Najsvätejšie Srdce Ježišovo

Ján Pavol II.: Človek roku dvetisíc potrebuje srdce Krista.
„Slávnosť Božského Srdca Ježišovho. Z tohto liturgického sviatku vyžaruje osobitná duchovná intonácia pre celý mesiac jún. V Kristovom Srdci Božia láska ide v ústrety celému ľudstvu. Je to posolstvo v našich dňoch mimoriadne aktuálne. Aby sme poznali Boha, treba poznať Ježiša a žiť v zosúladení s jeho Srdcom, milovať ako on Boha i blížneho.“

Úcta k Ježišovmu Srdcu vyplýva z úcty k trpiacemu Ježišovi na kríži a z úcty k Eucharistii, v ktorej Pán sprítomňuje svoju obetu a zároveň je v nej prítomný aj s oslávenými ranami svojho umučenia. Základy tejto úcty korenia vo Svätom písme: „Jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda“ (Jn 9,34). Veriaci si od počiatku uctievali Kristovu ľudskú prirodzenosť a najmä jeho rany, znaky utrpenia za našu spásu. Už svätý Augustín (+430) volá: „Longín otvoril kopijou Kristov bok a ja som tam našiel bezpečný odpočinok.“

Osobitná úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu sa začala javiť v predgotickorn období, v dvanástom storočí. Svätý Anzelm (+ 1180), svätý Bernard (+ 1154) hovoria o Spasiteľovom Srdci už častejšie a slávnostnejšie. Blahoslavený Jozef Hermann okolo roku 1200 napísal hymnus Summi Regis Cor aveto (Zdrav buď, Srdce Kráľa najvyššieho). Osobitne si uctievala Ježišovo Srdce svätá Luitgarda ( +1246). Svätá Mechtilda Magdeburská mala roku 1250 prvé videnie modlitieb Najsvätejšieho Srdca. O Ježišovom Srdci napísala obdivuhodné veci svätá Gertrúda (+1302). Kult Nasvätejšieho Srdca Ježišovho pripravovali takí duchovní velikáni, ako je svätý Bonaventúra(+1274), svätý Albert Veľký (+ l280), blahoslavený Henrich Suso (+1366), svätá Katarína Sienská (+1380), svätý Peter Kanízius (+1597) a svätý František Saleský (+1622).

No, najväčším apoštolom kultu Najsvätejšieho Srdca bol Ján Eudes (+1680). Tento svätec zostavil prvé ofícium na úctu k Srdcu Ježišovmu. Pápež Pius X. ho nazval „pôvodca‚ učiteľ a apoštol liturgickej úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.”
Prvé liturgické slávenie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho s povolením renneského biskupa konal tento svätec pre svoju Kongregáciu 20. októbra 1672. Sám zostavil texty omše a ofícia. Čoskoro mnohé diecézy vo Francúzsku, Taliansku a Nemecku slávili tento sviatok.

Druhou osobnosťou (a najväčšou), ktorú použila Božia prozreteľnosť na rozšírenie úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, bola svätá Margita Mária Alacoque (+ 1690). Táto panna z rehole Navštívenia mala v rokoch 1673-1675 osobitné zjavenie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Jej duchovný vodca svätý Klaudius de la Colombiére sa všemožne usiloval o rozšírenie úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu napriek všetkým prekážkam, ktoré sa v tom storočí vyskytovali.

Prvý úradný sviatok, ktorý povolila Svätá Stolica, bol roku 1765. Pápež Klement XIII. ho povolil poľským biskupom a arcibratstvu Najsvätejšieho Srdca v Ríme 6. februára 1765, a to na piatok po oktáve Božieho tela.
Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pre celú Cirkev ustanovil pápež Pius IX. 23. augusta 1856.
Pápež Lev XIII. povýšil tento sviatok a zároveň schválil litánie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.

Pius XI. dal tomuto sviatku nové ofícium a novú omšu. V týchto textoch vystupujú do popredia myšlienky a uzmierenia za urážky proti láske. Na adoráciu sa predkladá fyzické Srdce Ježišovo: „Poďme, klaňajme sa Ježišovmu srdcu zranenému láskou k nám.“ Veď fyzické Ježišovo Srdce vlastní jedna osoba, ktorá je zároveň Bohom i človekom.
Nový misál Pavla VI. (1970) ponechal tento sviatok na úrovni slávnosti (sollemnitas), omšu upravil a dal mu aj novú prefáciu o nesmiernej láske Krista Pána a okrem toho určil aj osobitnú votívnu omšu.

Prvý kostol na počesť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho postavili v Brazílii v Cuaraoaru roku 1585.
Aj u nás sú kostoly zasvätené Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu (62).
Na mnohých miestach bývajú púte alebo osobitné slávnosti na počesť Božského Srdca, ako v Trnave, Ružomberku, v Hronskom svätom Beňadiku, v Tesárskych Mlyňanoch.

Úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu mala veľa nepriateľov. Mnohí bludári, najmä jansenisti, veľmi napádali túto úctu. Veľkým neprajníkom tejto úcty bol aj cisár Jozef II., ktorý zakázal pobožnosti Božského Srdca. Pre neposlušnosť voči jeho rozkazu viedenský kanonik Past bol odsúdený na 10 dní väzenia a 1000 zlatých pokuty.

Lev XIII. encyklikou Properante ad cxitum saeculi zasvätil celý svet Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Pápež sv. Pius X. nariadil, aby na sviatok Najsv. Srdca bola vystavená Oltárna sviatosť a vykonalo sa zasvätenie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Pápež Pius XI. nariadil verejné odprosenie na sviatok Najsv. Srdca a zasvätenie sa Najsvätejšiemu Srdcu na sviatok Krista Kráľa.

Základom úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu je Božia láska voči nám. Predmetom úcty je fyzické Srdce Ježišovo spolu s jeho dušou obdarenou darmi prirodzenými i nadprirodzenými a spojené s osobou Božieho Slova.

„Vyzývam Vás, drahí bratia a sestry, hľadieť s dôverou na Božské Srdce Ježišovo a často opakovať najmä v tomto mesiaci júni: Najsvätejšie Srdce Ježišovo, v teba dôverujem“ (Ján Pavol II.).

Zdroj:
http://www.upac.sk
Vincent Malý: Úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
S cirkevným schválením Arcibiskupského úradu v Tmave, dňa 13. 7. 1994.

http://www.oscadnica.fara.sk/index.php/kostol/liturgia/186-najsvaetejie-srdce-jeiovo.html

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.