Kardinál R. Sarah: Najväčšie nebezpečenstvo je gender. + Člen Pápežskej akadémie pre život o ‚Amoris laetitia’

Kardinál R. Sarah: Najväčšie nebezpečenstvo je gender

Pri stretnutí po svätej omši v Bazilike sv. Mikuláša v Trnave na Slovensku povedal prefekt Kongregácie pre bohoslužbu a sviatosti kardinál Robert Sarah, že najväčším nebezpečím pre Cirkev, rodiny a spoločnosť je genderová ideológia.

Trnava, 15.6.2016 (RC) – Na začiatku príhovoru kardinál Sarah zdôraznil, že si „môžeme byť istí tým, že on bude vždy bojovať za Cirkev, neporušenú náuku a za rodinu“. Jeho veľkou výzvou bolo, aby sme postavili Boha (znova) na prvé miesto vo svojom živote. Aby On sám bol meradlom nášho konania a každom okamihu všedného života.
Veľmi vážne hovoril o tom, že musíme znova objaviť modlitbu, dôverný rozhovor s Bohom. Bez modlitby, bez adorácie, bez úprimného klaňania sa Bohu bude svet zažívať iba veľké rozdelenia, veľké bitky a veľké straty.
Opakovane varoval pred tým, čo spôsobuje ideológia gender a varoval pred podľahnutím kultúre Západu, ktorá je v jeho očiach už mŕtvym svedectvom. Vyzval naše národy, aby boli tým oživujúcim prvkom západnej Európy a dali Cirkvi nové svedectvá, ktoré pramenia predovšetkým zo skúseností prenasledovania (v dobe komunizmu).

Bratislava, 14.7.2016 (TK KBS) Kardinál Robert Sarah v Bratislave predstavil svoju knihu s názvom „Boh alebo nič“. Vyšla vo vydavateľstve LÚČ, ktoré ho pozvalo na Slovensko. …

https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160614022


Člen Pápežskej akadémie pre život o ‚Amoris laetitia’

Rím, 15.6.2016 (kath.net/LSN/jg) Známy filozof Jozef Seifert, dlhoročný člen Pápežskej akadémie pre život, v článku pre spravodajskú platformu Corrispondenza Romana hodnotil pápežskú exhortáciu „Amoris laetitia“. Svoju kritiku Seifert zhrnul:
„Mnohé milosrdne znejúce pasáže stavajú náuku Cirkvi na hlavu. Existuje tu nebezpečenstvo lavíny dôsledkov, ktoré budú pre Cirkev a duše ľudí škodlivé,“ napísal filozof.

V článku stavia pasáže z Evanjelia oproti príslušným odsekom z „Amoris laetitia“:

„Keď pápež napríklad cituje podobenstvo cudzoložnice (Jn 8,1-11), tak je pre páry v iregulárnych situáciách iste utešujúce, keď sa im povie, že nie sú exkomunikované. Avšak chýba rozhodujúca veta podobenstva: ´Choď a už nehreš´. Dokument zamlčuje jadro: výzvu k obráteniu,“ píše filozof.
„V Evanjeliu Ježiš 15 krát varuje pred večným zatratením ako následku ťažkého hriechu. V Amoris laetitia toto varovanie hľadáme márne. Dokument rovnako neobsahuje nijaký poukaz na možnosť spáchania svätokrádeže, ak prijmeme Eucharistiu nehodne. Namiesto toho tam môžeme čítať, že dokonca aj cudzoložníci a iné osoby v neregulárnych situáciách môžu za určitých, individuálne posudzovaných okolností, prijať Eucharistiu bez predchádzajúcej zmeny života a vyspovedaní sa z hriechov,“ píše Seifert a pokračuje:
„Pápež František interpretuje jednoznačné Kristove prikázania ako vyjadrenie ideálu, ktorý dokáže dosiahnuť iba málo ľudí. Prezentuje ich ako návrhy pre tých, ktorí usilujú o dokonalosť a nie ako prikázania, ktoré sú platné pre všetkých.“
„Ako môže Ježiš a jeho najsvätejšia Matka tieto slová čítať, dať ich do spojenia so slovami Ježiša samého a jeho Cirkvi bez toho, že by sa rozplakali?“ pýta sa Seifert. „Plačme teda s Ježišom, s hlbokým rešpektom a náklonnosťou voči pápežovi a s hlbokou bolesťou, ktorá vychádza z povinnosti, musieť kritizovať jeho chyby,“ dodáva Seifert.
„V histórii Cirkvi sa stále znova stávalo, že pápeži sa odklonili od pravdy,“ dodáva Seifert s poukazom na Formosa a Honoriusa I. Na odstránenie škody pre Cirkev a veriacich musíme biskupov a aj pápeža kritizovať, ak je to potrebné, ako zdôrazňuje Seifert. –zg-

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.