Trafikant Figeľ. + Je vôbec Figeľ chlap?

Nový veľvyslanec EÚ pre náboženskú slobodu by mohol byť užitočný, ak by na tento post nevybrali práve Figeľa.
Ján Figeľ je dobrým príkladom toho, prečo určitému typu politikov vyhovuje Brusel oveľa viac ako domáca politika. Ak nemáte ani zamak charizmy a nedokážete voličov zaujať, doma v politike príliš úspešný nebudete a ani svojej strane veľa úžitku neprinesiete. Pozri výsledky Figeľom vedenej a dnes mimoparlamentnej KDH pri posledných voľbách.

V Bruseli, kde obvykle viac než o schopnosť presvedčiť voličov ide o kontakty a vytrvalosť pri lobovaní, nedostatok charizmy až tak neprekáža a niekedy to vyzerá, že je skôr prednosťou – aspoň vo vás žiadny iný byrokrat nebude vidieť nebezpečnú konkurenciu. Pre beznádejne sivých a nudných politikov Figeľovho typu je to raj na zemi a logický prístav, kde skôr či neskôr dobrovoľne či z nutnosti skončia.

Nedostatok charizmy, samozrejme, nutne neznamená, že človek vo verejnej funkcii nemôže byť užitočný a robiť dobré veci. Figeľovo pôsobenie ako eurokomisára a ako ministra dopravy taktiež veľa pozornosti nepriťahovalo, ich hodnotenie však nie je jednoznačne negatívne. Trochu zložitejšie je to s novou trafikou, ktorú si politik Figeľ teraz sám pre seba v Bruseli vyloboval.

https://dennikn.sk/453629/trafikant-figel/?ref=top

Judáši včera a dnes

Je vôbec Figeľ chlap?

Napokon treba povedať, ak si Európska únia nevie s nejakým problémom rady, vytvorí nejaký úrad. Čo prebyrokratizovanému aparátu prekážalo, aby prenasledovaným ľuďom pre svoju vieru, na ktorejkoľvek časti sveta, pomáhal a nezatváral pred ním oči. Skôr to zaváňa tým, že starí kamaráti z Európskej komisie na svojho kamaráta, ktorého odvrhli voliči nezabudli a pomohli mu.

Je nová funkcia osobitného vyslanca EÚ pre otázky náboženských slobôd a vyznania vo svete pre Jána Figeľa úspechom slovenskej diplomacie, alebo jej výsmechom? Je to ocenením jeho práce, alebo skôr dobrým flekom pre voličmi ohrdnutého politika? Svedčí táto funkcia o funkčnosti EÚ, alebo skôr o jej neschopnosti reagovať na aktuálne problémy vo svete? Poďme pekne po poriadku.

V prvom rade Figeľovi už dlho pred voľbami bolo jasné, že post predsedu KDH neudrží. Nespokojnosť v hnutí rástla. Boli za tým klesajúce preferencie KDH, výprask v prezidentských voľbách i štýl elitárskej politiky, ktorá neriešila reálne problémy ľudí. Figeľ by predsedom KDH nezostal, ani keby preliezlo do parlamentu s odretými ušami. Preto bolo logické, že si hľadal nový flek. Nevidíme celkom do vnútra Figeľa, ale ak by chcel pre seba nejakú funkciu, nepostupoval by inak, ako pri vytváraní postu osobitného vyslanca. Robil na tom viac ako rok. Chodil, loboval, vybavoval. Ak by však bol chlap, musel by ponuku na obsadenie tohto postu odmietnuť. Práve preto, aby vyvrátil reči o tom, že si chystal miesto pre seba. Alebo preto, že KDH priviedol po prvýkrát v histórii mimo parlament. Preto, lebo mnoho ľudí, ktorí úprimne robili pre KDH si budú len ťažko hľadať pracovné miesto aspoň za priemernú mzdu. Ale na odmietnutie takejto funkcie je Figeľ, aj pri svojej výške, veľmi malý muž.

To ukázal vo svojej kariére viackrát. Napríklad pri známej kauze jeho bytu získaného za malé peniaze. Je pravda, že viacerí politici dostávali byty za babku, ale len Figeľ tlaku médií neodolal. Zrejme si myslel, že ak byt prepíše na dobročinnú organizáciu, stane sa miláčikom slovenských médií. Mýlil sa, ale prispel k tomu sám. Darovanie síce oznámil, ale vzápätí sa prestal správať ako chlap a vajatal niekoľko mesiacov, čím trpelo celé KDH. Podobný postoj zaujal aj v menej známej kauzy jeho platu po nástupe na funkcie predsedu KDH. Od hnutia, ktoré prišiel zachraňovať z Bruselu, si vypýtal plat na úrovni 3 400 eur, pričom ako bývalý eurokomisár v tom čase dostával rentu viac ako 11 000 eur.

Je zaujímavé, že Figeľ zastával viaceré významné posty. Ale vždy ich získal len po straníckej linke. Nikdy sa mu to nepodarilo na základe vlastnej popularity. Štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí sa stal ako nominant KDH. Ako človek KDH sa stal prvým slovenským eurokomisárom, keď kresťanskí demokrati pretlačili Figeľa v súboji s Ivanom Štefancom, ktorého podporoval Mikuláš Dzurinda. Koaliční partneri vtedy spomínali, že Štefanec bol lepším kandidátom, ale kresťanskí demokrati mali lepší lobing. Predsedom KDH sa stal, pretože bol jednookým medzi slepými.

Pravdou je, že Figeľ prejavoval záujem o prenasledovaných kresťanov. Skôr však verbálne, ako skutkom. Nie je známe, že by prenasledovaných kresťanov v Iraku, alebo Sýrii navštívil. Opakom Figeľovho záujmu o trpiacich kresťanov je slovenský europoslanec Branislav Škripek, ktorý neváhal a prenasledovaných navštívil. Od vtedy loboval, aby Európska únia otvorila uši k prosbám kresťanov a uznala ich samosprávu v Sýrii, prípadne ich armáde bojujúcej proti Islamskému štátu poskytla zbrane. Figeľ namiesto toho, aby išiel do nebezpečných zón, na mierové Slovensko pozval do rokovacích sál patriarchu Gregora III. Túto iniciatívu skôr možno považovať za predvolebnú kampaň, ako pomoc núdznym kresťanom.

Napokon treba povedať, ak si Európska únia nevie s nejakým problémom rady, vytvorí nejaký úrad. Čo prebyrokratizovanému aparátu prekážalo, aby prenasledovaným ľuďom pre svoju vieru, na ktorejkoľvek časti sveta, pomáhal a nezatváral pred ním oči. Skôr to zaváňa tým, že starí kamaráti z Európskej komisie na svojho kamaráta, ktorého odvrhli voliči nezabudli a pomohli mu.

Nie, nemáme byť na čo pyšní pri zverení nového úradu Figeľovi. V diskusiách pod článkami, či na sociálnych sieťach, ľudia dávajú jasne najavo, čo si o tom myslia.

ps
http://www.konzervativnyvyber.sk/je-vobec-figel-chlap/48648/

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.