A. Hrnko: Čo som povedal luxemburskému ministrovi zahraničných vecí. + Brexit by mohol vyvolať reťazovú reakciu najmä v našich končinách

Vo štvrtok 9. júna 2016 navštívil Slovenskú republiku luxemburský minister zahraničných veci Jean Asselborn. Prišiel najmä kritizovať Slovenskú republiku za jej postoj v utečeneckej kríze. V rámci svojich povinností navštívil i NR SR, kde sa popri predsedovi parlamentu stretol i s vybranými zástupcami výborov NR SR. Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť som mal tú česť zastupovať osobne.

Slovan s dvojkrizom

Pán minister v úvode uviedol svoje argumenty, prečo by sme mali súhlasiť s povinnými kvótami, lebo vraj EÚ je jedno teleso a musí byť solidárne, musí prejavovať solidaritu s trpiacimi bez ohľadu na to, odkiaľ prišli, akú majú rasu alebo náboženstvo. Pomohol si aj hypotetickým príkladom, ktorý asi mal dokumentovať naše „neeuropanstvo“, že vraj keby prišli títo utečenci z Ukrajiny, vraj by sme s ich prijímaním problémy nemali. No a všetko zaklincoval, že sme to povinní robiť aj v zmysle ženevskej konvencie o ochrane utečencov pred vojnou.

Na vývody pána ministra reagovali predseda Výboru NR SR pre európsku integráciu Ľ. Blaha, predseda Zahraničného výboru NR SR F. Šebej a moja maličkosť v kapacite predsedu Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Poslanec Blaha odmietol kvóty ako nezmyselné a vyvracal tvrdenie, že Slovensko je nesolidárne v utečeneckej kríze. Na celom rade príkladov poukázal, ako sa na pomoci podieľame. Riešenie videl v skončení konfliktov, ktoré generujú imigrantov a v ochrane vonkajšej šengenskej hranice. Podobne reagoval aj F. Šebej, ktorý dodal, že na Slovensku je aj určitý strach, ktorý vyplýva z toho, že na SK nie je skúsenosť s inonárodnými a inokulturálnymi komunitami. Obaja v tlaku EÚ na povinné kvóty vidia aj nebezpečenstvo nárastu pravicového extrémizmu; Šebej aj skrytú ruku Moskvy, ktorá extrémizmus podľa neho podnecuje.

Moja maličkosť na úvod podotkla, že budem veľmi otvorený, aby lepšie pochopili naše postoje. Ohľadom ženevskej konvencie som podotkol, že hovorí o utečencoch pred vojnou, nie o utečencoch z bezpečnej, vojnou nepostihnutej krajiny za lepšími podmienkami. No a v tejto súvislosti som mu pripomenul, že všetky orgány EÚ považujú Turecko za bezpečnú krajinu, takže tí, čo opúšťajú Turecko za vidinou lepšieho života, nemôžu byť považovaní za vojnových utečencov. Už na toto moje tvrdenie reagoval nepokojným vrtením sa, ale bolo vidieť, že nemôže oponovať. Potom som mu zdôraznil, že na rozdiel od p. Šebeja si myslím, že Slovensko má dostatok skúseností so všetkým, čo súvisí s utečeneckou krízou, a preto aj tak reaguje. Upozornil som ho, že slovenská etnická hranice bola kedysi hranicou osmanského záboru a teda naša historická skúsenosť i s islamom, i s Turkami je dostatočne živá. Dokonca konanie dnešnej Ankary je veľmi podobné konaniu rôznych begov a pašov vo vzťahu k nášmu obyvateľstvo v tých dobách, ktoré je hlboko zakorenené v našej historickej pamäti.

Tiež som mu pripomenul, že my tu už máme cca 700 rokov imigrantov, ktorí sa dodnes neboli schopní plne integrovať a napriek nesmiernemu úsiliu máme stále asi 200 tisíc neintegrovaných imigrantov. Opýtal sa, či myslím Rómov. Povedal som, že áno a zároveň som pripomenul, že keď začali na konci 90. rokov emigrovať do Kanady, Veľkej Británie a Fínska, tieto krajiny nám bez pardonu zaviedli víza. Nie je to tak dávno, aby si to všetci nepamätali a vtedy nikto o solidarite nehovoril.

No a čerešničku som posadil na tortu na záver môjho vystúpenia. Vraj ako by vysvetlil našim občanom, najmä penzistom, ktorí 30 – 40 rokov tvrdo pracovali a majú okolo 350 Eur dôchodku, že ľudia ktorí dovandrujú napr. do tábora len asi 1,5 km vzdušnou čiarou od nášho parlamentu, dostanú od rakúskeho štátu 800 Eur mesačne. Akú solidaritu chcú od našich ľudí. Možno som sa ho mal opýtať, či by sa s našimi dôchodcami nesolidarizovali a nepriplatili im aspoň do úrovne sociálnej dávky pre imigranta, ktorý ničím neprispel do tvorby hodnôt v EÚ. Ale to som už nechcel príliš provokovať.

Pán Asselborn bol zjavne zaskočený. Už nič nepovedal, nič nekomentoval. Srdečne sa rozlúčil, lebo mal ďalší program. Zjavne dostal informácie, ktoré nečakal.

http://www.hrnko.sk/2016/06/11/co-som-povedal-luxemburskemu-ministrovi-zahranicnych-veci/

 

Brexit by mohol vyvolať reťazovú reakciu najmä v našich končinách

Briti budú vo štvrtok 23. júna hlasovať o členstve svojej krajiny v EÚ. V prípade ich vystúpenia z EÚ vraj hrozí reťazová reakcia predovšetkým v našich končinách

Vystúpenie Británie z Európskej únie by mohlo podnietiť podobné kroky v iných členských štátoch vo východnej Európe, varoval luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn v dnes zverejnenom rozhovore.

Briti budú vo štvrtok 23. júna hlasovať o členstve svojej krajiny v EÚ. Výsledky referenda môžu mať ďalekosiahle dôsledky pre politiku, ekonomiku, obranu i diplomacie na európskom kontinente, pripomína v správe agentúra Reuters.

“Nemožno vylúčiť, že brexit povedie k reťazovej reakcii vo východnej Európe,” povedal Asselborn pre nemecké noviny Tagesspiegel am Sonntag.

Šéf luxemburskej diplomacie vyhlásil, že bolo “historickou chybou” britského premiéra Davida Camerona vôbec uvažovať o vypísaní referenda o členstve Británie v EÚ. Ak by sa aj Británia rozhodla zotrvať v únii, podľa Asselborna “by to nevyriešilo problém, ktorý pramení z negatívneho postoja Britov voči Európskej únii”.

Asselborn uviedol, že niekedy má pocit, že Cameron a šéf poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczynski sa v tichosti dohodli na oslabovaní európskej integrácie. “Zdá sa, že obaja majú rovnaký program, pokiaľ ide o ich kritický postoj k EÚ,” dodal.

Poľská konzervatívna a euroskeptická vláda sa od vlaňajšieho víťazstva vo voľbách dostala do rozporov s predstaviteľmi EÚ v celom rade oblastí, od slobody prejavu a zachovávania demokracie po energetiku a otázky životného prostredia.

Poľsko je najväčšou ekonomikou vo východnej časti EÚ a najväčším príjemcom štrukturálnych fondov v únii.

Británia na druhej strane prevádza do Bruselu viac peňazí, ako z neho dostáva späť, čo patrí k argumentom zástancov odchodu z EÚ v kampani pred referendom.

http://www.hlavnespravy.sk/asselborn-brexit-by-mohol-vyvolat-retazovu-reakciu-na-vychode-europy/797310

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.