Viedenská arcidiecéza o ohrození konvertitov. + Nemecko: Cirkev už len sekundárnou inštitúciou? Kto kritizuje islam neurobí kariéru

Viedenská arcidiecéza o ohrození konvertitov

Viedeň, 28.5.2016 (kath.net/KAP) 019 181 – V Rakúsku uverejnila biskupská konferencia nové smernice prípravy na krst dospelých. Jasné štandardy o príprave na krst a sviatosti sú potrebné, pretože sa krstí oveľa viac dospelých, ktorí „v stále viac sekularizovanej spoločnosti pokrstení neboli, alebo (…) v nekresťanskom prostredí nemali prístup k náboženstvu či Cirkvi. Povedala to vedúca katechumenátu dospelých Viedenskej arcidiecézy, Friederike Dostalová.

Potvrdila aj prípady ohrozovania moslimov, ktorí chcú konvertovať. Pozná prípady moslimov, ktorí ohrozovali iných moslimov vo Viedni, pretože chceli konvertovať na kresťanstvo, ako povedal pre denník „Die Presse“ zo soboty.
Zapojila sa aj do diskusie o oddelení kresťanov a moslimov v utečeneckých centrách. Nepovažuje to za zmysluplné v prostredí, kde stále viac moslimov usiluje o konverziu na kresťanstvo príp. to bol dôvod ich úteku. Pre konvertitov by to bolo nebezpečné, povedala pre kresťanský denník „Tagesspost“: „Ak by boli spolu v kresťanských táboroch, mohol by niekto uskutočniť ‘Alahovu pomstu’ a tak by tam žili ako na sude s pušným prachom.“ Vyslovila sa pre súkromné ubytovanie menších počtov kresťanských utečencov, pretože to nie je verejne známe. Povedala, že spočiatku sa moslimskí katechumeni a konvertiti podstatne od moslimských utečencov nelíšia, no neskôr sa zmenia. „Tí, čo sa chcú stať kresťanmi sa zmenia a to je nápadné. Potom sa začínajú ťažkosti,“ povedala Dostalová.
Vcelku rastie počet krstov dospelých najmä z moslimov, ako povedala ďalej. V r. 2014 bolo v Rakúsku 350 krstov dospelých, z toho tretina z moslimov.

Dostalová pre „Die Presse“ povedala, že nových veriacich nikdy nepúšťajú priamo na prípravné kurzy. Raz sa tam vpašoval azylant, aby zistil, kto chce konvertovať. „Išli sme do azylového domu a objasnili sme mu, že to neznačí nič dobré pre jeho azylové konanie.“ Cirkev odporúča konvertitom, aby svoje želanie tajili.
Dostalová ďalej poukázala na prekážky v azylovom konaní: „Tam sa principiálne predpokladá, že ľudia konvertujú iba preto, aby dostali azyl. Pred azylovým súdnym konaním musí cirkev potvrdiť, ako sú integrovaní do spoločenstva a že ich vieru pokladáme za serióznu.“
Minulý rok sa v Rakúsku asi 200 azylantov rozhodlo konvertovať na kresťanstvo. V r. 2015 tento počet prudko narástol. Až 70 percent z 300 dospelých katechumenov sú azylanti, odhaduje Rakúsky pastoračný inštitút. Moslimov konvertitov nemožno ani po negatívnom rozhodnutí o azyle odsunúť, pretože napríklad v Iráne im hrozí trest smrti.

Nemecko: Cirkev už len sekundárnou inštitúciou?

Lipsko, 28.5.2016 (kath.net/idea) 019 180 – Cirkev sa v Nemecku stala sekundárnou inštitúciou. Tento názor vyjadril vedúci Katolíckeho centra pre misionársku pastoráciu, Hubertus Schönemann z Erfurtu, 26. mája na 100. dni katolíkov v Lipsku. Podujatie sa konalo pod mottom „Život bez Boha? Sekularizácia – výzva pre cirkvi v Európe“.
Podľa slov Schönemanna iba z katolíckej cirkvi vystúpilo v minulom roku 218 000 Nemcov. Na východe Nemecka vzrástol počet ľudí bez vyznania medzi rokmi 1950 – 2010 z 7,5 na 75 percent. Už dávno je v nových spolkových krajinách „normálne“ nepatriť do cirkvi. Veď „povinnosť uvedenia dôvodov spočíva u veriacich.“
V západných spolkových krajinách nie sú občania viac nábožensky založení. Cirkev tam je však naďalej dôležitým kultúrnym faktorom: „Deti sa nenosia na krst z viery, ale že sa to tak patrí.“ Paralelne k rastúcej sekularizácii nadobúda však význam aj verejná úloha náboženstva. To sa ukazuje napríklad pri smútočných obradoch po katastrofách, či útokoch. Schönemann: „Tu sa cirkvi stávajú dôležitejšími.“ Súčasne rastú náboženské zoskupenia mimo oboch veľkých cirkvi ako slobodné cirkvi, pravoslávna cirkev, či islam.

„Protestantizmus veľmi miluje sekulárnosť“
Vedúca Ekumenického oddelenia Evanjelickej cirkvi v Porýní, vrchná cirkevná radkyňa Barbara Rudolphová z Düsseldorfu, vyjadrila názor, že sekularizácia sama osebe nie je ničím zlým:
„Protestantizmus veľmi miluje sekulárnosť.“ V minulosti z toho profitovali najmä menšinové cirkvi. Ako príklady uviedla Waldénsku cirkev v Taliansku alebo hugenotov vo Francúzsku, ktorých Katolícka cirkev predtým prenasledovala. Vyslovila sa aj za to, aby sa aj v islame znova hlasnejšie ozýval „hlas stredu“, aby sa dištancoval od extrémnych okrajov. „Stredom islamu je milosrdenstvo, stredom kresťanstva je láska k blížnemu.“ Rudolphová vyznala, aká dôležitá je viera v druhý svet: „Ak by som každú nedeľu nemala pohľad za horizont, moja viera by sa rýchlo zasiakla do biedy tohto sveta.“

Sú mnohí, čo hľadajú Boha
Maďarský religionista Prof. András Máté-Tóth zo Szegedu povzbudil cirkvi, aby sa v prvom rade nekoncentrovali na svoj štatus v spoločnosti, alebo na svoje štátne privilégiá. Musia sa sústrediť na to, aby ľudia nachádzali Boha: „Pretože je veľa tých, čo Boha hľadajú.“ -zg-

 

Základy spoločnosti sa rozkladajú

Wetzlar, 27.5.2016 (kath.net/idea) 019 179 – Mnohí Nemci už nespolupracujú – v rodine, v cirkvi a ani v stranách a odboroch. Od 50. rokov 20. storočia prežívajú tradičné piliere spoločnosti bezpríkladný úpadok. Tento vývoj sa rysuje už dlho, boj proti nemu sa však vedie iba vlažne. Nuž, časy sa menia a iba tí večne včerajší sa stavajú proti hnutiam modernizácie mladších generácií, ako počúvame. Pritom to má v sebe niečo strašidelne hrozivé pozorovať toto postupné podkopávanie nosných pilierov spoločnosti. A hlavní aktéri nedotknuto pokračujú v každodennej rutine – a jednoducho postupujú ako vždy, hoci stále menej ľudí spolupracuje.

Ponuky bez dopytu
Najprv ubudol záujem o cirkevný život. O návštevy bohoslužieb, krsty, konfirmácie, cirkevné svadby a pohreby bol stále menší záujem. Tento opis nie je bez podkladu, lebo v našom zekonomizovanom svete sa hodnota podniku orientuje už raz na tom, či sa ponuka stretáva s dostatočným dopytom. Ak to tak nie je a všetky pokusy o reformy stroskotajú, musí ísť podnik do konkurzu – vlastne by mal. Pretože to, čo sa vo svete hospodárstva ukázalo ako ničivé, v tom sa vo svete kultúry a politiky veselo pokračuje – s masívnymi štátnymi subvenciami z daní, aby sa zabránilo konkurzu.

 

Pápež ako hviezda „Lutherovej party“ 2017?
Pritom je sotva nádej na dlhodobé prežitie. Príklad: Oslavy M. Luthera 2017 sú verejnými prostriedkami masívne „podporované“ ako sa oficiálne uvádza. Propagácia je v plnom prúde, profíci urobili dobrú prácu, sotva niekto prehliadol ohlasovanie „Lutherovej party“. Ale ako je to s programom? Ak vo veľkých skôr konzervatívnych novinách čítame, že inovatívny teologický príspevok najmä od systematického teológa zatiaľ chýba, tak je to alarmujúca diagnóza. Nejde totiž o to sláviť na verejnosti účinné symbolické úkony, ale prezentovať nové pohľady – podávať impulzy, ktoré znova prebudia záujem o evanjelickú cirkev.
Namiesto toho sa v zadných miestnostiach dumá o tom, či pozvať pápeža. Prečo vlastne? František nie je teologický mysliteľ ako jeho predchodca, ale pre túto mediálnu kultúru vhodný pastoračný zabávač. On má úspech. Ale či tým vyblednutým protestantským postavám neukradne show? Takže sa zvažuje: Má pápež urobiť z oslavy Luthera medzinárodnú mediálnu udalosť a tak zachrániť protestantizmus – ako by mal zachrániť aj Európu? Alebo postačí národný rámec a riskuje sa, že napínavé ponuky osláv pozornosť verejnosti nevyvolajú? Očividne hrá podradnú úlohu, že naďalej existujú závažné teologické diferencie medzi katolíkmi a protestantmi, keďže im veriaci aj tak nerozumejú – veľký nedostatok v cirkevnom vzdelaní.

 

Rozhodujúce je, že iba katolíci majú kresťanskú svetovú hviezdu s medzinárodným vyžarovaním, protestanti však iba hviezdičky ako rozvedená biskupka Margot Käßmannová. Musí Luthera skutočne zachrániť pápež?
Cirkvi sú iba jedným príkladom stratégií prežitia inštitúcií bez nápadov v podmienkach trhového hospodárstva. Čo dnes krásne beží, sú sociálne médiá, športové podujatia a inscenované konzumné opojenia. Tradičné politické strany naproti tomu sa stále viac dostávajú na perifériu. Trpia opotrebovaním a rastúcim nedostatkom vierohodnosti. Ak by nebolo hojného financovania zo štátneho vreca, vyzeralo by to ešte horšie. Strana SPD kolíše na 20 % preferencií, jej poslanci prežívajú strach o prežitie. Keďže väčšina politikov nemá iné povolanie, hrozí v r. 2017 takmer tretine sociálny pád. Ako v prípade cirkví, príliš dlho sa spoliehali, že všetko pobeží ako dosiaľ – s podporou prostého ľudu, či bez nej. Ľudia už nechodia masovo ani na jarné slávnosti bývalej ľudovej strany – napriek sponzorovanému hojnému občerstveniu. Ale medzi málo hosťami tam vystupujú poverenci z cirkvi. Tu stretávajú priateľov v utrpení – poslancov a môžu s nimi uvažovať o nevďačnom národe, ktorý ich také vynikajúce ponuky jednoducho odmieta. No môžu sa cítiť dôležitými, pretože ešte ich nesie ich úrad – tak akoby všetko bolo super aspoň na krátku chvíľu.
Autor, Gerhard Besier (Drážďany), je evanjelický teológ, historik a psychológ. Prednáša na rôznych európskych univerzitách a na Stanfordskej univerzite v Kalifornii.

 

Nemecko: Kto kritizuje islam neurobí kariéru

Glauchau, 23.5.2016 (kath.net/idea) 019 177 – Kto verejne kritizuje islam, nedostane v Nemecku nijaký vyšší úrad. Tento názor vyslovil orientalista a publicista Hans-Peter Raddatz (Frankfurt am Main), 21. mája na 20. saskej konferencii o Izraeli v Glauchau.
„Dnes neurobíte nijakú kariéru v justícii, cirkvi, či politike, alebo na univerzite, ak sa nezasadzujete za islamské záujmy,“ povedal asi 850 účastníkom konferencie.
Spoluzodpovednosť za tento vývoj majú podľa Raddatzových slov médiá. Islam prezentujú často ako „ultimatívnu kultúru, ktorú by sme mali všetci prijať,“ a už neinformujú vždy pravdivo. Napríklad o kriminalite utečencov sa hovorí až vtedy, keď sa už nedá skryť pod nejakým rúškom.
Médiá tiež rozhodne prispievajú k tomu, že v diskusiách sa už neargumentuje vecne, ale hanobiaco. Kritici nemeckej utečeneckej politiky sa pečiatkujú agresívnymi pojmami ako „islamofóbni“, „rasistickí“ či „tí, čo rozoštvávajú národ“. Ale to škodí demokracii.
Raddatz ďalej pranieroval, že veľké strany sa stávali od 70. rokov navzájom stále podobnejšie a obsahovo sa už sotva medzi sebou líšia:
„Dnes máme prakticky jednu jednotnú stranu, ktorá vystupuje pod rôznymi názvami. Bývalí občania NDR sú ešte ostražitejší a majú pre to veľký cit. Preto sú protesty na východe výraznejšie ako na západe Nemecka.“

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.