Ako sa Benedikt XV. pokúsil zachrániť Arménov pred genocídou v Osmanskej ríši. + Trump prisľúbil podporu pro-life sudcov a náboženskej slobody

‘Pápež pokoja’ Benedikt XV. (1914-1922) – Udalosti roku 1915 označil pápež František ako „genocídu“. Príspevok: Michael Hesemann

Rím, 21.6.2016 (kath.net) 019 268 – Počiatkom júna 1915 apoštolský delegát v Konštantínopole, arcibiskup Angelo Maria Dolci, sa po prvý raz dozvedel o udalostiach v Osmanskej ríši. „Stovky Arménov“, tak si vtedy ešte myslel „pred prenasledovaním moslimami ujdú. Správy o masakroch, či už pravdivé, či vedome šírené, sprevádzajú tieto hnutia“, informoval v šifrovanom telegrame do Ríma.
genocida5
Dňa 22. júna sa najprv z Adany dozvedel, že sú tam pokusy, „odstrániť element kresťanských Arménov z celej provincie“. Stovky rodín vyhnali z domov, dedín a miest „a hnali ich na pochod s neznámym cieľom“. Počiatkom júla mu ohlásili, že 700 katolíkov, medzi nimi arménsky katolícky arcibiskup Mons. Ignác Maloyan, padli za obeť organizovanej masakre. Aj z iných provincií východu mu hlásili „všeobecné vyháňanie katolíckych aj nekatolíckych Arménov“, ako aj vraždenie tisícov mužov, medzi nimi kňazov a biskupov. Počiatkom júla 1915 poslal petíciu veľkému vezírovi Osmanskej ríše, Saidovi Halimovi, aby prosil o milosť aspoň pre katolíckych Arménov. Pravoslávni Arméni boli pre svoje úsilie o politické zrovnoprávnenie neobľúbení a obviňovali ich pre kontakty so sídlom katolikosa v Ečmiadzine, „svätom meste“ Arménov v ruskej časti ich osídlenia, z kolaborácie s vojnovým protivníkom.

No s Rímom spojení Arméni boli najvernejšími poddanými sultána. Turci pri deportáciách hovorili o preventívnom opatrení proti obávaným vzburám. Katolíci sa však vzdávali politických aktivít, čo sa pravoslávnym nepáčilo. Hoci apoštolský delegát poukázal na to, že „túto priazeň voči arménskym katolíkom Svätý stolec ocení“, veľký vezír ho ani nepoctil odpoveďou. Vzhľadom na to „aké zlo tento štát koná na nemoslimskom obyvateľstve mali by „kresťanské mocnosti povinnosť zasiahnuť“, ako napísal Mons. Dolci 19. júla 1915 kardinálovi Girolamovi Gottimu. Koncom júla „L´Osservatore Romano“ písal o masakre kresťanov v Diyarbekire.
O mesiac neskôr nebolo pochýb o rozsahu tureckej hrôzy: „Táto vláda pácha strašne kruté činy na nevinných Arménoch v ríši. Niekde ich masakrujú, inde deportujú na neznáme miesta, aby cestou zomreli hladom. Matky predali svoje deti, aby ich zachránili pred smrťou. Pracujem neúnavne na tom, aby sa zastavilo toto barbarstvo,“ informoval Mons. Dolci 20. augusta 1915 štátneho sekretára kardinála Pietra Gasparriho. „Je to barbarské divadlo, ktoré mi trhá srdce a napĺňa ma hrôzou. Najmä ma však trápi moja bezmocnosť: „Viackrát som vyhľadal veľkého vezíra a sekretára pre vonkajšie záležitosti. V rozhovoroch veľký vezír prejavil veľkú priazeň voči katolíckym Arménom, ktorých vernosť vláde mu neušla a sľúbil mi, že ich budú rešpektovať. No za sľubom nenasledovali nijaké činy.“
Koncom mesiaca malo byť deportovaných 7000 arménskych katolíkov z Angory (Ankara).

Ich pravoslávnych bratov deportovali už koncom júla, všetkých mužov vo veku 15 až 70 rokov po 6-hodinovom pochode prepadli turecké „špeciálne jednotky“ a pozabíjali ich pikami, kladivami, sekerami a kosákmi, aby to vyzeralo ako napadnutie dedinčanmi. Mnohým z asi 500 mŕtvol, ktoré ešte týždne ležali v údolí, odrezali nosy a uši a vypichli oči. O mesiac, 27. augusta, zatkli 1500 arménskych mužov, medzi nimi aj biskupa a 17 kňazov. Keď nechceli prestúpiť na islam, olúpili ich a zatkli. O dva dni ich po pároch spútali reťazami a museli opustiť mesto. Že ich nezabili, za to vďačia spoločnej intervencii rakúskeho a nemeckého veľvyslanca, bulharského ministra zahraničia, Mons. Dolciho, ktorí na recepcii pre diplomatov protestovali u ministra vnútra Talaata Beya. Keď o týždeň deportovali ženy a deti, dostali „privilégium“, že časť cesty do koncentračného tábora v sýrskej púšti sa mohli previezť v dobytčích vagónoch. …
Pravoslávnemu patriarchovi sa nepáčili tieto zdanlivé privilégiá, čo viedlo k masovému prestupovaniu do arménskej katolíckej cirkvi. No práve toto nebolo v úmysle pápeža. Štátny sekretár kardinál Gasparri delegátovi pripomenul, že jeho nasadenie sa nemá obmedziť iba na katolíkov:
„Som otcom všetkých kresťanov, aj tých, ktorí ma ako otca neakceptujú,“ definoval Benedikt XV. nový „ekumenizmus krvi“.
Jeden a pol mesiaca sa pápež Benedikt XV. spoliehal na diplomatickú zručnosť svojho delegáta, potom prevzal veslo do rúk sám. Obrátil sa na nemeckého cisára Wilhelma II. a rakúskeho cisára Františka Jozefa I. a prosil o príhovor v prospech Arménov u tureckých spojencov. Potom sa hlava katolíckeho kresťanstva sama chopila slova a pápež napísal list sultánovi.
„Svätý Otec je zdesený zo správ o strašných masakrách Arménov páchanými moslimami a naplnený súcitom s nešťastnými sa rozhodol napísať Jeho Veličenstvu, sultánovi Mehmetovi V., aby dosiahol, žeby využil svoju moc a ukončil toto hrozné zabíjanie“, informoval kardinál Gasparri nunciatúru vo Viedni. Cez rakúske veľvyslanectvo v Konštantínopole sa posolstvo dostalo k Mons. Dolcimu, ktorý ho mal osobne odovzdať v paláci.

„Veličenstvo, so zármutkom z krutosti veľkého boja, v ktorom sa spolu s veľkými národmi Európy nachádza mocná ríša Vášho Veličenstva, trhá nám srdce ozvena bolestného vzdychania celého národa, ktorý je v oblasti Osmánov podrobený neopísateľnému utrpeniu.
Arménsky národ videl už mnohých svojich synov skončiť na popravisku a mnohí iní boli zatknutí, alebo vyhnaní do exilu, medzi nimi mnohí duchovní a dokonca biskupi. A dostali sme správy, že obyvateľstvo celých dedín a miest bolo nútené opustiť svoje domy a s veľkými bolesťami a neopísateľným utrpením boli osídlené v ďalekých koncentračných táboroch, kde popri psychickom šikanovaní musia znášať najhoršiu núdzu a dokonca trápenie hladom.

Veličenstvo, myslíme si, že takéto excesy sa konali proti vôli vlády Vášho Veličenstva. Preto sa plní dôvery obraciame na Vaše Veličenstvo a vrúcne Vás upomíname, aby ste vo svojej veľkodušnosti prejavili súcit a zasadili sa za národ, ktorý je skrze náboženstvo, ktoré vyznáva vedený osobe Vášho Veličenstva verne a oddane slúžiť.
Ak by sa medzi Arménmi nachádzali zradcovia krajiny, alebo iní zločinci, majú byť podľa zákona odsúdení a potrestaní. No nech Vaše Veličenstvo so svojím veľkým zmyslom pre spravodlivosť nedovolí, aby nevinní dostali rovnaký trest ako vinní a nech sa Vaša mocnárska miernosť obráti aj na tých, ktorí pochybili.“ …
Reakcia sultána na úsilie pápeža, ako aj rakúskych a nemeckých diplomatov, prišla až 19. novembra 1915. O to viac sklamania vyvolal obsah jeho listu, lebo zopakoval len šírenú propagandu, že deportácie sú iba legitímnou reakciou vlády na arménsky komplot. Pritom je tureckému štátu a jeho úradníkom „nemožné robiť rozdiely medzi pokojným a buričským elementom …“ …

Koncom roka musel Mons. Dolci rezignovane konštatovať, že bol zavraždený „neopísateľný počet“ najmenej milióna gregoriánskych Arménov, medzi nimi 48 biskupov a 4500 kňazov. Ďalších 500 000 ich mali nasledovať do hrobu v roku 1916. Okrem toho sa stalo obeťami masakry 5 arménskych katolíckych biskupov, 140 kňazov, 42 rehoľníkov a asi 85 000 veriacich. Až 11 diecéz (Angora, Kaisery, Trebizon, Erzurum, Sivas, Malatya, Kharput, Diyarbekir, Mardin, Musch a Adana) bolo „úplne evakuovaných“, 70 kostolov a 70 škôl bolo skonfiškovaných. V diecézach Aleppo a Marasch ešte pretrvávali deportácie, ušetrená zostala dovtedy iba diecéza Brousse. Sklamaný a zatrpknutý napísal Mons. Dolci Mons. Eugeniovi Pacellimu, sekretárovi Oddelenia pre zahraničné veci na Štátnom sekretariáte vo Vatikáne, mužovi, ktorý sa neskôr sám stal pápežom:
„Obranou Arménov som stratil priazeň Cézara – Nera tohto nešťastného národa. Myslím tým ministra vnútra Talaata Pašu, veľmajstra Orientu slobodomurárstva. Musel sa dozvedieť o veľkom tlaku, ktorý bol po intervencii Svätého Otca vyvíjaný na iné veľvyslanectvá a odvtedy na mňa hľadí temným pohľadom.“

Benedikt XV. vtedy už nepochyboval, že „nešťastný arménsky ľud bude takmer úplne vyhladený“ – ako zaznelo na konzorciu kardinálov 6. decembra 1915. Že mal pravdu, dokazuje správa arménskeho katolíckeho patriarchu, ktorý prišiel do Ríma v júni 1916: „Projekt vyhladenia arménskeho národa v Turecku je ešte v plnom prúde. (…) Je isté, že osmanská vláda sa rozhodla kresťanstvo z Turecka odstrániť pred koncom svetovej vojny. A to všetko sa deje pred tvárou kresťanského sveta.“
Pokus Benedikta XV. diplomaticky zastaviť genocídu Arménov, teda žalostne zlyhal. No prinajmenšom obrátil pozornosť kresťanského sveta na smutný osud bratov vo viere v Osmanskej ríši a na zločiny mladého tureckého režimu.

Michael Hesemann je historik a spisovateľ. Štyri roky rešeršoval vo Vatikánskom tajnom archíve, prezrel vyše 3000 strán doteraz neuverejnených dokumentov a napísal knihu „Genocída Arménov“ (Mníchov 2015). Na jeseň 2015 prezentoval svoje štúdie na štátnej Akadémii vied Arménska, ktorá mu udelila čestný doktorát.


Trump prisľúbil, že ako prezident vymenuje pro-life sudcov Najvyššieho súdu a bude podporovať náboženskú slobodu

Odkedy sa dal republikánskym prezidentským kandidátom, pro-life voliči sa začínajú pohybovať v jeho smere: Donald Trump je totiž najmä alternatívou potratovej aktivistky Hillary Clintonovej. Avšak niektorí pro-life voliči zostávajú skeptickí o podpore Trumpa vzhľadom na niektoré z jeho zavádzajúcich výrokov alebo a jeho podpory potratov v minulosti

Pre lepšie pochopenie jeho názorov na potraty sa skupina lídrov pro-life stretla s Trumpom včera na summite v New Yorku. “Chystáme sa vymeniť sudcov Najvyššieho súdu. Mali by byť pro-life,” povedal. Počas stretnutia Trump povedal, že bude podporovať náboženskú slobodu a vymenovanie pro-life sudcov.

Tým si získal búrlivé ovácie od kresťanských konzervatívcov, ktorí prišli do New Yorku v utorok so skepsou, ale napriek tomu ochotní zmeniť voči nemu svoj postoj, kvôli jeho komentárom proti ženám, imigrantom a islamu. Vo svojich vyjadreniach predpokladaný kandidát sľúbil ukončiť desiatky rokov trvajúci zákaz oslobodenia od dane špecifických skupín vrátane kostolov. Trump povedal, že náboženská sloboda je „otázkou číslo 1“ a povedal, že vymenuje „antipotratových sudcov“ Najvyššieho súdu.

„Trump na nás nepôsobil, ako keby chcel iba prilákať naše hlasy, pripadal nám ako jeden z nás”, povedala aktivistka proti potratom Marjorie Danenfelserová. Povedala, že si nespomína na kandidáta, ktorý by sa výslovne usiloval o pro-life spravodlivosť.

Trump povedal, že ako prezident bude pracovať na veciach ako: “slobodnej viere, slobody myšlienok. Ak sa nad tým zamyslíte, nemáte žiadnu náboženskú slobodu,” povedal pro-life skupine, ktorá mnohokrát vybuchla do aplauzu.

“Trump hľadá podporu v tejto skupine a táto skupina hľadá kandidáta na podporu,” povedal pastor Trey Graham. “Nie je to Hillary versus Trump. Je to ostať doma versus Trump. No títo ľudia jednoducho chcú niekoho podporiť. ”

Donald Trump nedávno vypustil zoznam 11 potenciálnych kandidátov na sudcov Najvyššieho súdu – zoznam, ktorý predstavitelia pro-life skupiny uvítali kvôli mnohým kandidátom-stúpencom ústavy.

Republikánsky kandidát svojimi vyjadreniami vytvára silný kontrast k demokratke Hillary Clintonovej. Trump sľúbil, že ako prezident podpíše zákon, ktorý vyslovene prestane podporovať potratársku spoločnosť Planned Parenthood.

http://www.hlavnespravy.sk/trump-prislubil-ze-ako-prezident-vymenuje-pro-life-sudcov-najvyssieho-sudu-a-bude-podporovat-nabozensku-slobodu/798815

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.