Katolícky ústav zažalovali za odmietnutie eutanázie. + Tu sa pápež mýli

Katolícky ústav zažalovali za odmietnutie eutanázie

Brusel, 18.5.2016 (kath.net/KNA) 019 140 – Súdny proces o eutanázii, ktorý bude možno smerodajný, sa začal v stredu pred občianskych súdom v belgickom Leuvene. Riaditeľ katolíckeho ústavu pre starých a chorých ľudí sa musí na súde zodpovedať z toho, že v r. 2011 odmietol „aktívnu pomoc pri umieraní“ pacientke chorej na rakovinu, ako informovali belgické noviny v utorok.
Hoci ústav spočiatku s výkonom eutanázie v zásade súhlasil, neskôr lekárovi, ktorý chcel eutanáziu u 74-ročnej pacientky vykonať, odmietol povoliť vstup.
Príbuzní nakoniec pacientku odviezli domov, aby mohla lekára prijať tam. Príbuzní riaditeľa ústavu zažalovali, pretože „doprava z ústavu do bytu viedla u pacientky k zbytočnému fyzickému a psychickému utrpeniu“.
Belgický zákon stanovuje, že lekári môžu odmietnuť vykonať eutanáziu, no pre zdravotnícke a ošetrovateľské zariadenia to nie je jasne v zákone definované. Kvôli závažnosti a významu tohto prípadu budú viesť občiansky proces traja sudcovia. Rozhodnutie sa očakáva veľmi rýchlo.
V Belgicku eutanázia za určitých okolností nie je trestným činom. Dopyt po eutanázii neustále rastie. Od februára 2014 v Belgicku ako v prvej krajine už pre „aktívnu pomoc pri umieraní“ niet ani vekovej hranice. Aj u nevyliečiteľne chorých deťoch sa môže za určitých okolností vykonať eutanázia.

 

Tu sa pápež mýli

V interview s francúzskym denníkom „La Croix“ pápež František povedal: „Je pravda, že koncepcia ovládnutia duše je islamu vlastná. Ale my by sme mohli cieľ Matúšovho evanjelia, v ktorom Ježiš vysiela svojich učeníkov ku všetkým národom, interpretovať ako rovnaký pojem ovládnutia.“

Geseke-Rom , 19.5.2016 (kath.net/pw) 019 143 – „Tu sa pápež mýli.“ Nuž, musíme si položiť otázku, či je to vôbec možné. Pápežovi je predsa neomylnosť tak povediac vložená do úradu. No tá má aj veľmi prísne hranice. Musí to byť výpoveď k náuke viery alebo morálky, musí to byť slávnostne vyhlásené a musí sa vyjadriť aj nárok na neomylnosť. V tom prípade sa pápež nemôže mýliť. Aj keď pápež náuku Cirkvi hlása nekrátenú, nemôže sa mýliť, pretože kto učí pravdu, je si pred omylom istý. To platí nielen pre pápeža.
„Tu sa mýli spolkový ústavný súd.“ Túto vetu raz napísať, o tom snívajú mnohí študenti práva. Niektorí si netrúfajú, iní si trúfnu. Za tým by malo nasledovať naozaj dobré odôvodnenie, inak je známka zlá. Ústavný súd je v Nemecku najvyššou právnou inštanciou. A napriek tomu nebude nikto protestovať alebo dramatizovať, ak sa mu dokáže omyl.
Vedecký pokrok žije z toho, že objavuje omyly, dokazuje ich a v podobe nových myšlienok, téz alebo formúl odstraňuje. Politika a diplomacia môžu blaho človeka zaistiť iba vtedy, ak sa ich omyly či chyby otvorene odhalia a v diskusii alebo rokovaniach odstránia. No tu ide o svetské otázky spolunažívania ľudí, u ktorých dedičným hriechom zlomená povaha človeka určuje hranice toho realizovateľného. Časné omyly majú aj časné následky.
V Cirkvi ide o viac, tu ide o večné pravdy a možno o večné následky. Vytrvanie v omyle v otázkach viery a morálky môže znamenať aj stratu večnej blaženosti. Preto je tu potrebná oveľa väčšia starostlivosť. A nijaký seriózny teológ, nijaký kňaz, nijaký biskup a už vôbec nie nejaký študent teológie nesníva o tom, raz môcť napísať: „Tu sa pápež mýli,“ ak ide o otázky viery a mravov. Následky by boli fatálne – ak by mal pravdu.
Z tohto dôvodu dali pápeži v minulosti každé verejne vyslovené slovo náuky viery viackrát preveriť, aby sa vyhli nebezpečiu čo aj najmenšieho omylu. To platí, pokiaľ ide o otázky náuky iste aj pre pápeža Františka.
Už pápež Benedikt XVI. v predslove trojzväzkovej knihy „Ježiš Nazaretský“ výslovne zdôraznil, že odpor je tu možný. Odôvodnil to tým, že nie je vieroučným aktom uverejniť vedeckú knihu. Pritom si však pápež vyprosil „ten preddavok sympatií, bez ktorého niet pochopenia.“[1] A tak to mohlo predsa len klapať. „Tu sa pápež mýli“ by bolo možnou výpoveďou v seminárnej práci. No kto si už trúfa vystúpiť proti Mozartovi teológie?
V interview s francúzskym denníkom „La Croix“ pápež František povedal: „Je pravda, že koncepcia ovládnutia duše je islamu vlastná. Ale my by sme mohli cieľ Matúšovho evanjelia, v ktorom Ježiš vysiela svojich učeníkov ku všetkým národom, interpretovať ako rovnaký pojem ovládnutia.“
Bloger „Le Penseur“ v článku stavia perikopu z Matúšovho evanjelia oproti súre z Koránu. A píše: „To je, Vaša Svätosť, jednoducho úplný nezmysel! Kto nespozná rozdiel medzi vetami Evanjelia […] a Koránu […], ale dokáže to interpretovať ako rovnaký pojem ovládania, mal by vrátiť svoj diplom z teológie, príp. sa dostane ľahko na úroveň každého prokurátora komunistických procesov … Tu však blogerovi, aj keď obsahovo s ním možno súhlasiť, jednoznačne chýba ten kúsok sympatie, bez ktorého niet pochopenia. Je to čistá polemika, ako píše. Ak to robíme, nakoniec s tým zostaneme úplne sami.
No naozaj sa oplatí, pozrieť sa na výpoveď pápeža. František tvrdí, že cieľ Matúšovho evanjelia možno interpretovať ako pojem ovládania.
Tu sa pápež mýli.
V exegétickej literatúre, pokiaľ je autorovi tohto článku známe, nie je ani jediná téza k Mt 28,18-20, ktorá by to tvrdila. Text tohto príkazu krstiť to ani v najmenšom nenaznačuje. Je rozhodne rozdiel medzi dobývaním zbraňou a učením a krstením. To druhé je príkazom ´choďte a krstite´. Od používania zbrane Ježiš odrádza dokonca aj pri jeho zatýkaní. [3] Kto mečom bojuje, mečom zahynie. To platí aj pre misie.
Nuž je to tak, že v minulých storočiach kresťanskí mocnári viedli vojny a dobývali krajiny. Pritom nezriedka použili výhovorku misií ako ospravedlnenie dobývania krajín. Legitímne v zmysle Cirkvi to nebolo nikdy. Teologické ospravedlnenie tohto nikdy nedosiahlo úroveň oficiálnej náuky Cirkvi. Teda rozdiel oproti súre v Koráne je signifikantný.
Pápežovi treba prisvedčiť, keď kritizuje chyby dobývania a utláčania národov mocnármi s ich výhovorkami (napr. o misiách). Musíme mu však protirečiť, keď to prezentuje ako legitímny alebo možný výklad Matúša 28,18-20. Pokus so sympatiou chápať, čo chcel pápež vyjadriť, sa tým splnil, aj keď je odpor v tejto veci potrebný.
Násilie ako prostriedok misií nemožno v kresťanstve nikdy považovať za legitímne. Táto výpoveď rozhodne súhlasí s pápežom.
A kto si teraz myslí, že vetu „Tu sa pápež mýli“ ako katolík nemôže napísať bez toho, aby hneď spochybnil pápežstvo ako celok, ten sa z tohto článku poučí.
Kto si však myslí, že pápeža kvôli jednej kritickej výpovedi v interview môže hneď opečiatkovať ako „papa haereticus“, mal by sa dať poučiť ešte raz takým ochotným diskutérom – vedcom a pápežom ako Jozef Ratzinger / Benedikt XVI.
Kto má nakoniec strach pred tým, že pápež, ktorý v interview len tak uvoľnene a teologicky trocha nanečisto rozpráva, by mohol hneď vyvolať úpadok Cirkvi, ten by sa mal nechať upokojiť meditáciou nad Matúšom 16,18.
Vo svete médií je aj pápež mediálnou udalosťou. Ak v ňom nezostane iba pasívny, ale aktívne sa do toho zapája – a to aj pomocou interview – tak sa nemožno vyhnúť malým verbálnym nehodám. Spočíva to v systéme.
To je napriek tomu sympatickejšie, ako vysoko profesionálna, plánovane dôkladne vybrúsená a tým nakoniec príliš plytká nič nehovoriaca mediálna práca, ako ju poznáme inde. Pre dosiahnutie pozornosti – veď konečne pozornosti pre Evanjelium – pápež teda očividne riskuje aj modré oko. Z hľadiska médií tu treba povedať: Tu sa pápež nemýli. -zg-

 

Ázia: Zmiešané reakcie na diakonát žien

Manila, 18.05.2016 (KAP/KNA) 019 142 – Príliš rozdielne reakcie vo východoázijských krajinách vyvolalo ohlásenia pápeža Františka, že nechá preveriť diakonát žien.
Biskup Gerardo Alminaza, člen Komisie pre duchovné povolania, tento krok pápeža v rozhovore s ázijskou katolíckou tlačovou službou Ucanews privítal. „Úprimne hľadáme zmysluplnú, kreatívnu a vierohodnú spoluprácu a spolupôsobenie žien,“ povedal biskup Diecézy San Carlos.
Iní biskupi komentovali preverovanie diakonátu žien zdržanlivo: „Vyčkajme, kým bude štúdia ukončená,“ povedal v Manile pôsobiaci pomocný biskup Broderick Pabillo pre Ucanews.
Biskup Roberto Mallari, predseda biskupskej Komisie pre katechézu a katolícke vzdelávanie, zdôraznil, že je potrebné „prijateľnosť“ diakoniek preveriť. Páter Edwin Gariguez, generálny sekretár Charity Filipín tento postoj odmietol. Pre Ucanews povedal: „Je tu usmernenie biskupov, aby sa s médiami nehovorilo o veciach, ktoré sa svojou povahou týkajú náuky viery.“
Biskup Diecézy Palawan, Pedro Arigo, reagoval viacznačne: „Musíme síce vyčkať výsledok preverovania teológmi, ale aj hľadieť na Ježiša: Ja si myslím, že Ježiš by nemal nič proti diakonkám, ak to pastorácia vyžaduje.“
Filipíny sú s odstupom najväčšou katolíckou krajinou Ázie. Viac ako 80 percent zo 100 miliónov Filipíncov vyznáva katolícku vieru.

Indonézia: Ženy už dávno v pastorácii pôsobia

Nijakú naliehavú potrebu diakoniek nevidí katolícka cirkev vo väčšinovo islamskej Indonézii. Vzhľadom na rovnoprávnosť pohlaví je krok pápeža poskytnúť ženám „väčší priestor“ v liturgii „pozitívnou vecou“, ako sa vyjadril biskup Petrus Boddeng Timang, predseda biskupskej Komisie pre liturgiu v stredu pre Ucanews. Hoci Ježiš bol obklopený múdrymi ženami, ako jeho Matka, „predsa len si vyvolil 12 mužov za svojich učeníkov“, dodal biskup Diecézy Banjarmasin v Južnom Kalimantane.
U katolíckych Indonézaniek ohlásenie pápeža, že dá komisiou preveriť diakonát žien, sa stretlo zo súhlasom. Predsedníčka katolíckeho Združenia žien Indonézie, Yustina Rostiawati, poukázala na to, že v mnohých farnostiach pre nedostatok kňazov ženy už prevzali pastoračné funkcie ako rozdávanie svätého prijímania, alebo pohrebné obrady. No mnohí kňazi a biskupi sú proti ženám v úrade diakoniek.
Ako „svieži vetrík“ označila ohlásenie pápeža sestra Genoveva Bikanová. „Zriadenie komisie znamená, že pápež pochopil, že ženy môžu hrať významnú úlohu v liturgii,“ povedala koordinátorka Komisie pre spravodlivosť, pokoj a nenarušenosť stvorenstva z rehole Misionárskych sestier Ducha Svätého v Timore.

 

Denník: Pápež uvoľnenie celibátu vylučuje

Rím, 18.5.2016 (kath.net/KNA) 019 141 – Pápež František podľa médií vylúčil uvoľnenie celibátu kňazov. Taliansky denník «Il Messaggero – online» ho v stredu citoval slovami:
«Kňazský celibát zostane tak, ako je.»
Pápež tým pri stretnutí s členmi Biskupskej konferencie Talianska odpovedal na otázku jedného biskupa, či sa na celibáte kňazov v budúcnosti niečo zmení.
Stretnutie s talianskymi biskupmi sa konalo už v pondelok. Po otváracom príhovore pápeža mali biskupi za zatvorenými dverami možnosť klásť Františkovi otázky.

Moslimský teológ kritizuje výuku Koránu v mešitách

Frankfurt/Freiburg, 18.5.2016 (kath.net/KNA) 019 139 – Ostrú kritiku výuky Koránu v nemeckých mešitách vyslovil freiburský islamský teológ Abdel-Hakim Ourghi. Od detí sa vyžaduje slepá poslušnosť a nekritická viera, napísal vedúci Katedry islamskej teológie a religionistickej pedagogiky na Pedagogickej vysokej škole v stredu v novinách «Frankfurter Allgemeine Zeitung». Ďalej píše:
«Chlapci a dievčatá tým privykajú na patriarchálne štruktúry a odcudzujú ich západnému prostrediu. Ide o podriaďovanie sa a ovládanie detí. Oni vôbec nemajú nadobudnúť kritické povedomie a vyvinúť si vlastnú náboženskú identitu. Neexistujú didaktické učebné plány, výuka je iba ústna a iba turecky alebo arabsky. Chlapci a dievčatá týmto «importovaným imamom» často vôbec nerozumejú. Kvôli rečovej bariére sa nekoná nijaký rozhovor, takže «mnohí žiaci nezriedka rebelujú, pretože pri výuke vládne nuda.»
Podľa Ourghiho importovaní imamovia vplývajú na výchovu detí aj v politickom zmysle. Ich cieľom je často užšie spojenie s krajinou pôvodu, deti tak majú byť chránené pred tým, aby sa dostali pod vplyv Západu. «V najhoršom prípade to vyrovnáva cestu do paralelných spoločností. Následkom je vylúčenie zo spoločnosti.»
Podľa názoru teológa táto forma výuky v mešitách bráni aj úsiliu o reformáciu islamu na Západe. Preto je osvietená islamská výuka náboženstva dôležitou korektúrou. «Taká islamská výuka náboženstva môže islam v Európe priviesť k sekulárnej spoločnosti, v ktorej sú moderné hodnoty ako ľudské práva, sloboda názoru, pluralizmus a demokracia nedotknuteľné.»

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.