KDH sa do politického prepadliska posúvalo pomaly, ale isto. + USA vyšlú na východ Európy nečakane plne vyzbrojenú brigádu

Kresťanskí demokrati po ostatných voľbách ostali mimo parlamentu. Kresťanskodemokratické hnutie sa po dvadsiatich šiestich rokoch účinkovania na politickej scéne Slovenska po prvý raz neprebojovalo do Národnej rady Slovenskej republiky. Keby si vedenie strany zopakovalo, prečo vôbec KDH vzniklo, nemohlo k takému volebnému výsledku (4,94 percenta) prísť.
Umieračk-KDH-300x200

Na svojej internetovej stránke uvádza: „V tomto búrlivom roku (1990) vzniklo Kresťanskodemokratické hnutie ako naplnenie túžby a výsledok vyše štyridsaťročného čakania slovenských kresťanov na vlastnú politickú stranu, prostredníctvom ktorej by sa mohli angažovať vo verejnom živote.“ Prvý predseda hnutia Ján Čarnogurský rád zdôrazňoval, že hnutie nie je konfesijnou stranou, aj keď na jej začiatku stáli ľudia z aktívneho kresťanského disentu. Už 30. novembra 1989 vydali výzvu na zakladanie kresťanskodemokratických klubov.

Vyzývateľmi boli Ján Čarnogurský, Anton Selecký, Hana Ponická, Miroslav Tahy, Konštantín Viktorín, Ivan Čarnogurský a Ivan Hoffman. Medzi prvými kontaktármi sú však uvedení Milan Nič, Ondrej Lupták a Predsedníctvo Bratskej cirkvi. Aj tento výpočet aktivistov prezrádza, kto a akým spôsobom ovplyvňoval vývoj v KDH. Bratská cirkev napríklad považuje za svojho významného člena Štefana Hríba. Jeho čechoslovakistická orientácia je dostatočne známa, a tým sčasti sa dá vysvetliť, prečo KDH ako jediný politický subjekt na Slovensku nepodporilo úsilie o vytvorenie samostatného slovenského štátu.

■ PRVÉ ŠTIEPENIE

Nie bez zaujímavosti je pohľad na ustanovujúci snem (vtedy zjazd) KDH v Nitre. Vystúpil na ňom Ján Klepáč za Hnutie kresťanských rodín a predložil návrh na presadzovanie konfederatívneho usporiadania ČSFR. Za Združenie kresťanskodemokratickej mládeže prehovoril Peter Tóth, neskorší novinár, známy ako úhlavný nepriateľ štátotvorného HZDS. Ján Čarnogurský navrhol, aby hnutie išlo do volieb, čo si vyžadovalo jeho registráciu, prijatie stanov a voľbu orgánov. V prvých slobodných voľbách v roku 1990 získalo KDH 19,21 percenta hlasov. Aj keď začiatkom roku 1991 malo okolo päťdesiattisíc členov, absencia národnej politiky spôsobila začiatkom roku 1992 odchod národovcov a vznik Slovenského kresťansko-demokratického hnutia. Jeho lídrom sa stal Ján Klepáč. Lenže v parlamentných voľbách v tom istom roku SKDH neuspelo a ani KDH nedosiahlo dvojciferný výsledok. S 8,89 percenta sa stalo opozičnou stranou.


■ V MODREJ KOALÍCII

Ani v ďalšom období hnutie nezaznamenalo výraznejší úspech, hoci niekoľkokrát tvorilo súčasť exekutívy. V roku 1994 v dočasnej vláde Jozefa Moravčíka obsadilo päť ministerstiev. Vo voľbách v roku 1994 umiestnilo KDH na svoju kandidátku aj bývalých členov VPN a ODÚ. Získalo 10,08 percenta, ale opäť zostalo v opozícii. V rokoch 1994 až 1998 sa stalo najsilnejšou opozičnou stranou. V roku 1996 prijalo KDH výzvu na vytvorenie spoločnej platformy proti vláde Mečiara a do volieb v roku 1998 išlo v tzv. modrej koalícii, ktorú tvorili KDH, DÚ, DS, SDSS a SZS. Tieto strany vytvorili volebnú SDK, ktorej predsedom sa stal Mikuláš Dzurinda. Ku koaličnej zmluve KDH pristúpilo až v roku 2000.Modrá koalícia vystupňovala mítingy voči vládnej moci a zorganizovala petíciu za priamu voľbu prezidenta. Vo voľbách v roku 1998 SDK vytvorila koalíciu so stranami SDĽ, SMK a SOP a v parlamente získali ústavnú väčšinu. Vnútorné rozpory v SDK viedli však v roku 2000 k jej rozpadu. Dzurinda založil vlastnú stranu SDKÚ a v KDH sa po desiatich rokoch vzdal funkcie predsedu Ján Čarnogurský. Súčasne navrhol za svojho nástupcu Pavla Hrušovského, ktorého delegáti do funkcie predsedu hnutia aj zvolili. Po voľbách v roku 2002 tvorilo KDH súčasť vládnej koalície. V období rokov 2006 až 2010, keď sa ocitlo v opozícii, opustili hnutie jeho dlhoroční členovia Vladimír Palko, František Mikloško, Pavol Minárik a Rudolf Bauer.

https://www.facebook.com/Zdenek.Fugit/videos/1710429352577007/?pnref=story

■ FIGEĽOVA REZIGNÁCIA

voľby2016_figeľNa sneme v roku 2009 bol do čela hnutia na návrh Hrušovského zvolený Ján Figeľ. Po voľbách v roku 2010 sa hnutie opäť stalo vládnou stranou v kabinete Ivety Radičovej. V roku 2012 jej parlament vyslovil nedôveru a v predčasných voľbách KDH opäť skončilo v opozícii. Vo voľbách v roku 2016 strana neprekročila prah zvoliteľnosti a so ziskom 4,94 percenta zostala pred bránami parlamentu. KDH bolo najdlhšie pôsobiacim parlamentným politickým subjektom. Na Slovensku po roku 1989 to bolo ono, ktoré ako prvé nadviazalo kontakty s nemeckými politikmi a malo možnosť získať informácie od jedného z najvplyvnejších štátov EÚ. Pred voľbami v roku 1998 vtedajší predseda KDH Ján Čarnogurský pre denník Národná obroda povedal: „Slovensko má mimoriadne dôležité strategické a geopolitické postavenie. Bez jeho účasti sa nedá zorganizovať stredná Európa. Autoritatívne, diktátorské Slovensko medzi seba však nechce.“ Politická garnitúra po roku 1998 dostala síce Slovensko do integračných zoskupení, ale za akú cenu.

Povolebné zdesenie, aké zachvátilo mainstreamovú tlač, ale aj takmer celú politickú garnitúru sa nezdvihlo preto, že KDH sa nedostalo do parlamentu, ale preto, že ju ovanul duch zdravého rozumu. Hnutie dvadsaťšesť rokov realizovalo politicky korektnú politiku. Zničilo ho to. Lebo samotné preferovanie politickej korektnosti je vo svojej podstate nekorektné. Šéf agentúry Polis Slovakia Ján Baránek ju neváhal nazvať fašizmom.

Desať dní po voľbách oznámil aktuálny predseda hnutia svoju rezignáciu. Ibaže ani vo svojej rozlúčkovej reči pred médiami nebol ochotný priznať, že KDH sa diskvalifikovalo tým, že nereflektovalo na hlavné zásady volebného programu už z roku 1990. Vtedy si okrem iného vytýčilo presadzovať suverenitu Slovenskej republiky, plnosť národného bytia a v zahraničnej politike napríklad „dôsledné odzbrojenie a postupné zrušenie vojenských blokov “ – v tom čase ešte jestvujúcej Varšavskej zmluvy a NATO. Vo svojej rozlúčkovej reči však Figeľ odkázal Slovensku, že NATO je jediná záruka jeho bezpečnosti.

KDH sa posúvalo do politického prepadliska pomaly, ale isto. Už v deväťdesiatych rokoch získalo povesť, že nie je ani národné, ani kresťanské. Teraz sa chce vrátiť na politickú scénu. No bez hlbokej sebareflexie to zrejme nepôjde.

Eva ZELENAYOVÁ – Karikatúra: Andrej MIŠANEK

http://snn.sk/news/kdh-sa-do-politickeho-prepadliska-posuvalo-pomaly-ale-isto/

 

 

USA vyšlú na východ Európy nečakane plne vyzbrojenú brigádu: Prvé detaily odhalené!

WASHINGTON – Spojené štáty začiatkom budúceho roka rozmiestnia vo východnej Európe útvar veľkosti brigády s plnou výzbrojou. Oznámila to dnes agentúra AP s odvolaním sa na činiteľa Pentagónu. Doteraz sa predpokladalo, že jednotka bude na východe kontinentu využívať výcvikovú výzbroj, ktorá je tam už rozmiestnená. Dislokácia počíta s umiestnením vojsk v šiestich východoeurópskych štátoch, Slovenská republika medzi nimi nie je. Zmena v scenári rozmiestnenia amerických ozbrojených síl má byť podľa AP oficiálne oznámená počas dnešného dňa.

Päť rokov vojny v Sýrii: Takmer pol milióna mŕtvych, toto s krajinou narobili krvavé boje!

Brigáda o sile 4500 mužov má na východ Európy doraziť vo februári 2017, uviedla agentúra. Jej prítomnosťou chce Washington vyslať signál podpory spojencom, ktorí majú obavy z rastúcej agresivity Ruska. Moskva má podľa amerického ministerstva obrany pochopiť, že akákoľvek agresia proti spojencom USA je nemysliteľná.

Nové plány počítajú s tým, že doterajšia výzbroj umiestnená vo východnej Európe bude odoslaná do USA na opravu a modernizáciu. Brigáda, ktorá príde vo februári, si so sebou privezie robustnejšie, modernejšie vybavenie. Podľa AP je reč o desiatkach ťažkých vozidiel, tankov a ďalšieho zariadenia.
USA vyvracajú fámy o obmedzení spojeneckej podpory

Rozhodnutie má podľa AP rozptýliť obavy európskych spojencov. Vyvolali ich vraj povesti o tom, že USA z Európy chcú stiahnuť vojenské zariadenia a obmedziť spojeneckú podporu. Súčasťou plánov má naopak byť nielen rozmiestnenie novej bojovej techniky, ale aj nasadenie moderného komunikačného zariadenia vrátane rádiových vysielačiek, počítačov a ďalších prístrojov.

Plán vychádza z rozšírených rozpočtových schém Pentagónu, ktoré počítajú so štvornásobným zvýšením výdavkov na udržiavanie amerických vojsk v Európe. Zvýšenú vojenskú prítomnosť signalizoval opakovane počas svojich európskych ciest americký minister obrany Ashton Carter.

Vojaci budú rozmiestnení do šiestich krajín

Vlani v júni Carter pri návšteve Estónska uviedol, že USA rozmiestnia asi 250 tankov, obrnených vozidiel a ďalšieho zariadenia v šiestich krajinách bývalého sovietskeho bloku. Prinajmenšom dočasne budú jednotky rozmiestnené v Bulharsku, Rumunsku, Poľsku a pobaltských krajinách Litve, Lotyšsku a Estónsku.

USA doteraz v Európe trvalo udržujú dve armádne brigády. Nové rozhodnutie znamená, že na kontinente bude fakticky rozmiestnená tretia brigáda, ktorej príslušníci budú pravidelne a kontinuálne rotovať každých zhruba deväť mesiacov. V tohtoročnom rozpočte Pentagónu je na vyslanie nových amerických vojakov do Európy uvoľnená suma 780 miliónov dolárov (cca 687 miliónov eur), pre budúci rok sa počíta so sumou 3,4 miliardy dolárov (približne 3 miliardy eur), uviedla AP.

http://www.topky.sk/cl/11/1537449/USA-vyslu-na-vychod-Europy-necakane-plne-vyzbrojenu-brigadu–Prve-detaily-odhalene-

 

Ján Čarnogurský: Spojme sa s Ruskom

Teroristi z Blízkeho východu uskutočnili v Bruseli útok vojnových rozmerov. Udreli na letisku a v metre, mali aj strieľať na uliciach. Desiatky mŕtvych, najmä Európanov, stovky zranených. Hlavné mesto Európskej únie bolo na celý deň čiastočne vyradené z prevádzky.

CHod volit LSNS 58 oci kocky

Podobný útok bol v novembri v Paríži, predtým v Londýne a v Madride. Ministerka zahraničia Európskej únie Federica Mogheriniová zareagovala plačom pri mikrofóne. Bol to najlepší signál o sile Európskej únie.
K útoku sa prihlásil Islamský štát. Ten „štát“, ktorému finančne, dodávkami zbraní a prepúšťaním bojovníkov cez hranice pomáha Turecko, náš spojenec v NATO. Teroristi mali v Bruseli svoju základňu v štvrti Molenbeek, obývanú na 90 % migrantmi z Afriky a Blízkeho východu.

Zábery z Bruselu som pozeral v rôznych televíziách. V ktorejsi ukazovali skupinu švédskych novinárov. Chceli vojsť do štvrte Molenbeek s kamerou a zjavne ako novinári a najmä ako belosi. Bolo to ešte pred dnešnými útokmi. Na ulici stála belgická policajná hliadka a novinárov v y s t r í h a l a aby do štvrte nešli, že nie je schopná zaručiť ich bezpečnosť. Novinári napriek tomu išli, ale pred očami hliadky začali obyvatelia štvrte do nich hádzať kadečo, sácať do nich a policajná hliadka sa len prizerala. Novinári sa do migrantskej štvrte nedostali. Toto je západná Európa, toto je Európska únia. Tam chcú dostať aj nás, tentoraz aj naši tzv. mienkotvorní publicisti.
Kto to vyskakoval na premiéra Fica, keď chcel prijať na Slovensko len kresťanov z Blízkeho východu (nie sú známi žiadni teroristi z ich prostredia) a teraz nechce súhlasiť s povinnými kvotami migrantov? Takí publicisti by mali chodiť po Slovensku len popod koberec. Teraz nám budú veľkohubo hlásať, aké je islam mierové náboženstvo a aké je potrebné miešanie kultúr.

Po Bruseli musíme postúpiť o krok ďalej. Tak ako bolo potrebné pred štvrťstoročím zbaviť sa komunizmu, tak je teraz potrebné aspoň sa zamyslieť nad zásadnou zmenou našej vnútornej a zahraničnej politiky. Inak sa dostaneme tam, kde sú dnes západoeurópske štáty.
Vo vnútri štátu musia mať mocenské nástroje štátu podporu štátneho aparátu pri ochrane poriadku a musí pre ne platiť prezumpcia správnosti ich krokov, ak sa nepreukáže opak. Polícia sa nesmie báť tvrdšie zasiahnuť povedzme v rómskej osade, ak sa tam ukrývajú páchatelia trestného činu. Nesmie nikto uplatňovať prezumpciu viny polície, ak polícia zasiahne. Pani ombudsmanka Dubovcová, pamätáte sa, ako ste sa domáhali potrestania policajtov, keď zasiahli proti podozrivým osobám?

Poďme k zahraničnej politike. K teroru v Bruseli sa prihlásil Islamský štát. Ale proti Islamskému štátu najúčinnejšie bojuje Rusko. Spojené štáty dva roky bombardovali Islamský štát, ale ten v Sýrii len postupoval a postupoval. Rusko bombardovalo ani nie pol roka a obrátilo v Sýrii priebeh vojny. Islamský štát stráca územia aj vojakov. Sýrska armáda prezidenta Assada spolu s Kurdami už môžu čoskoro obkľúčiť teroristov a naložiť s nimi ako oni nakladali so svojimi zajatcami. Ešte musia preťať úzky pás územia, cez ktorý dostávajú zbrane aj bojovníkov z Turecka a cez ktorý predávajú do Turecka nakradnutú naftu zo Sýrie.
Keby Európska únia už od začiatku podporila Rusko a prezidenta Assada, mohol byť dnes Islamský štát porazený a teroristický útok v Bruseli by nemal kto vykonať. Európska únia však ako poslušný mopslík Spojených štátov brojila proti Rusku. V Bruseli dostala za to odmenu. Slovensko síce občas natiahlo šnúru, na ktorej aj nás držia Američania, ale nie veľmi.

Naša armáda je schopná kopať zákopy Američanom v ich zahraničných vojnách, ale to je asi všetko. Naša armáda nie je schopná ani riadne brániť Bratislavu, ak by sa taký teroristický útok udial u nás.
Európu aj nás držia Američania v područí cez NATO. Ako nám NATO pomáha proti teroristickým útokom? Príde čas, keď bude aktuálny náš výstup z NATO. Dovtedy aspoň nedovoľme, aby sa čižmy NATO pevnejšie rozkročili v našej krajine medzi Tatrou a Dunajom. Teraz aj potom budeme potrebovať spojenca, ktorý nám pomôže aspoň tak, že bude biť nášho nepriateľa, pretože jeho tiež ohrozuje. Takým spojencom je Rusko. Hľadajme zbližovanie s Ruskom, kde je to len možné. Teroristi sa nás budú potom viac báť než sa dnes boja Belgicka.

JUDr. Ján Čarnogurský

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.