List predsedu PVZPKO Andrejovi Dankovi, predsedovi NRSR. + V. Gregor: Čo dokáže šikmá plocha

Vážený pán predseda,
berieme na vedomie Váš návrh, aby sa návštevy koncentračných táborov a viac informácií o holokauste stali súčasťou vzdelávacieho procesu na slovenských školách. Ako ste povedali, „aby naše deti vedeli presne identifikovať slovo holokaust, aby vedeli, aké nešťastie to prinieslo.“

Radi by sme však poukázali na skutočnosť, že v roku 1996 prijala Národná rada Slovenskej republiky zákon č.125/1996 Z.z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ktorým sa spoločnosť mala vyrovnať s totalitným komu­nis­tickým režimom, zodpovedným za „cieľavedomé ničenie tradičných hodnôt európskej civilizácie, národných a náboženských práv, za úmyselné porušovanie ľudských práv a slobôd, za justičné zločiny vykonané v politických procesoch, za teror vykonaný proti nositeľom iných ná­zo­rov, než aké zodpovedali učeniu marxizmu-leninizmu, za devastáciu hospodárstva, za zničenie tra­dič­ných princípov vlastníckeho práva, za zneužívanie výchovy, vzdelávania, vedy a kultúry na po­li­tic­ké a ideologické účely“, podotýkame, že v čase mieru, v čase budovania tzv. beztriednej spoločnosti.

Vážený pán predseda,

od nástupu komunistov k moci v bývalom Česko-Slovensku evidujeme 250 tisíc politických väzňov. Popravených bolo 241 osôb a 400 osôb bolo zastrelených na úteku cez Železnú oponu. Členovia organizácií politických väzňov počas organizovaných stretnutí so študentmi v školách s prekvapením berú na vedomie absolútnu neznalosť mládeže o tomto období našich dejín. So znepokojením pozorujeme nárast ľavičiarskeho extrémizmu tolerovaného spoločnosťou. Šíri sa nielen odhaľovaním pamätníkov kontroverzným pohlavárom totalitného komunistického režimu, ale aj z televíznych obrazoviek a dokonca aj prostredníctvom niektorých ústavných činiteľov.

Vážený pán predseda,

za nijakých okolností nesmieme pripustiť návrat a obnovu totalitných systémov v akejkoľvek podobe. Preto Vás žiadame, aby ste sa pričinili o to, aby sa súčasťou vzdelávacieho procesu stali povinné návštevy pamätných miest na zločiny komunistického režimu. Aby Slovenská republika zriadila v leopoldovskej väznici múzeum obetí komunizmu a aby sa jeho návšteva stala povinnou súčasťou vzdelávania mládeže. Na Slovensku boli po druhej svetovej vojne zriadené koncentračné tábory na internáciu osôb nepohodlných pre komunistický režim. Išlo predovšetkým o kňazov a rehoľníkov. Boli ich tisíce. Aj tieto miesta by mali slúžiť na výchovu našich detí, lebo sú úzko späté s našou identitou, duchovným odkazom predkov a našou historickou pamäťou.

Vážený pán predseda,

sme presvedčení, že ako predseda Slovenskej národnej strany so 145-ročnou tradíciou a predseda Národnej rady Slovenskej republiky prijmete s pochopením našu žiadosť, aby naše deti vedeli, aké nešťastie pre celú slovenskú spoločnosť priniesol 40-ročný komunistický režim.

S úctou

Ing. Ján Litecký Šveda

predseda

Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja

K vyhláseniu sa pripájajú:

Konfederácia politických väzňov Slovenska

Svetové združenie bývalých politických väzňov

Slovenský zväz VTNP – PTP

Historický ústav MS

Magnificat Slovakia

INTERASSO

Panslovanská únia

Inštitút národnej politiky

OZ Vospolnosť

OZ Konzervatívne Slovensko

Spoločnosť Andreja Hlinku

OZ Aliancia za nedeľu

http://www.pv-zpko.sk/2016/07/list-andrejovi-dankovi-predsedovi-nrsr/

Milí a vážení, spamätajme sa trocha a vnímajme, čo dokáže šikmá plocha!

V čom spočíva opovážlivosť a nebezpečenstvo v smerovaní nielen sveta, ale aj katolíckej Cirkvi? Čo svedčí o erózii tej Skaly Petrovej, o ktorej veríme, že ju brány pekelné nepremôžu?
Sledoval som hádam pred mesiacom Vatikánsky magazín a bolo to v polospánku, pretože som bol značne unavený, už neviem, či z posúvania kníh, alebo montáže regálov. Išlo tam o stretnutie otca Františka s džinistami a v priamom preklade som počúval, akí sme si všetci rovní, aké sú všetky viery rovnaké, ako treba byť tolerantný ku všetkým a ku všetkému a už mi tam chýbalo len to boľševické vsio ravno, alebo total egal…

Takisto som bol ani nie nahnevaný, ale totálne znechutený mudrovaním otca Tomáša Halíka, že všetci profesori z Oxfordu hlasovali za Európsku úniu, kým upratovačky a taxikári za odchod z nej. Milí moji, neuvedomujeme si, že tá novodobá Babylonská veža je zámerne stavaná na protikresťan-ských zásadách a že európski komisári sa ani neunúvajú premenovať, aby sa odlíšili od tých boľševic-kých?

Nie od jedného človeka a nie od jedného kňaza som počul, že strach v Cirkvi je teraz oveľa väčší ako za komunistickej diktatúry a liberálne dusno začína byť nedýchateľné.

Pozrite sa, roky robím vo veľkej knižnici a išli mi cez ruky haldy kníh. Vidím, čo sa tvrdilo nie až tak dávno, tie reči o nepriateľoch ľudu a svetlých zajtrajškoch, o tisícročných ríšach, ktoré pretrvali desaťročia a o rôznych posvätných jednotách, priam adorovaní egalitarizmu v najbizarnejších for-mách. Úcta k originalite, úcta k hodnote kočišov a šoférov, roľníkov a farmárov, otrokov a robotníkov, bola a je pochovávaná zaživa a v meniacich sa, ale v podstate rovnako drzých a hlúpych variantoch. To, čo sa hovorilo o diktatúre proletariátu, o morálnom kódexe marxizmu – leninizmu, ale aj o exis-tencii nadčloveka a zrušení takzvanej otrockej kresťanskej morálky, sa vracia stále znova a úcta k ne-zmyslom je asi nevykoreniteľná. Tí, čo sa v nacizme vyhlasovali za elitu, pochádzali väčšinou z naj-horšej spodiny a takisto budovatelia komunizmu patrili k tým nezodpovednejším a bezcharakternej-ším. Reči o vyššej rase a jasnej uvedomelosti, o výkonnosti triednej a či národnej avantgardy, sa vra-cajú v stále nových baleniach a slogany o bratstve, rovnosti a slobode takisto. Raz sme neuvedomelí, potom zase nedemokratickí, ale vždy sme my tí sprostí, ktorí tých nadľudí vozíme a po nich upratuje-me. Po nie dlhom čase zalamujeme rukami a lámeme si hlavu, koľko hlúpostí, pokrytectva a zbytočnej škody dokážu vyprodukovať školení a vzdelaní, ale nafúkaní a tvrdohlaví učitelia dokonalosti.

Donekonečna sa rozprávalo o diktatúre proletárov, o proletárskom internacionalizme, o rozkvete čistej, vybranej a už konečne bezchybnej rasy. Akoby sme nechceli vidieť, že teraz sa tvrdia podobné nehoráznosti o pozitívnej diskriminácii, politickej korektnosti, rodovej rovnosti a príbuzných odrodách typu vsio ravno, total egal a už konečne… Vždy z nich vychádza ako tá najtotálnejšia, najpokryteckej-šia a najbojazlivejšia Cirkev katolícka. Áno, iste, my kresťania si uvedomujme aj svoje omyly a hrieš-ne tendencie, ale bráňme sa proti tomu, aby sa nestali konečným a kompromitujúcim faktom!

KYRIE ELEISON! PANE, ZMILUJ SA!

Vlado Gregor

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.