Benedikt XVI.: „Kresťan sa nemôže „modliť“ s moslimom. Kresťanský Boh nie je bohom islamu

Kardinál Koch o islamistickom terore.
Benedikt XVI.: „Kresťan sa nemôže „modliť“ s moslimom. Kresťanský Boh nie je bohom islamu. Ale kresťan môže a musí apelovať na rozum, ktorý je jediným základom dialógu.“
„Spoločnosť, ktorá vytláča náboženstvo do súkromnej sféry, nedokáže viesť s moslimami dialóg o náboženstve.“
IMG-20150921-WA0003

Vatikán, 29.3.2016 (kath.net) 018 957 – „Ježiš, ktorého vzkriesenie na Veľkú noc slávime, prišiel o život násilím, on sám však bol nenásilný. To že budúcnosť má nenásilnosť a nie násilie je veľkolepé posolstvo, ktoré nám Veľká noc daruje.“ Povedal to kardinál Kurt Koch, predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov v interview pre švajčiarsky denník „Blick“. „To, že smrť Boh zbavil moci a stala sa len predposledným slovom a posledným slovom je vždy život – toto posolstvo je aktuálnejšie ako kedykoľvek predtým, práve vzhľadom na nepochopiteľné a odporné násilné činy IS, ktorý ľudí bez nejakého rozdielu jednoducho masakruje“. Kardinál Koch označil ako „veľmi dôležité“, aby cirkvi poukazovali na to, že „diabolský kruh nenávisti a násilia sa nedá prekonať iným diabolským kruhom, ale iba zmierením a konaním dobra“.
Potom dostal kardinál otázku k poukazu pápeža Benedikta XVI. na nevyjasnený vzťah islamu k násiliu.

Ako sme už raz napísali – vzhľadom na kalifát IS sa natíska naliehavá otázka: nepochybne nie všetci moslimovia sú teroristi, ale sú teroristi väčšinou ľudia, ktorí sa odvolávajú na islamskú tradíciou? Ako možno v mene náboženstva alebo Boha negovať všetko ľudské, šliapať po dôstojnosti človeka, považovať násilie za oprávnený prostriedok realizácie viery?
Bol to práve Benedikt XVI., ktorý tento problém v jeho „lectio magistralis“ v Regensburg 12. septembra 2006 pritiahol do pozornosti verejnosti. Šírenie viery – ktoré je vždy šíreným životného štýlu – násilím je zvrátené, ako vyhlásil pápež citujúc byzantského cisára Manuela II. Palaeologosa, pretože násilie protirečí podstate Boha a podstate duše: „Boh nemá potešenie v krvi a nekonať rozumne, nekonať ‚σὺν λόγω’, odporuje podstate Boha.“
Vzhľadom na násilie a chýbajúcu rovnováhu medzi vierou a rozumom, čo islam vyznamenáva, bolo pre Benedikta XVI. potrebné nájsť časť islamu, ktorý je ochotný kriticky a nanovo premyslieť svoju tradíciu, objasniť ju a obnoviť. To bol úmysel „Regensburskej encykliky“: nanovo vyznačiť cesty dialógu medzi západnou kresťanskou kultúrou a islamom v horizonte pravdy.
Kresťan sa nemôže „modliť“ s moslimom. Kresťanský Boh nie je boh islamu. Ale kresťan môže a musí apelovať na rozum, ktorý je jediným základom takého dialógu. Kresťan musí vsadiť na nové stretnutie náboženstva vcelku – a islamu zvlášť – s rozumom. To bol dôvod nádeje Benedikta XVI. v obnovené stretnutie s islamom.

Kardinál Koch preto v tejto súvislosti konštatoval:
„Benedikt naozaj oslovil zásadný problém, ktorý vtedy nechceli realizovať – vzťah medzi náboženstvom a násilím. Ide tu predovšetkým o vnútro-moslimský konflikt: Medzi extrémnymi fundamentalistami, ktorý Korán berú celkom doslova a vyzývajú k násiliu a rozumným umierneným islamom, ktorý hovorí, že texty Koránu nemožno brať doslova, že ich treba dnes nanovo preložiť. Umierneným rozumným moslimom by sme mali pomôcť, aby mohli kráčať svojou cestou ďalej – na to je potrebný intenzívny dialóg. Násilné činy nesmú byť koncom dialógu, ale my musíme tento dialóg ešte posilniť.“
Vo verejnosti je potrebné o náboženstve nanovo premýšľať, žiadal kardinál. „Spoločnosť, ktorá vytláča náboženstvo do súkromnej sféry, nedokáže viesť s moslimami dialóg o náboženstve.“

 

Turecko poštátňuje kostoly v Diyarbakire

Istanbul, 29.3.2016 (KAP/KNA) 018 956 – Turecká vláda poštátnila všetky kostoly v historickom starom meste Diyarbakir v juhovýchodnej Anatólii. Ako napísal arménsky týždenník „Agos“, toto rozhodnutie kabinet schválil a už aj zverejnil v štátnom vestníku.

Poštátnili arménsky kostol Surpa Giragosa, ktorý je jedným z najväčších chrámov na Blízkom Východe, ako aj jeden protestantský, jeden chaldejský, jeden sýrsko-pravoslávny a jeden arménsky katolícky kostol. Tým v tejto mezopotámskej metropole, ktorá má dlhú kresťanskú tradíciu, nie je na bohoslužby už otvorený ani jediný chrám.
Poštátnenie prebehlo v rýchlom konaní a okrem kostolov postihlo aj 6300 ďalších pozemkov v starom meste, ktoré je po dlhých mesiacoch bojov medzi kurdskými rebelmi a tureckými silami vážne poškodené. Medzi poštátnenými budovami sú aj hotely a kultúrne pamiatky.

Riaditeľ štátneho nadačného úradu, Adnan Ertem, pre „Agos“ povedal, že poštátnenie slúži na ochranu a udržiavanie historických stavieb. Tento krok bol vraj potrebný na zastavenie neplánovanej zástavby starého mesta a na strhnutie čiernych stavieb. „Buďte si istí, že chceme historické pamiatky iba chrániť,“ vyhlásil Ertem.
Turecká vláda nedávno oznámila, že bojmi zdevastované staré mesto Diyarbakiru chce kompletne znova vystavať a zreštaurovať. Diyarbakir bude „taký pekný ako Toledo“, ako ohlásil premiér Ahmet Davutoglu. V súčasnosti sa Diyarbakire však ešte bojuje.

Keďže kresťanské spoločenstvá a cirkvi v Turecku nemajú právny štatus, boli kostoly doteraz prevažne vo vlastníctve nadácií. Vedúca Úradu mesta pre kultúru, Nevin Solukaya, nadácie vyzvala, aby proti poštátneniu použili právne prostriedky. -zg-

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.