Ankare sa nepáči, že hudobníci nazvali masaker Arménov “genocídou”. + O genocíde aj na Pápežskom arménskom kolégiu + FRANCÚZSKY VOJAK PORANENÝ NOŽOM V ŠTRASBURGU

FRANCÚZSKY VOJAK PORANENÝ NOŽOM POČAS ÚTOKU V ŠTRASBURGU. + Čo spája Merkelovú a Kotlebu?

Turecko útočí na slobodu slova aj v EÚ. Ankare sa nepáči, že hudobníci nazvali masaker Arménov “genocídou”

Orchester z nemeckých Drážďan obvinil turecké úrady, že na neho vyvíjali tlak kvôli slovu genocída, ktoré bolo použité v rámci koncertu pri príležitosti výročia masakru Arménov v roku 1915. Turecko toto masové vyvražďovanie Arménov v Osmanskej ríši pripúšťa, ale pomenovanie tohto činu genocída však odmieta. Členovia dražďanského orchestra tvrdia, že turecké úrady tlačili na samotný orchester i Európsku úniu v snahe zabrániť tomu, aby tento pojem zaznel počas vystúpenia, píše server Echo24.cz.
genocida5

Ukrižované mladé arménske dievčatá

Šéf Dresdner Sinfoniker Markus Rindt v súvislosti s uvedenými skutočnosťami vyhlásil, že zo strany Turecka ide o útok na slobodu vyjadrovania.

Je už jasné, že Turecko tým, že Merkelová chce, aby zadržalo migrantov, dostalo do rúk páku na vydieranie Nemecka na všetky spôsoby vrátane deformovania slobody slova. Turecké veľvyslanectvo zároveň požiadalo Európsku komisiu aby zrušila dotáciu vo výške 200.000 eur, ktorú orchester dostal na tento projekt. Dôvodom je slovo genocída, ktoré je v projekte týkajúceho sa vyvražďovania Arménov, použité.

Európska komisia dotáciu ponechala, ale orchester údajne vyzvala, aby texty v predstavení zmiernil tak, aby sa v nich slovo genocída neobjavovalo. Komisia zároveň zo svojej internetovej stránky odstránila informácie ohľadom koncertu. Podľa hovorcu komisie ide údajne o prechodné opatrenie, pokiaľ prebieha diskusia s iniciátorom projektu týkajúca sa novej formulácie.

Veľké zlo

Arménsky masaker, ktorý sa tiež nazýva Metz Yeghern (Veľké zlo), sa začal v roku 1915 (za pamätný deň sa považuje 24. apríl). Turci počas neho vyvraždili jeden až jeden a pol milióna Arménov. Ankara tieto odhady označuje za nadsadené a tvrdí, že išlo o obete občianskej vojny a nepokojov. Mnohí toto vyvražďovanie nazývajú genocídou či arménskym holokaustom, keďže podľa nemeckého historika Dr. Michaela Hesemanna cieľom osmanskej vlády bolo vyhladiť arménsku menšinu v jej domovine, ktorá leží na území dnešného Turecka.

Vyvražďovanie Arménov
Podľa slov Vahrama Shemmassiana, riaditeľa arménskych štúdií na California State University v Northridgi, Turci rozdelili arménskej obyvateľstvo do troch skupín. Prvou skupinou boli vodcovia arménskej komunity – hlava, ktorú chceli zlikvidovať. „Keď odrežete hlavu, ľudia nevedia, čo majú robiť. Nikto vás nevedie, neinšpiruje, nedá vám nádej,“ vysvetlil. Druhú kategóriu podľa jeho slov tvorili mladí muži, ktoré Turci mobilizovali a použili ako pracovnú silu v čase prvej svetovej vojny. Potom ich zavraždili v zákopoch, ktoré sami vykopali. Treťou kategóriou boli ženy, deti a starci. Mladé ženy a deti sa snažili asimilovať, starých ľudí nechávali umierať. Vytvárali z nich takzvanej presídľovacie karavany a po ceste ženy znásilňovali, a potom predávali ako otrokyne.

Medzi arménskou genocídou a vyvražďovaním židov je podľa Shemmassiana prepojenie. „Mnohí nemeckí velitelia, ktorí pôsobili v Turecku, sa potom podieľali na vyvražďovaní Židov počas druhej svetovej vojny. Je tam úplne zrejmá súvislosť. Ostatne, aj Hitler pred tým, ako začal s genocídou vybraných skupín obyvateľstva, vyhlásil, že Arménov už si tiež nikto nepamätá a Turecku to prešlo bez trestu,“ upresnil.

Hnev Ankary

Turecko odmieta masaker nazývať genocídou, napriek tomu, že išlo o prvú genocídu dvadsiateho storočia. Reakcia tureckej vlády je totiž vždy rovnaká – hnev Ankary, a to aj napriek tomu, že pojem genocída v súvislosti s vyvražďovaním Arménov používa aj Európsky parlament, mnohé ďalšie štáty, inštitúcie či predstavitelia, ako aj pápež František.

Aj tento rok vyšli v uplynulú nedeľu do ulíc tisíce ľudí, aby si pripomenuli masaker Arménov. Ľudia zároveň požadovali, aby Turecko uznalo tento čin ako genocídu (viac TU). Arménsky prezident Serž Sargsyan spolu s manželkou Ritou položili kvety k pamätníku arménskej genocídy v Jerevane. Na tejto udalosti sa zúčastnil aj známy americký herec George Clooney a renomovaný francúzsky spevák Charles Aznavour, ktorý je arménskeho pôvodu.

http://www.hlavnespravy.sk/turecko-utoci-na-slobodu-slova-aj-v-eu-ankare-sa-nepaci-ze-hudobnici-nazvali-masaker-armenov-genocidou/772391

 

Na Pápežskom arménskom kolégiu v Ríme pripomenuli arménsku genocídu

Rím 26. apríla (RV) Na nedeľu pripadlo výročie „Metz Yeghern“ (Veľkého zla), ako Arméni nazývajú vyvražďovanie príslušníkov svojho národa zo strany osmanských Turkov, ku ktorému došlo v rokoch 1915 – 1918. Masaker asi milióna a pol Arménov býva označovaný za prvú jednoznačne dokumentovanú genocídu v dejinách. Hoci iba za obyčajné vyslovenie tohto termínu dodnes hrozí v Turecku až trojročné väzenie. Arménsky deň pamäte bol pripomenutý aj v Pápežskom arménskom kolégiu v Ríme.

Na modlitbovom bdení, ktoré mu predchádzalo, sa zúčastnil aj prefekt Kongregácie pre východné cirkvi, kardinál Leonardo Sandri. Tieto strašné udalosti ľudských dejín nám umožňujú nahliadnuť na zlo, akého je ľudské srdce schopné, ale spomienka na ne nás ma otvárať k perspektívnemu zmiereniu a lepšej budúcnosti, hovorí kard. Sandri. „Myslím si, že je nevyhnutné pripomínať si ťažké ujmy na ľudskej dôstojnosti, ako sú vojny, prenasledovania a nespravodlivosti na človeku, avšak preto, aby sme získali novú nádej. Niektoré rany po takýchto strašných udalostiach však zostávajú.“

„Dnes všetci pozeráme na tragédiu a obete konfliktu na Náhornom Karabachu a dúfame, že s pomocou medzinárodného spoločenstva bude nájdené správne a trvalé riešenie tohto konfliktu medzi dvomi národmi, ktoré môže mať vážne následky najmä pre Arménsko, krajinu tak drahú Katolíckej cirkvi, prvý kresťanský štát vôbec. Dúfajme, že konflikt neprerastie do vojny medzi náboženstvami a rôznymi pozíciami,“ hovorí prefekt Kongregácie pre východné cirkvi, kardinál Leonardo Sandri.

https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160426033

 

Turecko znárodnilo viacero cirkevných objektov, no Merkelová to počas návštevy ani nespomenula

Nemecká kancelárka Merkelová počas návštevy Turecka vôbec nespomenula otázku náboženskej slobody, a tak sa do toho musí pustiť grécky pravoslávny konštantinopolský patriarcha Bartolomej I.

Na území Turecka sa nachádzajú aj takéto skalné kláštory. Muž saž pozerá zhora na byzantský kamenný klᚹtor Sümela na skalnej stene neďaleko Trabzonu v blízkosti Čierneho mora
Na území Turecka sa nachádzajú aj takéto skalné kláštory. Muž saž pozerá zhora na byzantský kamenný klᚹtor Sümela na skalnej stene neďaleko Trabzonu v blízkosti Čierneho mora

Po znárodnení cirkevných objektov a majetku v Turecku apelovali zástupcovia jednotlivých cirkví na tureckú vládu, aby v tom prestala. Očakávalo sa, že nemecká kancelárka Angela Merkelová počas svojej návštevy Turecka by sa mohla dotknúť aj otázky náboženskej slobody, no tá však nakoniec nebola na programe. Hovorca nemeckého ministerstva zahraničia Martin Schäfer len diplomaticky poznamenal, že táto téma je už dlho opakovane predmetom rokovaní medzi Tureckom a Nemeckom a zároveň aj EÚ.

Keď sa však nič evidentné nedeje, grécky pravoslávny konštantinopolský patriarcha Bartolomej I. sa podľa vatikánskej tlačovej agentúry Fides rozhodol, že sa osobne stretne s prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a prerokuje s ním žaloby týkajúce sa vyvlastnenia cirkevného majetku a situáciu náboženských menšín. Malo by to byť v máji a šlo by okrem iného aj o pripomienku 45 rokov od zatvorenia teologickej fakulty na ostrove Halki (Chalki) v Marmarskom mori v blízkosti Istanbulu, ktorá bola jediným miestom výchovy kňazstva v Turecku.

Vzťahy medzi náboženskými menšinami v Turecku sú totiž znova na kritickej hranici. Podľa agentúry Fides bolo 40 hektárov pôdy v okrese Goksu a cirkevný majetok na ostrove Halki už skôr vyvlastnený, potom vrátený a najnovšie znova znárodnený pre ústrednú lesnú správu v Ankare. Na začiatku apríla bol na Halki vyvlastnený pravoslávny (ortodoxný) kláštor Premenenia, ktorý sa zmenil na hasičskú stanicu.

Koncom minulého týždňa Nemecká biskupská konferencia vyjadrila sťažnosť k znárodneniu cirkevných stavieb a vyzvala na zachovávanie náboženskej slobody v Turecku. Viacero kostolov bolo nedávno vyvlastnených aj v kresťanskom centre v Diyarbakire na východe krajiny, vrátane jedného z najväčších blízkovýchodných arménskych kostolov Giaragos, o čom sme aj písali na našej stránke.

Zástupcovia chaldejskej, sýrskej katolíckej, arménskej katolíckej, sýrskej pravoslávnej a protestantskej cirkvi sa takto postavili proti tureckým úradom, ktoré to vysvetlili po svojom tak, že ich vlastne chránili pred násilnými stretmi voči Strane kurdských pracujúcich (PKK).

http://www.hlavnespravy.sk/turecko-znarodnilo-viacero-cirkevnych-objektov-no-merkelova-to-pocas-navstevy-ani-nespomenula/772828

 

FRANCÚZSKY VOJAK PORANENÝ NOŽOM POČAS ÚTOKU V ŠTRASBURGU.

Francúzsky vojak, ktorý strážil železničnú stanicu v Štrasburgu bol poranený nožom ozbrojeného útočníka. Stalo sa to v nedeľu. Útočníkovi sa podarilo utiecť. Útok bol zastavený inými vojakmi, ktorí útočníka …. odtlačili, ale nestrieľali.

Útočník počas útoku kričal po arabsky.

MM
http://medzicas.sk/francuzsky-vojak-poraneny-nozom-pocas-utoku-v-strasburgu/

 

Čo spája Merkelovú a Kotlebu?
Lubo 11 obcankaČasto v spomienkach nadávame na socializmus minulého storočia, kedy cenzúra a strach zatvárali nielen ústa umelcom, ale celým divadlám.

Mám na to osobnú spomienku, kedy pre nežiadúcu politickú satiru divadla Tatra revue, boli začiatkom sedemdesiatych rokov všetci herci spolu s mojim otcom Michalom Belákom vyhodení na dlažbu a dvere kabaretu sa na večnosť zavreli. Socializmus sme vymenili za demokraciu, ale v slobode slova sa na javisku a televíznej obrazovke takmer nič nezmenilo. Tu sú príklady.

Demokratka Merkelová a extrémista Kotleba sa zrazu stretli. Kde? Na poli umenia, kultúry, literárneho textu. Aj keď sa osobne nepoznajú, obaja stáli a stoja pred rovnakým problémom moci. Načo sú nám politici? Odkiaľ pokiaľ by si mali prisvojovať právo na pravdu?

Náš domáci „demokrat“, banskobystrický župan Kotleba sa blysol svojim prerušením divadelného predstavenia Kováči, ktoré nezištne zahrali pred županom ochotníci divadelného súboru Jána Chalupku z Brezna. Dovod? V predstavení sa: „…používali krajne expresívne výrazy ako „nakopať riť“, „rozbiť papuľu“, alebo „kurva“. Frekvencia týchto výrazov sa stupňovala až do stavu, kedy sa začalo hovoriť o „srbských hovnách“ a „slovanských lajnách“ (oficiálne vyjadrenie BBSK). Pred tým Kotleba už stihol nepodpísať dotáciu Divadlu štúdia tanca na festival Dni tanca v Banskej bystrici pretože „nemá záujem na rozvoji tohto smeru dekadentného ‘umenia´“.

Domnievate sa, že niečo také, ako zrušiť festival, alebo zastaviť predstavenie je možné len u nás? Omyl! Akoby v tandeme so Slovenskom prepukla aféra v Nemeckej ZDF. Dobre čítate. V rozvinutom demokratickom štáte sa demokraticky zvolení politici tvrdo postavili proti populárnemu humoristovi a satirikovi Jánovi Böhmermannovi. Pokiaľ sa Kotleba našim divadelníkom len vyhrážal, pani Merkelová okamžite po zverejnení videa Erdowie, Erdowo, Erdogan so satirickým textom humoristu, ktorý v ňom ostro kritizoval tureckého prezidenta Erdolana, vyhovela žiadosti napadnutého tureckého politika a sľúbila mu urobiť poriadok s autorom satirického textu. Verejne vyhlásila, že bude žiadať vyšetrovanie pre porušenie zákona. Mala sa o čo oprieť. V demokratickom štáte majú doteraz zákon, ktorý zakazuje urážať cudzích predstaviteľov štátu. Videoklip bol odvysielaný 17. marca v TV NDR. Po odvysielaní a oficiálnom proteste urazeného prezidenta bol na príkaz „zhora“ videoklip vymazaný z databáz nemeckej televíznej siete. Cenzúra ako Brno, teda ako Merkelová.

O čo išlo?

V prvom rade o text, ktorý humorista napísal na známu pieseň nemeckej novovlnovej speváčky Nena „Irgendwie, Irgendwo, Irgendwann“ z roku 1984. Tu je voľný preklad paródie Jána Böhmermanna do slovenčiny:

Erdokedy, Erdokde, Erdogan

Žije si na vysokej nohe Boss z Bosporu
Zo slobody slova mu opuchol krk
Preto potrebuje veľa šálov
Erdogan hovorí fistulou

Novinár, ktorý napísal článok,
ktorý sa Erdoganovi nepáči
už ráno sedí v base
a redakcia je zatvorená
Dlho nepremýšľa (Erdogan)
a vyráža do noci so slzným plynom a vodnými delami

Buď na neho milý, má ťa v hrsti
Erdokedy, Erdokde, Erdogan

Dozrel čas pre jeho veľkoosmanskú ríšu
Erdokedy, Erdokde, Erdogan

Rovnaké práva pre ženy?
Tie dostanú tiež výprask
Sú volebné výsledky zlé?
To tiež dá do poriadku
(I like to move it move it)

Kurdov nenávidí ako mor
Tých zbombarduje oveľa radšej
než veriacich bratov naproti v ISIL

Daj mu svoje peniaze
a postaví ti utečenecký stan
Erdokedy, Erdokde, Erdogan
Jeho krajina je zrelá
na vstup do EU,
Erdogan kašle na demokraciu
„Tschü mit ü!“ zvolá Erdogan
A odchádza smerom k západu slnka

Pre dopovedanie významov textu boli vo videoklipe použité dokumentárne zábery, ktoré potvrdzovali, že Erdogan žije na vysokej nohe, že často nosí šál, že turecká polícia rozohnala demonštráciu žien vodnými delami, že v Turecku väznia nepohodlných novinárov a bombardujú radšej Kurdov ako ISIS.

Tento text natoľko naštval Recep Tayyip Erdoğana, tureckého prezidenta, že sa jeho protest proti videu dostal diplomatickou cestou až k Merkelovej, nemeckej kancelárke. Reakciu už poznáte.

Mladý humorista Jan Böhmermann nelenil a aj pre podpichovanie priateľov pripravil ukážku básne, ktorou chcel poukázať na rozdiel medzi satirou a zámerne vulgárnym a urážlivým textom. Akási satira s pridanou hodnotou.

Báseň nazval jednoducho

Urážlivá báseň (Schmähgedicht)

https://www.youtube.com/watch?v=qlvNG9tcq_c

(voľný preklad)

Blbý ako sud, zbabelý a nervózny
je Erdogan, pán prezident
Jeho gule smrdia ako kebab
To už aj prasačie prdy voňajú lepšie

Je to muž, čo mláti dievčatá
pri tom nosí masku z gumy.
Najradšej trtká kozy
a utláča menšiny.

Drviť Kurdov, zotínať Kresťanom hlavy
A pri tom sledovať detské porno
A potom večer namiesto spánku
si nechá fajčiť so stovkou oviec

Takže, Erdogan je celkom a dokonale
Prezident s malým vtákom

Každý Turek rád piští
Blbé prasa má scvrknuté guľky
Od Ankary po Istanbul
vie každý vôl
že tento chlap je teplý,
perverzný, mizerný a zoofil –
Recep, Fritz, Priklopil
(pozn. – Fritz a Priklopil boli dvaja pedofili stíhaní za únosy a zneužívanie dievčat)

Má hlavu prázdnu rovnako ako svoje vajcia
Je hviezdou každej sexi (gangbang) párty
Pokiaľ mu vták pri šťaní horí
je to Recep Erdogan, turecký prezident

Pokiaľ by si báseň nechal v šuflíku, prípadne ju predniesol svojim kolegom v redakcii, asi by všetko zostalo pri vyhrážkach nemeckých politikov, presnejšie političky. Žiaľ náš humorista išiel ďalej. 31. marca v televíznom talkshow Extra 3 báseň brilantne uviedol za prítomnosti smejúceho sa a tlieskajúceho nemeckého publika. Nesmiali sa však politici. Odpoveďou bol „politický“ dištanc Jána Böhmermanna, ktorý si pár mesiacov oddýchne od televízneho štúdia. Zároveň sa zo strany politikov spustila smršť obvinení a hrozba žaloby podľa:

§ 103 (Nemeckého trestného zákonníka) – voľný preklad
Hanobenie orgánov a predstaviteľov cudzích štátov
(1) Kto urazí cudziu hlavu štátov, alebo, štátnych funkcionárov, členov zahraničnej vlády, ktorí sú v Nemecku oficiálne prijímaní, alebo vedúceho zahraničnej diplomatickej misie, ktorý je akreditovaný na spolkovom území, musí podliehať trestu odňatia slobody nepresahujúceho tri roky, alebo pokuty, v prípade ohováračskej urážky na trest odňatia slobody od troch mesiacov do piatich rokov.
(2) Ak bol trestný čin spáchaný verejne, na schôdzke alebo prostredníctvom šírenia písomných materiálov (§ 11 (3)) použije sa § 200. Návrh na súdne pokračovanie môže tiež podať prokuratúra.

Niekto môže hovoriť o drzosti mladíka, jeho nezdvorilosti používať sexuálne a urážlivé výrazy v básni. Tá drzosť vychádzala z jeho presvedčenia, že satira udiera po hlavičke a nie po zadku. Böhmermannova báseň splnila účel vyprovokovať diskusiu o slobode prejavu, v tomto prípade o slobode umeleckého prejavu aj s rizikom porušenia čudného zákona a chute politikov na revanš. Satira je však neúprosná a tí, ktorí idú s ňou na trh si musia byť vedomí, čo to narobí vo verejnosti. Určite však v demokratickej spoločnosti je nemysliteľné stíhať niekoho za humor, ešte k tomu satiru, ktorá je postavená na výsmechu konkrétnych činov, názorov, ľudí, spravidla politikov, ktorí si to zväčša zaslúžia. Dať náhubok týmto údržbárom slobody slova je aroganciou moci, nielen v Nemecku, na Slovensku, kdekoľvek, kde práve politická scéna trpí na nedostatok slobody a tolerancie.

Satira, ako celá umelecká tvorba je neraz drsná, pre mnohých až nepochopiteľne agresívna. Spomeňme si na satirický časopis Charlie Hebdo, kde na svoju priamosť doplatilo dvanásť ľudí životom.

Svet nie je pripravený na otvorenosť a ústretovosť. Určite si však musíme uvedomiť, že keby nebolo vo svete zlo, trpkosť, panovačnosť, svojvôľa tých, ktorí sú pri moci, zanikla by aj satira. Nemala by sa čomu vysmievať ani v demokracii.

Ľubo Belák 23.4.2016

http://lubobelak.sk/

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.