Rakúsko prijalo poriadne drsný azylový zákon: Nebudeme s migrantmi zaobchádzať v rukavičkách! + Dáni posielajú na hranicu s Nemeckom domobranu

VIEDEŇ – Rakúsky parlament schválil dnes pomerov hlasov 98 ku 67 jeden z najprísnejších balíkov azylových zákonov v Európe. Podporili ho vládnuci ľudovci a s výnimkou štyroch poslancov i koaliční sociálni demokrati, ako aj strana Team Stronach. Proti boli zelení, slobodní a strana NEOS, informovala agentúra APA.

Vláde umožňuje vyhlásiť „stav núdze“ vtedy, ak pre vysoké počty utečencov nebude viac možné zaistiť „verejný poriadok a ochranu vnútornej bezpečnosti“. Žiadateľov o azyl – vrátane tých z vojnou zmietaných krajín, ako je Sýria – bude v takom prípade možné už na hraniciach odmietnuť a vrátiť do tzv. bezpečných krajín.

Výnimka sa bude vzťahovať iba na utečencov, majúcich už v Rakúsku blízkych príbuzných, maloletých bez sprievodu, ženy s malými deťmi alebo osoby, ktorým hrozí vrátenie do krajiny, kde by sa mohli stať obeťami mučenia či iného neľudského zaobchádzania. Prípustná dĺžka azylového konania sa však zmení zo šiestich na 15 mesiacov.

Rakúsko chce kontroly na hranici s Talianskom

Rakúsko vlani prijalo rekordných 90.000 žiadateľov o azyl. Je to druhý najvyšší počet na obyvateľa v EÚ. Vláda neskôr rozhodla, že tento rok prijme ďalších maximálne 37.500 žiadateľov o azyl. Núdzový stav bude platiť šesť mesiacov s možnosťou trojnásobného predĺženia vždy o pol roka. Súčasťou reštriktívnej utečeneckej politiky Viedne je i očakávané obnovenie kontrol v Brennerskom priesmyku, kde sa nachádza dôležitý rakúsko-taliansky hraničný priechod.

Novinkou je zavedenie dočasného azylu. Bude sa vzťahovať na migrantov, ktorí prišli do Rakúska od 15. novembra 2015. Štatút azylanta dostanú tieto osoby iba na obdobie troch rokov. Ak sa bezpečnostná situácia v ich domovskej krajine zmení, štatút utečenca sa zruší, migrant bude musieť odovzdať svoj doklad totožnosti a opustiť Rakúsko. Ak zostane nezmenená, čo bude každoročne preverovať ministerstvo vnútra, štatút utečenca mu predĺžia na neurčito.
Ďalšou novinkou je aj povinnosť migranta alebo osoby s nárokom na doplnkovú ochranu zaregistrovať sa v integračnom fonde. Pri rozhodovaní o prípadnom vyhostení môže zavážiť absolvovanie jazykových a integračných kurzov.

Opozícia legislatívu kritizovala

Opozičné strany a ľudskoprávni aktivisti novú legislatívu kritizovali. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) odstráni „jeden z pilierov ochrany utečencov“.
Minister vnútra Wolfgang Sobotka si však myslí, že Rakúsku nezostalo nič iné v situácii, keď veľa iných členov Európskej únie neprevzalo svoj diel zodpovednosti v utečeneckej kríze. „Nemôžeme niesť bremeno za celý svet,“ povedal.

http://www.topky.sk/cl/1000851/1543673/Rakusko-prijalo-poriadne-drsny-azylovy-zakon–Nebudeme-s-migrantmi-zaobchadzat-v-rukavickach-

 

OTVORENIE MEŠITY V NICE BOLO ZADRŽANÉ PRIMÁTOROM MESTA

Primátor mesta Nice, Christian Estrosi chce právnymi metódami zastaviť otvorenie mešity financovanej Saudskou Arábiou.

Estrosi zastáva názor, že saudský minister ds. Islamu, ktorý dohliadal na financovanie výstavby mešity, Salih ibn Abd al-Aziz asz-Szejch, propaguje právo šaria, a tiež predpovedal zbúranie všetkých kresťanských kostolov na Arabskom polostrove. Podľa primátora, ďalšia mešita v Nice vzbudzuje nepokoj francúzskych spravodajských služieb, a financie na jej výstavbu pochádzajú zo zahraničných fondov, ktoré nepodliehajú kontrole.

Spojenec USA, Saudská Arábia, je už veľa rokov obviňovaná z exportovania jedného z najviac expanzívnych a fundamentalistických odštepní islamu, wahhabizmu prostredníctvom financovania zahraničných mešít a kultúrnych islamských centier.

Mariusz Malinowski
http://medzicas.sk/otvorenie-mesity-v-nice-bolo-zadrzane-primatorom-mesta/

 

Turecká vláda skonfiškovala majetok a kostoly Arménov. Dôvodom je vraj ochrana pamiatok
Genocída Arménov

“Som tu len preto, lebo sa turecký sused rozhodol zachrániť môjho dedka, vtedy bábätko”, začal pár dní pred 101. výročím arménskej genocídy svoje rozprávanie pred tureckým parlamentom Garo Paylan, poslanec, ktorý má arménsky pôvod. Pripomenul tragédiu a prečítal mená všetkých zavraždených poslancov a následne vyzval, aby sa viedlo vyšetrovanie v otázke ich smrti. Ako prináša portál AsiaNews, hneď na to sa naňho spustila spŕška nadávok a jednoducho ho vypískali.

Dnes, keď v Turecku verejne budete hovoriť o “arménskej genocíde”, hrozí vám väzenie na tri roky. Vláda nikdy neuznala toto vyhladzovanie organizované mladými Turkami na sklonku Osmanskej ríše. Mená tých, čo páchali genocídu, sa týčia na námestiach, školách, nemocniciach v Turecku. Paylan k tomu hovorí: “viete si predstaviť, že by ste sa v Nemecku v tejto dobe prechádzali uličkou venovanou Adolfovi Hitlerovi?”

Ústava musí byť islamská

Situácia Arménov v Turecku je ťažká aj po 100 rokoch od genocídy. V pondelok hovorca parlamentu Ismail Kahraman prehlásil nasledovné: “Sme moslimský národ, a preto budeme mať náboženskú ústavu. Laicita nesmie mať miesto v našej novej Ústave.” Kahraman je členom strany prezidenta Recepa Tayyp Erdogana, ktorá sa snaží o zavedenie prezidentského systému vládnutia s väčšími právomocami. Jeho slová na margo novej Ústavy vyvolali údiv a kritiku opozičných strán.

Konfiškovanie arménskych kostolov

Okrem problému popierania genocídy a islamizácie krajiny riešia Arméni aj iný problém. Turecká vláda im pred nedávnom náhle skonfiškovala mnohé územia a kostoly, medzi ktoré patrí tiež historický chrám Surp Giragos v kurdskom meste Diyarbakir, kde už takmer rok vedú boje vládne vojská s kurdskými jednotkami.

Kostol ako aj iné budovy a územia, ktoré konfiškovali, údajne zatvorili z dôvodu škôd, ktoré zo sebou prinieslo intenzívne bombardovanie. Vláda tvrdí, že “konfiškácie sa udiali z bezpečnostných dôvodov a na konci konfliktu budú všetky reštituované”. No kvôli dejinným súvislostiam Arméni tomuto odôvodneniu neveria a pripomínajú konfiškácie a násilné premiestňovania, ktoré museli podstúpiť ich predkovia pred 100 rokmi.

Kurdi obvinili vládu, že chce zboriť chrámy a budovy a postaviť nové, luxusnejšie a prístupné len pre bohatých. Toto bude podľa mnohých cesta, ktorou vyženú terajších majiteľov.

Premiér Ahmet Davutoglu podľa New York Times pred časom sám vyhlásil, že vláda mieni transformovať Sur – centrum mesta, ktoré je predmetom konfiškácií – “na turistickú oblasť. Všetci prídu a ocenia novú architektúru.”

Dejiny sa opakujú

Asociácia advokátov v Diyarbakire už žalovala za to vládu, Arméni však neveria úmyslom Erdogana: “Dejiny sa opakujú, nikdy by sme si to neboli pomysleli”, hovorí Anita Acunová, líderka arménskej komunity v Istanbule. Obyvateľ mesta Sur, ktorý len nedávno zistil, že má arménsky pôvod, ostal zaskočený. “Pre nás chrám Surp Giragos nie je len miestom kultu. Je to miesto, kde sa môžeme zísť a spolu poskladať všetky úlomky našej histórie a identity.”

http://www.hlavnespravy.sk/turecka-vlada-skonfiskovala-majetok-a-kostoly-armenov-dovodom-je-vraj-ochrana-pamiatok/773667

 

Dáni posielajú na hranicu s Nemeckom domobranu

Nie armáda, ale miestna domobrana bude strážiť dánsku hranicu s Nemecko. Domobrana tak vypomôže výrazne preťaženej polícii. Domobrane boli už skôr poskytnuté dve lietadlá s vyspelým systémom infračervených kamier, pomocou ktorých kontrolujú vzdušný priestor nad oblasťou hraníc, zverejnil server Echo24.cz s odvolaním sa na The Local.

Dánski bezpečnostní pracovníci kontrolujú občianske preukazy pasažierov na cestnom hraničnom priechode na nemecko-dánskych hraniciach v Padborgu

Dánska ľudová strana (DF) pôvodne navrhla, aby boli na hranicu poslané armádne zložky Forsvaret. Vládnuca strana Venstre však predložila vlastný návrh, ktorý spočíva v presune dánskej domobrany Hjemmeværnet na hranicu s Nemeckom.

Úlohou domobrany je pomôcť preťaženej polícií, ktorá uskutočňuje náhodné kontroly. Pôvodne išlo o dočasné opatrenie v reakcii na hraničné kontroly zo strany Švédska.

Podľa slov Prebena Bang Henriksena zo strany Venstre členmi domobrany sú odhodlaní dobrovoľníci, ktorí získali skúsenosti pri podobných úlohách. Dodal tiež, že domobrana nebude fungovať na princípe nezávislej autority, ale musí spolupracovať s políciou.

Hovorca Dánskej ľudovej strany Peter Skaarup uviedol, že domobrana je výborným partnerom pre políciu. Podľa neho je to krok správnym smerom a chce, aby sa stal súčasťou riešenia ustráženia dánskych hraníc.

V Dánsku vznikla domobrana už po 2. svetovej vojne. Aktuálne vznik domobrany odsúhlasil poľský parlament. Poľská domobrana bude pozostávať z členov občianskych iniciatív, z hasičov a tiež zo študentov policajných akadémií. Dobrovoľníci následne absolvujú výcvik, v rámci ktorého sa naučia používať zbrane a uplatňovať vojenskú taktiku a techniky prvej pomoci.

Slovensko oficiálnu domobranu nemá. Na začiatku roka 2015 sa však sformovala neoficiálna „domobrana“ s názvom Československí vojaci v zálohe proti vojne plánovanej velením NATO (viac TU).

Iniciatívu nevedomky spustil Pplk. MUDr. Marek Obrtel, ktorý koncom roka 2014 zverejnil otvorený list, v ktorom požiadal českého ministra obrany o odobratie vyznamenania a pakt NATO ako prvý verejne označil za zločineckú organizáciu (viac TU).

„S medzinárodnou politikou USA som sa dlho nemohol stotožniť, a po tom, čo som sa aktívne začal zaujímať o korene, podstatu, priebeh a dôsledky akcií vedených od druhej svetovej vojny organizáciami a štruktúrami USA po celom svete, ju, naopak, zásadne odsudzujem. Pre mňa má jednoznačne podobu bezohľadného, zištného a nenásytného imperializmu, ktorý sa nezastaví pred nikým a ničím. Jeho dôsledkami sú predovšetkým “spálené krajiny” a milióny mŕtvych po celom svete. Príčinou sú mocenské záujmy svetového hegemóna a dnes tiež zúfalá snaha o zabránenie definitívneho krachu amerického impéria (ktorý je však štandardnými prostriedkami neodvratný, čo je pre Európu a ľudstvo tou najväčšou skutočnosťou, avšak tak málo uvádzanou hrozbou)”, zverejnil Obrtel vo svojom stanovisku.

http://www.hlavnespravy.sk/dani-posielaju-na-hranicu-s-nemeckom-domobranu/773291

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.