Zamestnanci si robia, čo chcú. ÚPN trestá ľudáka a matičiara. + Reakcia historika M. Lacka na článok v denníku SME

Zamestnanci si robia, čo chcú. ÚPN trestá ľudáka a matičiara
Proti kritike niektorých zamestnancov ústavu sa ohradila nacionalistická SNS.
Skúmanie vinníkov bombardovania závodu Apollo počas druhej svetovej vojny do činnosti ÚPN podľa jeho vedenia nepatrí.

lacko-martin_historik_300x200
BRATISLAVA. Niektorí zamestnanci Ústavu pamäti národa si podľa jeho šéfa Ondreja Krajňáka robia, čo chcú, a nevenujú sa svojim úlohám. Úrad im preto udelil sankcie – upozornil ich. Nie je vylúčené, že tresty časom sprísni.
Na zanedbávanie pracovných povinností upozornil ÚPN tento rok piatich zo 64 zamestnancov, tvrdí hovorca ústavu Tibor Ujlacký. O menách nechcel hovoriť, ústav chce podľa neho zachovať diskrétnosť.
Z Krajňákových vyjadrení na májovom zasadnutí parlamentného výboru pre ľudské práva vyplýva, že by mohlo ísť o kontroverzných historikov Jána Bobáka a Martina Lacka. „Ja predsa nemôžem donekonečna akceptovať, že si zamestnanci budú robiť, čo chcú,“ povedal členom výboru.
Mená potvrdil aj podpredseda SNS Anton Hrnko, ktorý ich sankcionovanie na výbore kritizoval. Ďalšie mená však prezradiť nechcel ani on.
Zločiny vidí u Američanov
Martin Lacko viackrát v minulosti podporil extrémistickú stranu Mariana Kotlebu, dokonca ľudí pred voľbami vyzýval, aby ju volili. „Veríme, že v nastolenej línii nekompromisnej obhajoby slovenských záujmov bude strana pokračovať a preto jej dávame svoj hlas,“ píše sa vo výzve, ktorú Lacko podpísal.
Zákon o ÚPN pritom hovorí, že ústav má vykonávať nestranné hodnotenie obdobia neslobody a analyzovať prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií.
Krajňák Lackovu prácu v ÚPN kritizoval s tým, že sa vo svojej štúdii venoval americkému bombardovaniu závodu Apollo v Bratislave počas druhej svetovej vojny.
„ÚPN sa má v prvom rade mapovať zločiny nacizmu a komunizmu a venovať sa ich obetiam a tomu sa on nevenoval,“ povedal výboru. V práci boli navyše Američania vykreslení ako agresori, hoci bojovali proti nacizmu, čo kritizovali aj ďalší odborníci z ústavu.
Bývalý komunista v ÚPN
Ján Bobák je zas bývalým členom komunistickej strany a lektorom marxizmu-leninizmu. Do ÚPN ho prijal ešte bývalý šéf, nominant SNS Ivan Petranský, ktorý s ním predtým pracoval v Historickom ústave Matice slovenskej.
Jeho prítomnosť v ústave Krajňák v minulosti viackrát kritizoval a podľa hovorcu to vníma ako ideologický konflikt, ktorý poškodzuje dobré meno celej inštitúcie.
„Vám neprekáža, že pán Bobák bol pracovník ústavu marxizmu a leninizmu. Vám prekáža, že je národne orientovaný, to je váš problém,“ reagoval na jeho kritiku Hrnko.
Kroky Ústavu pamäti národa veľmi často kritizujú najmú rôzne ideologické tábory, v ktorých vojnový slovenský štát či komunistický režim vyvolávajú veľmi silné emócie, zhodnotil Hrnkove vyjadrenia Ujlacký. „Predseda správnej rady Ondrej Krajňák vyžaduje dodržiavanie pracovnej disciplíny od všetkých zamestnancov bez ohľadu na ich politické krytie. Samozrejme, nie každému sa to páči,“ povedal.

SR ÚPN Babiš ŠtB rozsudok vynesenie BAX
Sporné nominácie
Krajňák pred výborom priznal, že ÚPN neustále zápasí s tým, akým smerom by sa mal uberať, a v minulosti prežíval veľmi kritické chvíle.
V inštitúcii, ktorá má popisovať ľudácke a komunistické zločiny, dlhodobo pracujú aj bývalí komunisti či priaznivci Tisovho režimu.
Petranský pred rokmi v rozhovore pre SME povedal, že si váži vojnového prezidenta Jozefa Tisa. „Stál na čele určitého prúdu v slovenskej politike, ktorý sa snažil, aby Slovensko vyviazlo z ťažkej situácie s čo najmenšou ujmou a aby Slováci ako národ prečkali obdobie druhej svetovej vojny čo najlepšie,“ povedal.
Totalitný štát pritom viacerým menšinám odňal občianske práva a desaťtisíce Židov neprežili deportácie do koncentračných táborov.
V júni minulého roka vyvolal zase rozhorčenie kandidát Smeru do Správnej rady ÚPN Roman Michelko, ktorý mal v minulosti blízko k šéfovi HZDS Vladimírovi Mečiarovi a je zmierlivý voči slovenskému štátu. Premiér Robert Fico zo Smeru nakoniec návrh na jeho vymenovanie stiahol.
SNS chce Pálffyho
O niekoľko dní sa v správnej rade ústavu vymenia dvaja ľudia. Jedného by mala vymenovať vláda a o druhom bude rozhodovať parlament.
S návrhmi na voľbu v parlamente prišli iba dve strany. SNS nominuje Ivana Pálffyho, ktorý robil bývalému šéfovi ústavu Petranskému hovorcu. OĽaNO nominuje svoju bývalú poslankyňu parlamentu Janku Šípošovú, povedala Erika Jurinová z hnutia, ktorá ako šéfka výboru pre ľudské práva návrhy strán prijíma.
Výbor sa bude nomináciam venovať vo štvrtok.
Šípošová je psychologička a zakladateľka občianskeho združenia Pomoc obetiam násilia. Keď bola v Národnej rade, predložila návrhy na odškodnenie obetí komunistického režimu.
Hrnko výber Pálffyho zdôvodňuje tým, že ÚPN pozná, má historické vzdelanie a zároveň nie je spojený so žiadnymi ideologickými zápasmi. „Jedni sú čechoslovakisti, druhí ľudáci, tretí komunisti a vždy niekto nevyhovuje, a ja by som chcel, aby tam bol odborník,“ povedal.

http://domov.sme.sk/c/20181619/robia-si-co-chcu-upn-tresta-ludaka-a-maticiara.html

 

Reakcia historika M. Lacka na článok „Zamestnanci si robia, čo chcú. ÚPN trestá ľudáka a matičiara (SME, 6. júna 2016)

Dňa 6. 6. 2015 publikoval denník SME na svojich prvých stránkach článok R. Cupríka „Zamestnanci si robia, čo chcú. ÚPN trestá ľudáka a matičiara.“ Bol akýmsi voľným pokračovaním nenávistných mediálnych útokov na nepohodlných historikov M. Lacka a niekdajšieho šéfa historického ústavu Matice slovenskej J. Bobáka. Jeho zámerom bolo vytvoriť obraz problémových a svojvoľne si konajúcich zamestnancov ÚPN a tak pripraviť pôdu na ich prepustenie. (Čo údajne od Krajňáka ešte v októbri 2014 požadoval šéf istej náboženskej obce).

Neviem presne rozlíšiť, ktoré informácie v článku poskytol O. Krajňák a ktoré sú len fabuláciou redaktora či čerpaním z agentúry „JPP“. Rozhodne však môžem konštatovať, že článok obsahuje viaceré polopravdy, nepravdy a lži.

V prvom rade, ako zamestnanec ÚPN, kde pôsobím už od mája 2007, som si vždy plnil svojej pracovné povinnosti, ba ich vysoko prekračoval. O výsledkoch mojej práce informujem aj na internetovej stránke (martinlacko.sk). Podnes som nedostal žiadne pracovné pokarhanie. Vo februári 2016 ho však dostali zamestnanci, ktorí protestovali voči účelovým, nereálne stanoveným pracovným úlohám zo strany O. Krajňáka.

V článku sa uvádza: „Krajňák Lackovu prácu v ÚPN kritizoval s tým, že vo svojej štúdii sa venoval americkému bombardovaniu Apollo“ pričom vraj ÚPN má mapovať zločiny nacizmu a komunizmu. Vraj „nemôže donekonečna akceptovať, že si zamestnanci budú robiť, čo chcú“.

Ak Krajňák tieto slová naozaj vyslovil, môžem konštatovať, že buď si nepamätá – a teda pamäťový ústav vedie človek s problematickou pamäťou – alebo úmyselne klame a zavádza. Spomenutá štúdia nebola totiž „svojvoľnou aktivitou“, ale témou riadne odsúhlasenou riaditeľom Sekcie vedeckého výskumu ÚPN. Podľa zákona o ÚPN z roku 2002 sa má tento venovať nestrannému výskumu obdobia rokov 1939 – 1989, a sem logicky patria i vojnové tragédie. Štúdia nebola o bombardovaní „Apolky“, ale sa nazývala „Americké bombardovanie SR v rokoch 1944 – 1945 a jeho obete“. Krajňák ju mal k dispozícii asi tri mesiace. Ako člen redakčnej rady časopisu Pamäť národa za ňu – bez najmenších pripomienok – aj hlasoval. V oficiálnom kalendáriu ÚPN zverejnenom na jeho webovej stránke je americké bombardovanie zaradené medzi významné udalosti slovenských dejín 20. storočia. V štúdii som ako autor ani raz nepoužil termíny „agresia“ či „zločin“, ako to článok demagogicky podsúva. Cieľom nebola dehonestácia jednej či druhej vojnovej strany, ale vyčíslenie tejto kategórie ľudských obetí. Mimochodom, prvýkrát v historiografii. Štúdia prešla odborným posudkom renomovaného historika letectva, i schválením redakčnej rady. Napriek tomu, deň pred tlačou celú štúdiu aj s jedinečnými fotografiami, Krajňák prikázal grafikovi vyhodiť. Bez vedomia autora.

Komickým zavŕšením pondelkovej kampane bolo prebratie tohto pochybného, konšpiračného článku, Slovenským rozhlasom. V jeho poludňajšom rádiožurnále totiž odznela informácia, že „ÚPN napomenul svojich 5 zamestnancov, ktorí si minulý rok zanedbali pracovné povinnosti a venovali sa svojím aktivitám“. Neviem, či verejnoprávny rozhlas informuje o udelených pracovných pokarhaniach aj v iných podnikoch. No štyri mesiace stará informácia z ÚPN odznela. Mimochodom, po správe o prezidentovi a pred správou o vyčíňaní tzv. Islamského štátu.

Článok na jednej strane naznačil, že na čele ÚPN je človek, ktorý vedie vojnu proti vlastným zamestnancom a dostal ho na pokraj vnútorného rozvratu. Prejavom pokrytectva u Krajňáka i tzv. nezávislého denníka je i to, že im prekáža podpis radového zamestnanca ÚPN pod niektoré občianske iniciatívy, no neprekáža im zapojenie sa ÚPN do predvolebnej kampane KDH či pôsobenie straníkov i funkcionárov KDH. Dokonca v riadiacich štruktúrach ústavu.

Pokiaľ ide o denník SME, rád sa zakrýva heslami ako tolerancia, pluralita či inakosť. V skutočnosti ale pluralitu potiera, miesto tolerancie forsíruje nenávisť a dezinformácie. Proti nepohodlným intelektuálom píše články v duchu 50. rokov, keď boli títo verejne nálepkovaní, čo automaticky značilo ich spoločenské odsúdenie. Nálepkovanie býva spravidla dôkazom argumentačnej neschopnosti. V prípade SME však aj výrazom kontinuity dnešných liberálov s boľševickou ideológiou. Ako vtedy, tak i dnes je prenasledovaná národno-štátna myšlienka a jej protagonisti. Tak, ako marxisti v roku 1954 súdili za „buržoázny nacionalizmus“, organizovali „špitzeriády“, odhaľovali a likvidovali „prežitky ľudáctva“, robia to aj ich liberálni nasledovníci. V širšom kontexte článok demonštruje úpadok „slovenskej“ žurnalistiky. Ak si jeden denník nevie overiť základné fakty o inštitúcii sídliacej v centre hlavného mesta SR, len kúsok od sídla redakcie, dať ich do objektívnych súvislostí, vyvstáva otázka, aká je relevancia a dôveryhodnosť jeho informácií o iných štátnych inštitúciách, o dianí doma i vo vzdialenom svete. Napokon, o spôsobe práce denníka a jeho morálnych zásadách veľa napovie i to, že ani jedného z napadnutých historikov neoslovil, aby sa k obvineniam vyjadril.

Očierniť človeka, osobitne intelektuálov, osočiť ich, biľagovať a verejne odsúdiť bez toho, že by dostali priestor povedať čo i len jedinú vetu na svoju obhajobu, nie je vizitkou demokracie, ale extrémizmu, ba totality. Tú veľmi agilne budujú práve nenávistné médiá typu denníka SME. Ak by mali tú moc, nepohodlných intelektuálov najradšej pozatvárali do politických gulagov. Presne tak, ako kedysi boľševici…

http://martinlacko.sk/reakcie/48-reakcia-na-clanok-zamestnanci-si-robia-co-chcu

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.