VIDEO: Krvavé peklo v Nice na sviatok dobytia Bastily. + Mýtus Francúzskej revolúcie alebo: Čo nám na hodinách dejepisu nepovedali

VIDEO: Krvavé peklo v Nice. Francúzsko predĺži výnimočný stav, do ulíc pôjde viac vojakov
NICE – Najmenej 84 mŕtvych a desiatky zranených stúpol počet obetí útoku vodiča nákladiaku, ktorý vrazil vo štvrtok neskoro v noci do davu ľudí oslavujúcich sviatok dobytia Bastily v meste Nice na juhovýchode Francúzska. Spomedzi zranených je prinajmenšom 16 osôb v kritickom stave. Na svojej webovej stránke o tom informuje francúzsky denník Le Figaro.


Nice utok Francuzsko 1
Po útoku v Nice hlásia desiatky obetí. Zdroj:SITA/AP
Starosta mesta Nice Christian Estrosi na sociálnej sieti Twitter incident označil za vôbec najhorší v histórii mesta Nice.
Hovorca francúzskeho ministerstva vnútra Pierre-Henry Brandet povedal, že polícia vodiča „neutralizovala“. Podľa Estrosiho slov v jeho aute následne objavili strelné zbrane, výbušniny aj granáty.


Zdroj: SITA/AP
Viaceré francúzske médiá podľa agentúry DPA uvádzajú, že nákladiak po promenáde Promenade des Anglais prešiel približne dvojkilometrový úsek, na ktorom zrazil množstvo ľudí.

K útoku došlo okolo 22.30 h. Na mieste sa podľa regionálnych novín Nice Matin okamžite strhla panika; po uliciach utekali davy ľudí. Podľa svedkov incidentu zanechal nákladiak po sebe na ceste ležať dlhočizný rad obetí.

Kto bol páchateľ?
Podľa informácií francúzskej televízie BMF a regionálneho denníka Nice-Matin sa po zneškodnení vodiča nákladiaku, ktorý zabil vo francúzskom meste najmenej 84 ľudí a približne 50 ďalších zranil, našiel v jeho aute preukaz totožnosti.

Útočník mal v súlade s týmito doposiaľ nepotvrdenými informáciami 31 rokov, žil v Nice a mal dvojité: francúzsko-tuniské občianstvo.

Francúzsky minister vnútra Bernard Cazeneuve sa k týmto informáciám doposiaľ odmietol vyjadriť, pričom uviedol, že „identifikácia zločinca ešte prebieha“. „Sme vo vojne s teroristami, ktorí nás chcú zasiahnuť za každú cenu a veľmi násilným spôsobom,“ dodal minister, ktorého citovala agentúra AP.

Výnimočný stav
Francúzky prezident Francois Hollande zvolal zasadenie krízového štábu v Paríži.
Udalosti v Nice označil prezident Hollande za teroristický útok. Zároveň informoval, že výnimočný stav bude predĺžený a bezpečnostné sily budú posilnené. Extrémisti podľa neho nenávidia ľudské práva a to je dôvod, pre ktorý zaútočili.

Zdroj: SITA/AP
Do Nice zase pricestoval francúzsky minister vnútra Bernard Cazeneuve, ktorý potvrdil najnovšie štatistiky obetí.

Vo Francúzsku pritom stále platí výnimočný stav, ktorý v krajine vyhlásili po teroristických útokoch z 13. novembra, keď islamisti zavraždili v Paríži 130 ľudí.

http://aktualne.atlas.sk/zahranicie/europa/oslavy-dobytia-bastily-zmenili-krvave-peklo-utok-nice-ma-desiatky-obeti.html

 

Neozbrojení ľudia ako stádo bezbranných oviec

Prekvapení a neozbrojení ľudia sa pre tuniského Francúza stáli stádom bezbranných oviec…

Kamión prešiel 2 kilometre, kým zastavil. Na svojej ceste masakroval bezbranných, nevinných ľudí. Útočníka nemal kto zastaviť. Pritom je jasné, že keby spomedzi ľudí na ulici mali aspoň niektorí zbrane, masaker nemusel mať tieto rozmery. Streľbou na kolesá a vodiča by dosiahli zastavenie kamiónu omnoho skôr. Totiž, podľa očitých svedkov na mieste neboli ani policajti a kým došli hasiči a iné bezpečnostné zložky na miesto činu, údajne im to trvalo až 20 minút. Takto boli ľudia vystavení napospas útočníkovi a ich jedinou šancou bolo zachrániť sa útekom.

V USA ale aj v Európe rastie tlak na odzbrojenie legálnych držiteľov zbraní. Pritom je jasné, že teroristi si zbraň vždy zoženú, alebo ako zbraň použijú bežnú vec, ako v tomto prípade nákladné auto. Alebo snáď teraz vo Francúzsku sprísnia používanie nákladných áut? Určite nie, ale po atentátoch v Paríži začala Európska únia hneď riešiť sprísnenie nákupu a držby legálnych zbraní. Práve v čase, kedy “všemohúci” štát nevie ochrániť občanov, by mal byť aspoň zriedkavo ozbrojený občan samozrejmosťou.

http://www.hlavnespravy.sk/neozbrojeni-ludia-ako-stado-bezbrannych-oviec/808195

 

Slová hrôzy z miesta teroristického útoku v Nice: Spovede svedkov, z ktorých tuhne krv v žilách!

Teroristický útok v Nice

NICE – Krik, hrôza a boj o život. Takto prežívali prvé momenty po tom, čo do davu ľudí začal narážať atentátnik na nákladiaku. Spovede očitých svedkov vyrážajú dych. Na inkriminovanom mieste vznikali hororové scény. Niektorí skákali do mora, aby si zachránili život. Iní sa pokúsili útočníka zastaviť a skákali na nákladiak. Prečítajte si prvé reakcie svedkov, ktorí to všetko sledovali na vlastné oči.

Očití svedkovia najprv nevedeli, či ide o zábavu alebo vážnu vec. Až po chvíli, keď krik neutíchal, zistili, že sa stalo niečo hrozné. Šialenec na nákladiaku takmer dva kilometre vrážal do miestnych, ktorí oslavovali deň pádu Bastily.

Nakrúcali si umierajúcich

Marie videla, ako si ľudia skrývajú, kde môžu. Dokonca videla niekoho, ako si niekto nakrúca zranených na mobil. „Videli sme stovky ľudí ako sa rútia do úkrytu, boli tam deti, pošliapaní…,“ povedala agentúre AFP 37-ročná Marie a doplnila: „Čo ma šokovalo najviac, bolo vidieť ľudí všetko filmovať. Bol tam mladý muž, ktorý natáčal zraneného ako takmer umiera …“

Ľudia sa skrývali v hoteloch. Zrážal aj deti a najmenších

Čo je však najhoršie, medzi obeťami boli deti alebo batoľatá. „Bola to rodinná udalosť, bola tam batoľatá, deti a len sledovať tých ľudí, ako tiahli svoje deti, keď utekali ulicou, bolo neuveriteľné,“ nechal sa počuť Kanaďan Ramiro Mora.

Ostatní také šťastie nemali. Na najmenej 84 mŕtvych vzrástla bilancia štvrtkového teroristického útoku v juhofrancúzskom meste Nice. Osemnásť zranených je v kritickom stave a desiatky ďalších utrpeli zranenia ľahšieho charakteru. Ďalším približne 120 osobám bolo potrebné poskytnúť odbornú pomoc, informovalo francúzskeho ministerstva vnútra.

Skrývali sa všade

„Bol tam veľký zmätok,“ opísala Emily a dodala: „Počuli sme veľký krik prichádzajúci z miesta, kde bol kamión. Ľudia bežali smerom k nám a nevedeli, čo sa deje. Ľudia sa potkýnali, snažili sa dostať do hotelov, reštaurácií, na parkoviská, všade tam, kde by sa mohli vyhnúť byť na ulici.“

Skákali na kamión

Podľa svedkov ľudia chaoticky pobehovali po uliciach a prenasledovali ich výstrely. Nákladiak prechádzal úplne všetko – ľudí, stromy, stožiare. „Nikdy sme nič také nevideli. Niektorí ľudia sa ho snažili zastaviť a vešali sa na dvere kamióna.“

Skákali do mora

Aby si zachránili život, niektorí skákali do mora. Svedok Eric Ciotti povedal stanici Europe 1, že videl, ako sa jeden muž pokúsil zastaviť útočníka za volantom. „Jeden skočil na nákladiak, aby ho zastavil,“ nechal sa počuť Ciotti. „V tom momente bola polícia schopná zneškodniť teroristu. Nikdy nezabudnem na pohľad na policajtku, ktorá zastavila toho zabijaka.“

Sanitky podľa svedkov nestíhali odvážať zranených do nemocníc, a tak sa zranení zhromažďovali a boli ošetrovaní v improvizovaných zariadeniach pozdĺž promenády. Jedno z nich vzniklo podľa novinára Albana Mikoczyho v hoteli Negresco.

Všetci rýchlo k prístavu

Podľa Češky Jana, ktorá bola počas útoku v jednom z barov na promenáde, bola situácia chaotická. Podľa jej svedectva odvysielanom na ČT24 ľudia v bare nič netušili, ale odrazu speváčka v podniku návštevníkom odkázala, ale sa snažili dostať do bezpečia: „Utekajte, utekajte, blíži sa tam. Rýchle, všetci utekajte k prístavu. Ľudia sa zobrali a utekali. Vôbec nevedeli, kam utekajú, iba im bolo povedané, že majú utekať.“

Nič podobné som v živote nevidel

„Ľudia kričali a bežali. Pracujem v oddelení vrážd, ale nikdy som nič také nevidel,“ priznal zdrvený americký vyšetrovateľ Tony Molina pre CNN, ktorý bol svedkom útoku.

Lietali ako kolky

Svedkom sa stal aj novinár Damien Allemand. „O stotinu sekundy neskôr sa šialenou rýchlosťou prihnal obrovský biely nákladiak, ktorý menil smer tak, aby pokosil čo najväčší počet ľudí,“ povedal Allemand. „Videl som telá, ako pozdĺž cesty lietala vzduchom ako kolky. Počul som zvuky a krik, na ktoré nikdy nezabudnem,“ dodal.

http://www.topky.sk/cl/11/1561339/Slova-hrozy-z-miesta-teroristickeho-utoku-v-Nice–Spovede-svedkov–z-ktorych-tuhne-krv-v-zilach-

 

Mýtus Francúzskej revolúcie alebo: Čo nám na hodinách dejepisu nepovedali

Sme v aule na parížskej Sorbone. Vonku je studený január. V aule sa začína prvá prednášková hodina v roku 1989. Pri katedre je profesor Pierre Chaunu (1923-2009), známy autor moderných dejín, člen Francúzskeho inštitútu, obohatený desiatkami rozličných titulov. Začína sarkastickým tónom: Toto je prvá lekcia v roku: viete, že na rok 1989 pripadá veľa dôležitých výročí. A dotkne sa radu historických, vedeckých a ekonomických udalostí. Ani slovo však nepovie o Veľkom výročí, ktoré oduševňuje už osem rokov Francúzsko. Zabudol som na niečo? – pýta sa sarkasticky profesor Chaunu. Nie, nezdá sa mi, že by bolo ešte niečo dôležité, na čo by sme si mali spomínať.

Dvesto rokov od Revolúcie zahalili pochybnosti. La révolution declassée, výborná, do detailov vypracovaná ohnivá kniha hneď po vydaní na kúsky rozbila mýtus o Revolúcii roku 1789. Hlavne kontrastovala s konformizmom úradných intelektuálov a rétorikou politikov rečniacich pri príležitosti dvestoročného jubilea. Ani jej odporcovia sa neodvážia protirečiť. Ešte aj Max Gallo autora knihy definoval ako výborného historika. Vskutku sa mu nemôže nič vyčítať. Nie je ani katolík, ani „reakcionár“ (je protestant a liberál).

Existuje dlhá tradícia kritiky Revolúcie. Začala sa koncom sedemnásteho storočia Angličanom Edmundom Burkem. Ale Chaunu šiel ešte ďalej. S niekoľkými mladými pracovníkmi a vynikajúcimi historikmi preskúmal dokumenty a spisy zamlčiavané oficiálnou historiografiou, a tak vznikli výbušné knihy, napr. tie od Reynalda Sechera o vraždení veriacich vo Vandée.

Stretli sme sa s Prof. Chaunuom v súkromnom dome v Caen, aby sme mu položili niekoľko

otázok.

– Pán profesor, vaša kniha vyšla v marci vo Francúzsku. Už niekoľko rokov rebelujete voči chóru intelektuálov a súzvuku politikov Protestujete proti legitimite osláv Revolúcie. Prečo?

Pierre Chaunu: Oslavy sú vlastne jedna neslušná maškaráda. Politický ťah. Posluhuje si hlúposťami, aké sa o Revolúcii vyučujú na štátnych školách. Len si predstavte to huncútstvo ministra kultúry Langa: „Rok 1989 znamená prechod z tmy na svetlo.“ Ale aké svetlo? Veď oslavujeme Revolúciu klamstva, zlodejčiny a kriminality. Veľmi ma zaráža, ak zvyšok Európy oslavuje dobu, keď sme sa správali ako agresori ku všetkým susedom, plienili sme pol Európy a zapríčinili milióny mŕtvych. Toto sa má oslavovať? A predsa sa vo Francúzsku skoro každý deň oslavuje: 3. apríla, potom 5. a zasa 10. Výsmech!

– Revolúcia bola udalosťou, ktorá zmenila chod dejín…

Pierre Chaunu: – Máte pravdu, zmenila chod dejín, ako ho zmenil čierny mor v roku 1348. Ale nik to neoslavuje. Jedného nemeckého novinára som sa pýtal: prečo vy Nemci neoslavujete Hitlerove narodeniny? Od hnevu ho vyhodilo zo stoličky. Nemyslíte si, že to je niečo podobné?

– Popravde, z vás sa stal reakcionár. Odmietate byť moderný?

Pierre Chaunu: – Som liberál poznačený dávkou sympatie k nemeckému a anglickému iluminizmu. Ale tu ide o jedno veľké klamstvo, ktoré ťažko vykoreniť. Ak si proti Revolúcii, si proti modernosti. Si zastaraný ako petrolejová lampa alebo konský záprah. Opak je pravda: ja som proti oslavovaniu Francúzskej revolúcie, lebo som za modernosť, za používanie penicilínu, za očkovanie proti kiahňam. Prečo neoslavovať Jennera, ktorý svojím vynálezom objaveným v 17. storočí zachránil viac ako jednu miliardu ľudských životov? Toto je pokrok.

Revolúcia naopak blokovala cestu k pokroku, k modernosti. Zničila počas niekoľkých rokov veľkú časť toho, čo sa dosiahlo za tisíc rokov. Veď Francúzsko bolo do roku 1788 na prvom mieste v Európe, no od čias Revolúcie sa viac nepozviechalo.

– Mohli by ste to dokázať?

Pierre Chaunu: – Pred tridsiatimi rokmi som prispel k založeniu ekonomicko kvantitatívnej historiografie. Preto dnes ekonometrickými vzorcami ktokoľvek dospeje k podobným uzáverom. To sú fakty a čísla. Všetky krivky vzrastu krajiny Revolúcia zablokovala. Francúzsko bola krajina s 28 miliónmi obyvateľov, najrozvinutejšia, kreatívna, pokroková, s trendom k primátu. Revolúcia spolu s pustošením produktívneho aparátu má na svedomí dva milióny mŕtvych, spôsobila otras generácií, ktorý sprevádzal zrútenie ekonomiky. V produkcii na hlavu obyvateľa Francúzsko a Anglicko, dve najrozvinutejšie krajiny sveta, mali navzájom v roku 1780 ukazovatele 110 a 100. Potom sa roku 1815 Francúzsko zrútilo na koeficient 60, kým Anglicko zostalo na 100, čím stratilo konkurenta. Toto bola cena Revolúcie.

– Mohli by ste vysvetliť aspoň jeden motív?

Pierre Chaunu: – Okolo 1793. roku a v nasledujúcom desaťročí Francúzsko začalo žiť na 78% z požičaných peňazí a 22% z daní a rent, ktoré sa neinvestovali, ale prejedali, pálili a kradli pre obohatenie nomenklatúry. To bolo strašné márnenie a historické ožobračovanie. Keď sa Chateaubriant vrátil do Francúzska roku 1800, rýchlo sa spamätal: „Čudné, odkedy som odišiel, nenatreli ani žalúzie, ani dvere.“ Keď okná strácajú farbu a záchody nefungujú, človek si môže byť istý, že tu bola revolúcia.

– Ale Revolúcia otvorila ľudské myslenie.

Pierre Chaunu: Bože! Veď došlo ku kolosálnemu zničeniu inteligencie a bohatstva. Keď odsekli hlavu Lavoisierovi, zakladateľovi modernej chémie, vo veku 37 rokov, bola to drahá cena pre ľudstvo. A túto cenu si môžete vynásobiť stokrát. Ako skončila vedecká a intelektuálna elita? Tí, čo neemigrovali, boli povraždení. Bola to enormná strata. Toto máme nazvať občianskym výdobytkom? 43% Francúzov sa roku 1788 vedelo podpísať a písať. Po Revolúcii sa to znížilo na 39%, lebo Cirkev stratila majetky (celé stáročia vzdelávala ľud), a tie si rozdelila medzi sebou nomenklatúra. Z kostolov sa stali svinské chlievy a umelecké pamiatky boli zničené.

– Je to pravda, že sochu Notre Dame rozbili, Cluny zrúcali, podobne skoro všetky románske a gotické kostoly?

Pierre Chaunu: Opakujem: zlodejčiňa, klamstvo a kriminalita, toto je skutočná trilógia Revolúcie, ničenie a pálenie v Európe. Francúzi sú presvedčení, že demokracia sa zrodila roku 1789 a že ľudstvo ju napodobňovalo. Bláznovstvo. Vskutku jedinou revolúciou, ktorú by sme mohli oslavovať, je anglická z roku 1668. Odtiaľ k nám prišiel reprezentačný systém, parlamentná vláda a liberálny štát, ktorý začala nasledovať celá Európa.

– Niečo dobré sa predsa len muselo urobiť, napríklad Deklarácia o ľudských a občianskych právach.

Pierre Chaunu: To je to zvrhlé klamstvo. Dve najdemokratickejšie ústavy, aké boli kedy napísané, vznikli za Stalina roku 1936 a za gilotínových Francúzov roku 1793. Ich ovocie bolo hrôzostrašné. Práve naopak, krajina, ktorá založila demokraciu, Anglicko, nikdy nemala ústavu. Kadejakým vyhláseniam a tvrdeniam ja veru nepodľahnem. Sloboda, bratstvo a rovnosť jestvujú iba u Pána Boha. Poviem vám niečo: najlepší posudok Deklarácie ľudských práv formuloval Fustelle de Coulange, najväčší francúzsky historik 18. storočia, môj predchodca na Akadémii etických a politických vied. On povedal: tieto zásady majú tisíc rokov, aj keď deklarácia bola formulovaná tak trochu abstraktne. Ale jedna vec je nová: sfalšovali antické zásady, aby ich predstavili ako vlastný objav a použili ako zbraň proti minulosti. A to je niečo perverzné.

– A politické následky osvietenstva?

Pierre Chaunu: Osvietenstvo bolo v celej Európe. Kant istotne nebol menej ako Voltaire. Ale Revolúcia bola iba tu u nás. Nemôžem uveriť, že by v Európe boli schopní myslieť jedine Francúzi. Niet v tom historických súvislostí. Aj to je klamstvo, ak by sa tvrdilo o nevyhnutnom historickom fatalizme. Prenasledovanie Cirkvi a plán na odstránenie kresťanstva vo Francúzsku zapríčinili finančné záujmy, a nie dôvody metafyzického rázu.

– Pán profesor, mohli by ste to trochu vysvetliť?

Pierre Chaunu: V XVII. storočí všetky európske štáty mali reprezentačné inštitúcie. Francúzsko na to pomaly zabúdalo. Tak sa z neho stal daňový raj. Je známe, bez reprezentačných inštitúcií sa nemôžu zvyšovať dane. Príklad: finančný tlak medzi rokmi 1670 a 1780 zostal na úrovni 100, kým v Anglicku proporcionálne zo 70 na 200. Francúzsko sa hralo na moderný štát, malo moderné vojsko, 450 000 mužov, štát na najvyššej úrovni, ale s finančnými prostriedkami na okraji bankrotu, lebo keby si to všetko chcel udržať, potreboval by si zvýšiť dane o 100%.

– Francúzsko tak bolo nútené zaoberať sa reprezentáciou ľudu, vtedy „ Stati generali“.

Pierre Chaunu: Áno, zvolení reprezentanti vytvorili najväčší senát bláznov, aký kedy bol. Boli nezodpovední. Neskrotní iba v požiadavkách, lebo nik si nechcel zobrať na starosť rozhodnutia zakladajúce sa na obeti (stačí vedieť, že medzi poslancami Tretieho stavu boli: jeden bankár, 30 podnikateľov a 622 právnikov). Nerozumeli vôbec ekonómii, len jedna vec im bola jasná, že platiť dane by mali iba tí druhí. Rozmýšľali, čo by sa dalo konfiškovať: najprv zrušili platenie desatín Cirkvi, čo nik z ľudu nepovažoval za správne, lebo to by znamenalo zrušiť financovanie škôl a nemocníc. Zoštátnili majetky, ktoré klerici administro-vali a ktoré boli darované Cirkvi počas storočí, ktoré však zaberali iba 7-8% pozemkov. Začali rozširovať reči, že Cirkev poklady ukrýva, a tak sa zoštátnili pozemky opátstiev.

– A toto sa robilo pod ideologickou zámienkou.

Pierre Chaunu: Samozrejme. Klérus musí uznať civilnú Konštitúciu, lebo bez menenia a porušovania cirkevnej štruktúry by sa nedalo kradnúť. Cirkevnými majetkami, vďaka ktorým boli vydržiavané školy a nemocnice, sa obohatila banda 80 000 zlodejských rodín: šľachta, mešťania sprava i zľava. To je dôvod, prečo Francúzska revolúcia je ne- dotknuteľná. Bolo to veľké zlodejstvo, ktoré napomáhalo vládnucu triedu. Zlodejstvo potrebuje klamstvo a prenasledovanie. Zaviedli povinnosť pre kňazov skladať prísahu. Kto tak neurobil, bol zavraždený. Revolúcia bola protináboženskou vojnou.

– A čo sa stalo vo Vandée?

Pierre Chaunu: Ľud povstal, aby bránil svoju vieru. Direktórium chcelo presadiť povinnú vojenskú službu (toto bol ich vynález, lebo doteraz iba šľachta šla do vojny a kvôli dani z krvi nemusela platiť dane). V jeden deň zatvorili všetky ich kostoly. Vandéeánski sedliaci sa začali búriť. Povedali si, že radšej zomrú, ako by sa vzdali slobody. Poverili veľmi vzdorovitú šľachtu vedením katolíckeho vojska, a tak sa vlastne šli dať zmasakrovať, lebo ich vojenská príprava v porovnaní s Clébertovým vojskom nebola dostatočná. Vandea bola bez milosti rozdrvená. Ale tu by som chcel pripomenúť, že pod zástavou Božského Srdca bojovali aj protestantské batalióny z Vandée. Katolíci, protestanti a židia čelili spolu gilotíne, napríklad v Montpelliere, aby bránili slobodu.

– Ale vo Vandée sa to ešte neskončilo.

Pierre Chaunu: To je len jedna strašná kapitola. V decembri 1793 revolučná vláda dala rozkaz vykynožiť obyvateľov v 778 farnostiach: „Treba zmasakrovať ženy, aby nepribúdalo detí a deti, lebo z nich budú zbojníci.“ Toto napísali. Podpísaný bol vtedajší minister obrany Lazare Carnot. Generál Clébert neposlúchol tento rozkaz: „Za koho ma považujete? Ja som vojak, a nie mäsiar.“ Poslali teda Turreaua, kreténa, alkoholika s nehanebným vojskom.

– A potom sa zabíjalo?

Pierre Chaunu: – Deväť mesiacov po tom generál Hoche, vymenovaný za veliteľa, dorazil do Vandée. Bol zdesený. Napísal obdivuhodný pamätný list Konvenčnej vláde: „Nikdy som nevidel nič také kruté. Zneuctili ste Revolúciu! Oznamujem vám, že od dnešného dňa zastrelím každého, kto bude poslúchať vaše rozkazy…“ Co vlastne videl? 250 000 zmasakrovaných z počtu 600 000 obyvateľov, dedinky a mestá zrovnané so zemou, vypálené, umučené ženy a deti. V Evreux a v Les Mains sa posielali na gilotínu desiatky ľudí, ktorých vina spočívala iba v tom, že sa narodili vo Fontaine au Campte. Takáto bola genocída vo Vandée. A toto máme oslavovať?

– Bol z toho škandál, keď ste roku 1983 prvýkrát použili slovo genocída v súvislosti s Revolúciou. Prečo?

Pierre Chaunu: – Skutky rozprávajú za seba. Nikto sa neodvážil zapierať fakty. A nič na svete nemôže ospravedlňovať podobné horory. Ale ešte predtým, už v roku 1894, revolučný socialista Babeuf vydal knihu „Genocída ľudu vo Vandée“. Niet rozdielu medzi tým, čo spáchala revolučná vláda vo Vandée, a tým, čo spáchal Hitler. Ba vlastne jestvuje jeden rozdiel. Hitler bol prefíkanejší, a preto nikdy nedal písomný rozkaz na odstránenie Židov. Tí z roku 1789 okrem toho, že to boli vrahovia, boli aj hlupáci, a tak vydali rozkaz písomne a dokonca ho dali uverejniť v Le Moniteur.

– Prenasledovania posilňovali vieru ľudu, ale toto francúzske prenasledovanie akoby kresťanstvo vymazalo.

Pierre Chaunu: – Veru tak. Pätnásť rokov znemožňovali hlásanie viery. To znamená počas jednej generácie. Len si pomyslite, že Michelet bol pokrstený, keď mal už 20 rokov a Viktor Hugo sa nikdy nedozvedel, či bol vôbec niekedy pokrstený. Kostoly boli zatvorené. Kňazi vraždení alebo nútení opustiť kňazstvo a oženiť sa alebo boli posielaní do vyhnanstva, či odišli do exilu. Jednoducho povediac, ja tomu nerozumiem, ako môžu katolíci oslavovať revolúciu. Jedna vec je odpustenie, iná vec je byť solidárny s katmi a zrádzať tak obete a mučeníkov. Mám dojem, akoby sa Cirkev bála, že ak bude kritizovať Revolúciu, budú považovať Cirkev za zostarnutú a nepriateľku modernosti. Ja si myslím, že by to bolo naopak. Som hrdý na to, že práve protestantské Anglicko poskytlo azyl prenasledovaným katolíckym kňazom. Nejestvuje základnejšia sloboda ako sloboda náboženská.

– Aký by bol svet bez Francúzskej revolúcie?

Pierre Chaunu: Odpoveď je jednoduchá. Oveľa lepší.

– A čo je to dobré, čo zostalo z Revolúcie?

Pierre Chaunu: To, čo sa jej nepodarilo zničiť, to, čo nezdeformovala z kresťanskej tradície.

Il Sabato, 29. apríla 1989 Z talianskeho originálu preložil Vojtech Zeman, SDB

(www.kattoliko.it/leggendanera (Controstoria)

http://www.lifenews.sk/content/m%C3%BDtus-franc%C3%BAzskej-revol%C3%BAcie

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.