôtu. Český režisér Zdeněk Svěrák parafrázoval Bibliu: „A Boh povedal, buď humor a bol humor. A videl, že je dobrý. A oddelil humor od smútku.“ Pridám nakoniec aj povolebnú agitku pre našich najnovších neofašistov.

Naša nová strana, bojuj za Slovensko zrána.
Svieže a triezve zmysly nastraž,
dobrých povzbuď a zlých nastraš.
Národ si darebákov neváži,
ktorí nechcú stáť na stráži.

Vlado Gregor

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.