„Cirkev pre konflikt s Amoris-Laetitita vážne zaťažená“. + Pápež: Benediktovo odstúpenie – poučenie pre Cirkev

Mníchov, 22.6.2016 (kath.net/KAP) Katolícka cirkev nemôže byť konfliktami vo vedení Cirkvi zaťažovaná bez hraníc, ako varoval nemecký filozof Róbert Spaemann v ďalšom kritickom príspevku k pápežovmu dokumentu „Amoris laetitia“. Článok vyšiel v nemeckom katolíckom denníku „Die Tagespost“ (Würzburg) a bol preložený do mnohých jazykov. Pápežovi sa v ňom vyčíta nejasnosť a dvojznačnosť.
Eucharisticky zazrak 2015
„Amoris laetitia“ napríklad tvrdí, že Ježiš „navrhol iba náročný ideál“, kritizuje Spaemann a stavia proti tomu rozdielne znejúce pasáže z Biblie. Ježiš mohol napríklad prikazovať „ako ten, čo má moc a nie ako zákonníci a farizeji“ a Ježiš v rozhovore s bohatým mladíkom poukazuje na „vnútornú jednotu nasledovania s dodržiavaním desiatich prikázaní“ (Lk 18,18-23). „Ježiš teda nekáže nijaký ideál, ako to píše pápež, ale nastoľuje novú realitu – Božie kráľovstvo na zemi,“ uvádza Spaemann.
Podľa názoru Spaemanna s Evanjeliom nekonformný pohľad pápeža musí preto viesť ku kontroverziám: „Keď sa medzitým prefekt Kongregácie pre náuku viery cíti nútený jedného z najbližších biskupských poradcov pápeža [arcibiskupa Viktora Fernandeza, ktorý je považovaný za vlastného autora „Amoris laetitia“, pozn.] verejne obviniť z herézy, dospeli veci vlastne už príliš ďaleko. Ani Rímskokatolícku cirkev nemožno zaťažovať bez hraníc,“ píše Spaemann.
Ďalej pripomína, že už v máji vyjadrené kritické poznámky k pápežskej exhortácii v rozhovore s „Catholic News Agency“ vyvolali živé reakcie – „sčasti nadšený súhlas, sčasti odmietanie“. Odmietanie sa vzťahuje v prvom rade na vetu, že poznámka 351 predstavuje „zlom s tradíciami náuky Katolíckej cirkvi“. „Čo som chcel povedať bolo, že niektoré vyjadrenia Svätého Otca sú v jednoznačnom protiklade s Ježišovými slovami, so slovami apoštolov, ako aj s tradičnou náukou Cirkvi. O zlome by sa však malo hovoriť iba vtedy, keď pápež s formálnym odvolaním sa na svoju apoštolskú plnú moc jednoznačne a výslovne – teda nie mimochodom v poznámke pod čiarou – učí niečo, čo je v protirečení s tzv. tradíciou náuky Cirkvi. Tento prípad tu nenastal.
Zlom tu teda nie je, no už preto nie, lebo pápež František aj tak nie je priateľom jednoznačnosti, ako si myslí Spaemann: „Keď nedávno vyhlásil, že kresťanstvo nepozná nijaké buď – alebo, zjavne ho neruší, že Kristus povedal: ‘Vaša reč nech je áno – áno, nie – nie. Čo je navyše – pochádza od Zlého.’ (Mt 5,37) Toho buď – alebo sú listy sv. Pavla plné. A konečne: ‘Kto nie je so mnou, je proti mne.’ (Mt 12,30)“.
Filozof sa potom odvoláva na to, že František sa na ceste z Lesbosu žaloval, „že ľudia podpichovaní médiami sa jeho početným vyjadreniam k alarmujúcej situácii rodiny viac menej vyhýbajú, aby sa zahryzli do poznámky na tému svätého prijímania“. K tomu treba namietnuť, že predsynodálna verejná diskusia sa točila práve okolo tohto, ako uviedol Spaemann: „Pretože tu existuje skutočne iba áno alebo nie. Diskusia teraz pokračuje a síce rovnako kontroverzne ako predtým, pretože pápež odmieta k tomu citovať jasné vyjadrenia svojich predchodcov a pretože jeho odpoveď je očividne taká mnohovýznamná, že si ju každý môže interpretovať podľa vlastnej mienky a tak ju aj interpretuje.“
Pápež František miluje porovnávať kritikov svojej politiky s tými, ktorí „sa posadili na Mojžišov stolec“, no tentoraz „ten výstrel vyšiel smerom dozadu“, formuluje svoje slová Spaemann na záver:
„Pretože to predsa boli zákonníci, ktorí bránili rozvod a jeho tradičnú úpravu. Ježišovi učeníci boli nakoniec tiež zdesení z prísneho zákazu Majstra: ‘… potom je lepšie neženiť sa’ (Mt 19,10). Tak ako ľudia ušli pri ohlásení Pána, že sa chce urobiť pokrmom: ‘Tvrdá je to reč. Kto to môže počúvať’ (Jn 6,60). Pretože Ježiš síce mal zľutovanie s ľudom, ale on nebol nijaký populista. ‘Aj vy chcete odísť?’ – táto otázka apoštolom bola jeho jedinou reakciou na miznutie jeho prívržencov,“ uviedol Spaemann.

 

Pápež: Benediktovo odstúpenie – poučenie pre Cirkev

Rím, 22.06.2016 (KAP) 019 285 – Benedikt XVI. svojím odstúpením, podľa slov pápeža Františka predviedol náučnú divadelnú hru pre Cirkev. Tým, že sa vzdal „aktívneho výkonu Petrovej služby“ a venuje sa modlitbe, udeľuje možno práve dnes, ako emeritný pápež, mimoriadne zrejmým spôsobom jednu zo svojich najväčších lekcií ‘teológie na kolenách’“, napísal František v predslove k zobraným homíliám Jozefa Ratzingera o kňazstve. Kniha vyjde vo štvrtok aj v nemčine. Talianske noviny citovali v stredu z predslovu podstatnú časť. Dielo odovzdajú v utorok v Klementínskej sále jubilantovi Benediktovi XVI. k 65. výročiu kňazskej vysviacky.
František v predslove oslavuje svojho predchodcu nielen ako vynikajúceho teológa a „majstra – učiteľa viery“, ale predovšetkým ako veľkého muža modlitby a muža, „ktorý stelesňuje svätosť“. Pripomína poslednú verejnú modlitbu Anjel Pána Benedikta XVI. ako pápeža, počas ktorej 24. februára 2013 ohlásil svoje odstúpenie. On nenecháva Cirkev v štichu, ale chce jej „s tou istou oddanosťou a s tou istou láskou“ ako doteraz slúžiť svojím životom v utiahnutosti a modlitbe.
František napísal, že Benedikt XVI. tak bude všetkým klerikom príkladom v tom, čo znamená kňazská služba: „a síce že prvou a najdôležitejšou službou nie je vedenie ‘priebežných záležitostí’, ale modlitba za druhých bez prestania, telom i dušou“. Benedikt XVI. „neustále ponorený v Bohu“ vykonáva službu orodovania za Cirkev a svet, ktorá je potrebná „ako chlieb, ba viac ako chlieb“.
Pápež zaradil svojho predchodcu medzi „veľkých teológov na Petrovom stolci“, porovnateľného napríklad s Levom Veľkým (okolo r. 400-461). Bez tohto „hlbokého zakorenenia v Bohu“, ako ho stelesňuje Benedikt XVI., organizačný talent aj intelektuálna nadradenosť, peniaze aj moc – to všetko je bez úžitku. Ako muž modlitby predstavuje emeritný pápež neustály vzťah s Ježišom, bez ktorého by sa kňazi v konečnom dôsledku stali prijímateľmi platu a biskupi byrokratmi.
Zväzok „Naučiť sa Božej láske a učiť ju – byť kňazom dnes“ zhromažďuje homílie a príhovory Jozefa Ratzingera – Benedikta XVI. z rokov 1954 až 2009. Okrem predslovu Františka napísal úvod aj kardinál Gerhard Ludwig Müller ako prefekt Kongregácie pre náuku viery.

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.