Politické gulagy na Slovensku: Kandidujete za kotlebovcov? Prídete (zatiaľ „len“) o prácu

Politické gulagy na Slovensku: Kandidujete za kotlebovcov? Prídete (zatiaľ „len“) o prácu. Vydrží Fico vzdorovať Bruselu? Kazatelia nového náboženstva. Mimovládky ako nástroj Západu na prevýchovu a zničenie národa
PETER LEGÉNY opisuje dôsledky zvrátenej politiky multikulturalizmu, ktorá zasahuje aj krajinu pod Tatrami, a prináša príklady totalitných praktík používaných proti tým, ktorí sa novým boľševikom demokratickými metódami postavili
Každá doba má svoje myšlienky a postoje, ktoré sa skôr či neskôr zhmotňujú do ideológie. Európa je už stáročia živnou pôdou pre rôzne ideológie. V dvadsiatom storočí to boli národný socializmus a fašizmus, na ktoré sme sa zabudli pozerať ako na politické ideológie a týmito výrazmi nálepkujeme všetko, čo chceme označiť za negatívne, no bez toho, aby sme si čokoľvek o danej ideológii naštudovali. Jednoznačné prvenstvo však hral v minulom storočí komunizmus.

Teror a krv raj na zemi nestvorí

Napriek tomu, že už v laviciach základných škôl učíme žiakov, že komunizmus predstavoval totalitnú ideológiu, prepožičiavame mu akúsi ľudskejšiu tvár. Akoby aj nie, veď všetci narodení pred rokom 1989 sme boli vychovávaní na príbehoch o hrdinskej komunistickej Červenej armáde a partizánoch, ktorí boli v literatúre či filme vykresľovaní ako odvážni a charakterní sympatizanti či rovno členovia komunistickej strany. Je priam povinnosťou hovoriť o hrôzach koncentračných táborov národnosocialistického Nemecka, no o gulagoch komunistického Sovietskeho zväzu sa ešte aj dnes hovorí skôr sporadicky.

Nikto vám dnes nebude robiť problémy, ak sa budete po ulici prechádzať v tričku s kosákom a kladivom. Ešte necelých 30 rokov nazad bol komunizmus doslova nedotknuteľný. Kritizovať komunizmus znamenalo ísť proti ľudu a jeho šťastným zajtrajškom. Nuž, uznajte, kto by kritizoval raj na zemi? Raj, kde všetci spoločne žijú v blahobyte a vzájomnom hlbokom priateľstve medzi národmi celého sveta. Bolo to ako kritizovať náboženské dogmy a to sa netoleruje.

Počas celého dvadsiateho storočia rôzni intelektuáli, spisovatelia a umelci nazerali na komunizmus ako na spasiteľa ľudstva, ktorý vyrieši všetky jeho problémy a vytvorí spomínaný raj na zemi. Iróniou je, že drvivá väčšina týchto komunizmom nadchnutých umelcov a intelektuálov reálny komunizmus nikdy nezažila. Výnimku azda tvorí iba svetoznámy spisovateľ George Orwell, ktorý z týchto naivných predstáv vytriezvel po svojich zážitkoch v španielskej občianskej vojne.

Zlatou érou komunizmu na Západe boli šesťdesiate roky, ktoré vyvrcholili revolučným rokom 1968. Študujúca mládež, nadšená z kultúrnej revolúcie Mao Ce-tunga či národnooslobodzovacieho boja Ho Či Mina, sa vzbúrila proti generácii svojich rodičov a žiadala novú, slobodnejšiu spoločnosť. Spoločnosť, v ktorej už nemá miesto vlastenectvo, viera, rodina a tradície, ktoré sú nahradené sexuálnou voľnosťou a liberálnym kozmopolitizmom. Komunizmus však nefungoval a ani nemohol, pretože bol budovaný terorom a krvou.

 

Nová tolerancia odmieta diskusiu
V druhej dekáde 21. storočia tu máme ani nie takú novú, no silnejúcu ideológiu nadväzujúcu na tú komunistickú. Ideológiu s názvom multikulturalizmus či antirasizmus, alebo, ak chcete, novodobý antifašizmus, ktorý sa už pevne zakorenil aj u nás, v krajine pod Tatrami. Trendy z vyspelého Západu k nám síce prichádzajú oneskorene, no už aj na Slovensku máme toto nové náboženstvo. Hlása toleranciu, ale iba k niečomu zvláštnemu, neprirodzenému, a nám ešte stále pomerne konzervatívnym Slovákom cudziemu, ba až neprijateľnému.

Píšem o náboženstve zámerne, pretože ani multikulturalizmus nie je dovolené kritizovať, kto tak činí, dostáva sa skôr či neskôr na okraj spoločnosti. Spoločnosti „slušných“ a „pokrokových“ ľudí. Viesť diskusiu s hlásateľmi multikulturalizmu je nemožné, pretože oni na rozumné argumenty reagujú len hysterickými obvineniami počnúc netolerantnosťou a končiac fašizmom.

Zatiaľ posledné voľby do NR SR doslova vydesili tzv. štandardné politické strany na Slovensku. Národ znechutený takmer troma desaťročiami prázdnych sľubov, privatizácií, rozpredaja štátneho majetku za facku, korupcie na úrovni latinskej Ameriky a do očí bijúceho rodinkárstva posunul do parlamentu nacionalistických tzv. kotlebovcov.

Pre politických matadorov to bol šok o sile jadrového výbuchu. Nie, nemýľme sa, oni sa nezľakli samotnej Kotlebovej strany, ich vydesila rázna zmena voličských nálad. Dlhodobo budovaná liberálna demokracia, vyznačujúca sa politickou korektnosťou, ktorá nepripúšťa kritiku tohto dnes už evidentne zlyhávajúceho liberalizmu západného typu, sa pomaly rúca. Ani mierumilovní Slováci sa už nedokážu pozerať na to, čo so Slovenskom porobili takzvaní štandardní politici, ktorí dokážu len prikyvovať na každú absurditu z Bruselu.

Tu by mohli mnohí oponovať argumentom, že vedenie Smeru – SD na čele s Ficom sa postavilo bruselským byrokratom v otázke prerozdeľovania migrantov. Nuž, táto hra ešte ani zďaleka neskončila a konečný účet ešte nemôže byť vystavený. Osobne pochybujem, že premiér Fico je natoľko silný a sebavedomý štátnik, aby vydieraniu Bruselu v otázke migrantov dokázal odolávať až do víťazného konca.

Skôr to vidím na nejaký politicky korektný kompromis, v dôsledku ktorého nám sem eurobyrokrati nakoniec migrantov predsa len pošlú a naša vláda usporiada dojemnú tlačovku, na ktorej národu patrične vysvetlí, že sme bojovali, no protivník bol silnejší. Dovtedy budú rôzne mimovládky svedomito pracovať na vytváraní ovzdušia, aby tento bigotný a netolerantný národ pochopil, že tu jednoducho migrantov potrebujeme.

Čítajte TU: Kati odhadzujú masky: Národné štáty musia zaniknúť! Komisár Timmermans v tom má jasno. Jedna masa, jedna kultúra, jedno stádo. Kto ohrozuje mier v Európe? Supi už krúžia nad Slovenskom

Všetko pre naše multikultúrne obohatenie
Mimovládky ako Ľudia proti rasizmu či Iniciatíva Inakosť a iné LGBTI loby štedro financované nielen zo Západu, ale aj zo samotného rozpočtu SR majú desiatky projektov na premenu slovenskej spoločnosti a mimoriadne veľký vplyv na politiku. Pasujú sa do roly morálnych sudcov, ktorí nám už vysvetlia, čo je správne a čo nie je pokrokové.

Výsledkom takýchto súdov je prípad vysokoškolského učiteľa Štefana Surmánka, ktorý donedávna prednášal na Prešovskej univerzite politickú filozofiu. Ten minulý čas preto, lebo už na univerzite neučí. Dovolil si totiž využiť svoje občianske právo a kandidoval za kotlebovcov do parlamentu. Rovnaký je prípad katechétu Antona Čulena, ktorý už tiež nemôže vyučovať žiakov náboženstvo. Dôvod? Je politicky nekorektný, aj on kandidoval za kotlebovcov. To je však iba začiatok.

Najnovšie skupina poslancov NR SR agituje, aby žiaci chodili povinne na exkurzie do nacistických koncentračných táborov. Má ísť o akýsi doplnok k hodinám dejepisu. Tu končia špásy. Niekto má záujem vyvolávať u nových generácií Slovákov akýsi pocit viny tak, ako to urobili západoeurópskym národom v súvislosti s holokaustom či otroctvom.

História však nie je čierno-biela, ak o nej chceme otvorene hovoriť, robme tak komplexne a bez politickej korektnosti. Hovorme o židovských teroristických skupinách Haganach a Stern masakrujúcich Palestínčanov pred rokom 1948, hovorme o arabskom či osmanskom otrokárstve, ktoré okrem čiernych obyvateľov Afriky zotročilo aj milión bielych Európanov. Ja viem, sú to nepríjemné fakty a ťažko sa budú čítať predovšetkým fanatickým liberálom.


Otvorená genocída európskych národov

A zatiaľ aktivisti multikulturalizmu či antifašizmu, ktorí sa rozumejú mnohému, no najmä majú cit okamžite vypátrať, kde sa prejavujú fašizmus, nacizmus, rasizmus, homofóbia a iné neprípustné izmy, posedávajú v čajovniach, čítajú Kafku a berú peniaze, o ktorých sa pracujúcim Slovákom ani nesníva. Pokračujú taktiež projekty, ktoré majú zo Slovenska spraviť multikultúrnu krajinu podľa západného vzoru.

Jedným z takýchto projektov bol ešte pred pár mesiacmi projekt s názvom BUK. V cieľoch tohto projektu sa okrem iného píše: „Miestna územná samospráva bude viac pripravená na nárast a trvalé usídlenie príslušníkov tretích krajín v slovenských mestách a obciach. Budú identifikované problémy a bariéry integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín na lokálnej úrovni ako verejné podklady pre vytvorenie integračných lokálnych politík pre mestá a obce.“ Ako náramne sa to podobá na direktívy politbyra či priamo NKVD v 20. a 30. rokoch minulého storočia v Sovietskom zväze. Jednoducho to tak bude a bodka. Proti novému náboženstvu sa neradno stavať.

Slováci zvolili Kotlebu – ĽS NS do parlamentu, no aj keby mala táto strana hneď dvakrát toľko hlasov, systém nezmení, pretože sa už stala jeho súčasťou a drobné, kozmetické zmeny nás nespasia. Pokiaľ chceme zachovať Slovensko pre potomkov, musíme sa naučiť verejne a rázne povedať nie tomuto politickému kurzu, ktorý našich ľudí vyháňa do zahraničia za prácou a do krajiny pod Tatrami plánuje doviesť cudzincov z Afriky či Stredného východu. Všetko v rámci hesla: Afrika Afričanom, Ázia Aziatom a Európa pre všetkých.

My musíme v prvom rade skoncovať s politickou korektnosťou, ktorá je štítom a zároveň mečom týchto hlásateľov multikulturalizmu. Toto je doba otvorenej genocídy európskych národov posvätenej politikmi vyznávajúcimi nové náboženstvo: multikulturalizmus. Kam táto cesta vedie, vidíme každý deň od Manchesteru cez Drážďany po Štokholm. Vytváranie obyvateľstva bez etnickej a kultúrnej identity prináša len rasový chaos, násilie, sociálnu devastáciu a terorizmus, a v konečnom dôsledku bude hrobárom demokracie ako takej.

http://www.protiprud.sk/politika/1809.htm

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.