Mohamedov potomok: Ježiš ma zachránil. + Exhortácia: Kardinál varuje pred falošným očakávaním

Washington, 3.4.2016 (kath.net/idea) 018 975 – Pakistanec Ali Hasnain (25) je presvedčený: Ježiš ho po útoku radikálnych moslimov zachránil pred smrťou. Podľa internetového portálu Christian Post (Washington) Hasnain – meno je z bezpečnostných dôvodov zmenené – pochádza z moslimskej rodiny, ktorej rodokmeň siaha až k prorokovi Mohamedovi.
Krestanov levom
Internetový portál s odvolaním sa na knihu, ktorá vyšla začiatkom marca: „Cena: Môj život na teroristickom zozname ľudí na odstrelenie“, opisuje, ako sa Hasnain stal kresťanom.
Všetko sa začalo v r. 2007 cestou za jeho chorou tetou do Veľkej Británie. Hasnain bol zdesený, že sa stala kresťankou a tým zneuctila rodinu. Napriek tomu navštívil bohoslužby. Keď sa pastor opýtal, kto chce vidieť Ježiša, nechal duchovného, aby sa za neho modlil. V nasledujúcej noci sa mu vo sne zjavil Ježiš a sľúbil mu: „Budem ťa ochraňovať.“ Naspäť v Pakistane sprvu svoju novú vieru zakrýval a tajne sa na streche svojho domu modlil k Ježišovi. Keď sa o tom dozvedeli jeho spolužiaci, začali na neho útočiť. Starší muž ho obvinil, že chce deti urobiť „kafírmi“ (neveriacimi). Preto mu islam dáva právo Hasnaina usmrtiť. Muž potom vytiahol nôž a vrazil mu ho do hrude. Tesne minul jeho srdce, ale zasiahol pľúca. Keď upadol do bezvedomia, stretol sa s ním Ježiš a povedal mu: „Bol si zranený, pretože si ma bránil. Nedal som ti zomrieť. Budem ťa ochraňovať.“ Hasnain sa znova prebral až v nemocnici. Lekár sa domnieval, že pre veľkú stratu krvi bude žiť už iba 20 minút. No Hasnain sa znova uzdravil:
„Vedel som, že ma Ježiš zachránil. On ma ochraňoval – tak, ako mi to vo sne sľúbil. On mi vrátil nazad môj život.“

Fatva vyžaduje jeho smrť
Po uzdravení ho však radikálni moslimovia prenasledovali a musel ujsť z Veľkej Británie. Rodičia ho zavrhli a už ho nepovažovali za syna. Vo Veľkej Británii trvalo päť rokov, kým mu schválili žiadosť o azyl. Hasnain oznámil, že jedného dňa sa vráti do Pakistanu, kde chce vybudovať zdravotnícke stredisko – hoci proti nemu vyhlásili fatvu – teda náboženský právny výnos, ktorý požaduje jeho smrť. -zg-


Exhortácia: Kardinál varuje pred falošným očakávaním

Washington, 4.4.2016 (KAP/KNA) 01á 977 – Newyorský kardinál Timothy Dolan varoval pred falošným očakávaním od pápežského dokumentu k Synode biskupov o rodine. Otázka pripustenia znovu zosobášených rozvedených k prijímaniu nie je z jeho hľadiska nijaký naliehavý pastoračný problém, ako povedal Dolan pre katolícky internetový magazín „Crux“ z pondelka. „Želám si, aby som mal tisíce ľudí pre bránami kostola kričiacich: ‘My chceme sväté prijímanie! My chceme opäť do Cirkvi!’ Želám si, aby to robili, ale oni to nerobia,“ povedal Dolan.
Pápežský dokument po synodách 2014 a 2015 bude prezentovaný v piatok vo forme apoštolskej exhortácie s názvom: „Amoris laetitiae“ (Radosť lásky) a má mať pre katolíkov záväzný charakter.

 
K prístupu k znovu zosobášeným rozvedeným v Katolíckej cirkvi kardinál Dolan povedal, že americkí účastníci synody „veľkú fascináciu“ touto otázkou nezdieľali. „V Amerike toto ľudia už prekonali,“ povedal Dolan. Dokonca aj medzi tými katolíkmi, ktorí dúfali v zmiernenie platného cirkevného práva, sa väčšina nestará o zákaz prístupu k sviatostiam pre túto skupinu.
Iba veľmi malá menšina „extrémne veriacich katolíkov“ medzi občiansky znovu zosobášenými berie na seba „ťažký kríž“ a napriek aktívnej účasti na cirkevnom živote sa vzdáva svätého prijímania. Väčšina katolícku náuku neberie do úvahy, alebo hovoria, že ju nepoznajú, ako povedal newyorský arcibiskup.
Dolan dodal, že neráta s otvorením sa Cirkvi v tejto otázke. Riešenie na úrovni individuálneho rozhodnutia vo svedomí v pastoračných rozhovoroch nie je nové a obhajujú ho aj konzervatívni teológovia. Exituje tu však obava, že sa veci „budú brať trocha laxne“.
Dolan patril ku konzervatívnemu krídlu na synode. Podľa talianskeho časopisu „L’Espresso“ bol tiež signatárom sťažnosti pápežovi Františkovi počas synody. V ňom viacerí kardináli kritizovali pracovný dokument, ako aj údajnú manipuláciu poradenstva synody v prospech reformných síl. -zg-

 

Pápež sa stretol s predstaveným „Bratstva sv. Pia X.“

Vatikán, 4.4.2016 (KNA) 018 976 – Pápež František sa po prvý raz stretol na rozhovor s predstaveným tradicionalistického „Kňazského bratstva sv. Pia X.“ Ako potvrdil druhý hovorca Vatikánu Greg Burke v pondelok, rozhovor s Bernardom Fellayom, predstaveným bratstva sa konal 2. apríla vo vatikánskom Dome sv. Party. Od rozluky bratstva s Rímom a exkomunikácie jeho zakladateľa Marcela Lefebvrea (1905-1991) v lete 1988, doteraz všetko úsilie o jednotu zlyhalo. František sa s Fellayom stretol iba raz – na jar 2014 – v jedálni Domu sv. Marty a krátko ho pozdravil.
František vyšiel bratstvu prekvapujúco v ústrety, keď v liste z 1. septembra 2015 všetkým veriacim povolil počas Svätého roka spovedať sa aj u kňazov bratstva. V tom liste František zdôraznil:
«Dôverujem tomu, že v blízkej budúcnosti nájdeme riešenia, aby sme znova nadobudli plnú jednotu s kňazmi a predstavenými bratstva.»

 
Doteraz zostalo všetko teologické úsilie vatikánskej komisie «Ecclesia Dei» a „Kňazským bratstvom sv. Pia X. bez výsledku. Pápež Benedikt XVI. po spornom stiahnutí exkomunikácie popierača holokaustu, biskupa Richarda Williamsona v r. 2009, sa pokúsil dialógom expertov dosiahnuť dohodu s protivníkmi koncilu. Ale rozhovory v r. 2010/11 neviedli k výsledku. Bratstvo odmietlo podpísať Vatikánom predloženú «Preambulu». V nej mali tradicionalisti prijať celú náuku Katolíckej cirkvi vrátane Druhého vatikánskeho koncilu a okrem toho uznať platnosť a legitimitu katolíckej liturgie. V prípade dohody, malo bratstvo pôsobiť v Cirkvi ako osobná prelatúra.

 
Iniciatívu pápeža sprevádzali stretnutia viacerých biskupov s tradicionalistami. Stretli sa s nimi: kardinál Walter Brandmüller, kazašský pomocný biskup Athanasius Schneider aj švajčiarsky biskup Vitus Huonder z Churu. Koordináciu zabezpečovala vatikánska komisia „Ecclesia Dei“. Biskupi informovali komisiu o kvitnúcich kňazských seminároch a plodnej pastorácii bratstva. Preto pápež aj sám s nimi hľadal rozhovor a stretnutiami vytvoril klímu dôvery. No teologické objasnenie nemožno nahradiť priateľstvom, ako zdôrazňuje Vatikán. Základ tvorí naďalej „Preambula“ zo septembra 2011.
K uznaniu koncilu však bratstvo ochotné nie je. Vo vyhlásení z 3. marca Fellay odmietol takéto „podrobenie sa“ koncilu. Chce prijať iba výpovede kryté doterajšou cirkevnou Tradíciou a od Ríma žiada, aby kritické body ako náboženská sloboda, ekumenizmus, kolegialita či nová omša sa znova prediskutovali.
František napriek tomu urobil krok v ústrety tradicionalistom, ktorí sú sami nejednotní. Proti umiernenému Fellayovi stoja totiž tvrdí protivníci, ktorí hľadia na kontakt s Rímom zásadne skepticky. Po vnútorných napätiach minulých rokov Fellay sľúbil, že všetky kroky s Vatikánom vopred s bratstvom odsúhlasí. -zg-

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.