PREČO SA DEJE V TURECKU TO, ČO SA DEJE? + Prevrat v Turecku mohol byť riadený úplne inak: Náznaky, že je za tým Erdogan

Zhrňme si udalosti piatočnej noci a potom sa pozrieme, čo nám z toho vyplýva
-v nočných hodinách vyšli do ulíc Turecka ozbrojení vojaci.
-len v niekoľkých mestách a len pár stovák vojakov, kde najvyššia hodnosť bola plukovník
-“náhodou” nezastihli prezidenta Erdogana v jeho letovisku
-“strategicky” zaútočili na bezvýznamné budovy
-neprerušili informačné toky, všetko sa komentovalo na sociálnych sieťach
-Erdogan sa spojil cez mobilný komunikátor s televíziou (vraj prevrat 😀 ) a vyzval svojich priaznivcov vyjsť do ulíc
-Tisícky ľudí prakticky zmasakrovali množstvo vojakov
-“prevrat” bolo potlačený, vojaci pozatýkaní
-Ešte doobeda bolo odvolaných vyše 2700 sudcov
-Podľa Erdogana sa chystá zrušenie trestu smrti a krutá pomsta

Aký z toho môže mať človek dojem? Keby pritom neumierali ľudia, namiesto pomenovania vojenská operácia, by sa to malo nazvať operetná fraška. S vojenskou organizáciou a organizovanosťou to nemalo nič spoločné. V princípe je jedno, či organizátori prevratu boli adepti na Darwinovu cenu (ktorú dostáva ten, čo príde svojim idiotským konaním o život a tým prispeje k vyčisteniu genofondu ľudstva), alebo to bolo skutočne naplánované niekym iným aby prevrat neuspel. Dôležité budú dôsledky

Prezident Erdogan sa už dlhodobo usiluje o absolutizáciu a koncentráciu moci do vlastných rúk. Kroky, ktoré po prevrate začal robiť sú postupnými krokmi k dosiahnutie úplnej moci. V prvom rade dokončí vyčistenie armády od zvyškov sekularizmu a nahradí zvyšok ľudí s podivnými predstavami o slobodách, liberalizme a rovnom práve žien inými. Ktorí už budú vedieť, že ženu možno vždy zmlátiť a neveriaciach zabiť. Rovnako aj blesková, s veľkou pravdepodobnosťou dopredu pripravená likvidácia potenciálne nezávislého súdneho stavu vyčistí v jeho prospech ďalší pilier váh a rovnováh moci, ktoré v sú v demokracii potrebné na vzájomné balansovanie. V Turecku teda vznikne systém formálnej demokracie, dokonca aj slobodne volenej, keďže jeho hlavného predstaviteľa skutočne volí väčšina národa. Zároveň to však bude náboženská fundamentalistická diktatúra, s jedinou akceptovanou vierou, kde sa trestným činom stane nielen kritika Erdogana, ale aj islamu. Kritici budú zatváraní a masakrovaní nábožensky sfanatizovanými davmi. Erdogan sa stane doslova Sultánom, neomylným dedičným vodcom.

Jeho interpretácia prevratu ako snaha USA a Američanmi podporovaných síl o jeho zvrhnutie dáva tušiť, akým smerom sa nakoniec v zahraničnej politike poberie. Krajina, ktorá je americkým spojencom by nemala vypínať prúd na leteckej základni Incirlik, kde je niekoľko desiatok atómových bômb a držať 1500 amerických štátnych príslušníkov ako rukojemníkov – len zato, aby dostala z Ameriky pred “spravodlivý turecký súd” náboženského vodcu Gullena…

Dlhodobo je krajina s náboženskou diktatúrou neakceptovateľná ako aliančný spojenec. Preto sa NATO skôr alebo neskôr bude musieť k problému Turecka vyjadriť – ak to však Erdogan neurobí skôr. Tento spôsob vlády totiž porušuje základné normy a pravidlá, ktoré sú ukotvené v zakladajúcej zmluve NATO, t.j. Washingtonskej zmluve

ČLÁNOK 1 – Zmluvné strany sa zaväzujú, ako je uvedené v Charte OSN, riešiť akékoľvek medzinárodné spory, v ktorých môžu byť zapojené, mierovými prostriedkami tak, aby nebol ohrozený medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť a zdržať sa v medzinárodných vzťahoch hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom nezlučiteľným s cieľmi OSN.

ČLÁNOK 2 – Zmluvné strany budú prispievať k ďalšiemu rozvoju mierových a priateľských medzinárodných vzťahov posilňovaním svojich slobodných inštitúcií, usilovaním sa o lepšie porozumenie zásadám, na ktorých sú tieto inštitúcie založené a vytváraním podmienok pre stabilitu a blahobyt. Budú sa usilovať o vylúčenie konfliktu zo svojej medzinárodnej hospodárskej politiky a budú podporovať hospodársku spoluprácu medzi všetkými zmluvnými stranami jednotlivo alebo spoločne.

Ak bolo doteraz možno považovať Turecko s hodne prižmúrenými očami za demokratickú krajinu, po predpokladaných prichádzajúcich zmenách to bude nemožné.

Posledné roky je vidno stále silnejšia orientácia Turecka na východ a juh namiesto na západ. Jednak po stránke spojenectva, keď v Turecku získava stále silnejšie pozície Čína, ale sen sultána Erdogana o neo-osmanskej ríši by vyžadoval dostať sa do konfliktu s Ruskom. Rusi od jesene minulého roka urobili drastický škrt cez tureckú túžbu navrátiť sa do minulosti a krajine bolo jasne ukázané jej miesto. Pri sile Ruska je prakticky nemožné uvažovať o získavaní vplyvu, alebo dokonca územných ziskov tak smerom na východ, ale aj na juh. Jedinou možnosťou je upevniť si moc vo vlastnej krajine a získať zo situácie maximum.

Často spomínanou možnosťou je zapojenie Turecka do SCO (Shanghai Cooperation Organization), t.j. vojensko-politickej organizácie pod vedením Ruska a Číny. Samozrejme, toto by bolo nezlučiteľné s členstvom v NATO a tým by sa len formálne dokončil turecký geopolitický obrat.

Pri pohľade na mapu však vidíme zaujímavú skutočnosť. Geopolitika je politika s prihliadnutím ku fyzikálnym faktorom. Prechod Turecka z NATO na druhú stranu by spôsobil, že z obojka, ktorý tak prácne a dlhodobo organizuje USA okolo hrdla Ruska, by sa stal obojok okolo Európy. To by malo závažné dôsledky pre celú existenciu NATO v Európe a degradovalo by to opodstatnenosť prítomnosti USA a US Army v Európe. Čiže došlo by k rozpadu celej Severoatlantickej Aliancie.

K Rusku a Číne priateľské Turecko, alebo zapojené do Euroázijského zväzu, by získalo bezproblémový prístup na najväčšie rozvíjajúce sa trhy v Ázii, prípadne významnú účasť v čínskom projekte OBOR (One Belt One Road, resp. New Silk Road), pričom kataklizmy geopolitických zmien majú potenciál zmenšovať význam trhov Západu. Hoci sú zatiaľ ešte stále bohaté, sú presýtené a spoločnosť za sebou ťahá extrémne vysokú dávku dlhových bremien rôznych druhov, kde schopnosť splácania vo veľkej miere dnes závisí už len od dôvery investorov. Rozpad medzinárodného systému by nabúral práve tento základ, na ktorom stojí existencia dnešnej západnej spoločnosti. Turecko by pritom nestratilo ani európske trhy kvôli tomu, že jeho lobby v Európe je dnes príliš silná a domáce vlády sú príliš slabé.

Otázkou je, čo spraví Amerika zoči-voči nadchádzajúcim procesom. Schematický pohľad americkej neocon diplomacie kopí jednu chybou za druhou. Ak prevrat nebol zorganizovaný priamo Erdoganom, viem si celkom dobre predstaviť, že pri panike, ako sa za posledné týždne dokázalo Turecko doslova za niekoľko hodín zmieriť s Izraelom a Ruskom (s Iránom komunikuje už dlhšie), ako je ochotné akceptovať existenciu sýrskej vlády, by americké tajné služby v posledných mesiacoch Obamovej vlády spackali aj vojenský prevrat. Americké elity dnes už nemajú moc, aby zvrátili túto situáciu, snaha o násilné riešenie ju len zhorší. V prebiehajúcich prezidentských voľbách nie je jedno, kto vyhrá. H.Clinton by volila silové riešenie, ktoré by svet priviedlo na okraj katastrofy a nevyhral by nik, Víťazstvo Trumpa a stiahnutie sa Ameriky z role svetového policajta a globálneho hegemóna by nielen Ameriku zachránilo, ale po čase, niekoľkých rokov konsolidácie a ozdravení, by vyšla z krízy podstatne silnejšia, než je dnes.

Myslím, že podobné úvahy sú súčasťou stratégií všetkých politikov – tak v Turecku, ako aj na Západe, alebo na Východe. Pre súčasný Západ, ktorý deklaruje, že je postavený na ideológii, euroatlantických “univerzálnych” hodnotách a nie na suchom pragmatizme a nevmiešavaní sa do vnútorných vecí, dnes neexistuje žiadna dobrá alternatíva. Buď rýchla likvidácia NATO aj Európskej Únie, keď sa Turecko rozhodne pre zmenu, alebo bude ku zmene donútené “obhajcami ľudských práv a humanizmu”. Alebo sa tzv. elity zmieria s prítomnosťou nábožensky fanatickej totalitnej krajiny v spoločných štruktúrach, čo však povedie k úplnej erózii vzťahov a k rozpadu euroatlantických štruktúr skôr alebo neskôr. Treťou alternatívou, ktorá má tiež racionálne opodstatnenie, je potlačenie akéhokoľvek odporu a kritiky silou a vytvorenie korporátnej totality, ktorú z histórie poznáme veľmi dobre. Voláme ju fašizmus…

P.S. Ktorý blbec navrhol Turecko za člena Európskej Únie?

http://medzicas.sk/preco-sa-deje-v-turecku-to-co-sa-deje/


Prevrat v Turecku mohol byť riadený úplne inak: Náznaky, že je za tým Erdogan

DAMASK – Sýrsky vládny denník as-Sawra dnes napísal, že nevydarený vojenský prevrat v Turecku bol zinscenovaný a jeho cieľom bolo poškodiť povesť armády. Informovala o tom svetová agentúra AP.

Denník as-Sawra dodal, že pokus o puč bol komplotom prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorým sa „pomstil armáde a zbavil ju aj zvyšnej podpory ľudí“. Sýrsky denník uviedol, že polícia lojálna Erdoganovi „zámerne ponížila a pokorila“ príslušníkov armády pred očami ľudu. Erdogan je silným podporovateľom povstalcov, ktorí sa snažia zosadiť prezidenta Bašára Asada v susednej Sýrii. Sýrska vláda pokladá povstalcov za teroristov.

Masové zatýkanie

Nevydarený pokus o vojenský prevrat v Turecku si v noci z piatka na sobotu vyžiadal 290 mŕtvych a viac ako 1400 zranených. Vláda má podľa premiéra Binaliho Yildirima situáciu v krajine už pod kontrolou a začala rozsiahle zatýkanie. Vo väzbe skončilo už okolo 6 000 príslušníkov armády a justície. Prezident Recep Tayyip Erdogan označil za strojcu puču duchovného Fethullaha Gülena, ktorý to odmietol a pokus o prevrat odsúdil. Za demokraticky zvolenú vládu sa postavil rad svetových politikov, niektorí z nich ale varovali Erdogana, aby nezneužil situáciu na likvidáciu svojich kritikov.

Po zmarení puču začali úrady rozsiahle zatýkanie. Zadržaných bolo okolo 6 000 ľudí, predovšetkým vojakov, medzi ktorými sú aj vysoko postavení generáli. Jedným z nich je aj Bekir Ercan Van, veliteľ leteckej základne Incirlik na juhu Turecka, odkiaľ štartujú stroje medzinárodnej koalície do boja proti Islamskému štátu v Sýrii a Iraku. Vzdušný priestor pre vojenské lietadlá Turecko kvôli pokusu o vojenský prevrat v sobotu uzavrelo.

Vo väzbe skončili tiež sudcovia a prokurátori vrátane tých z ústavného súdu, Štátnej rady a kasačného súdu, najvyšších súdnych inštancií Turecka. Na ďalšie desiatky zamestnancov justície sú vydané zatykače a takmer 3 000 sudcov a prokurátorov bolo odvolaných z funkcie. Úrady vydali takisto aj príkaz na zatknutie hlavného vojenského poradcu prezidenta Erdogana Aliho Yaziciho, uviedla štátna tlačová agentúra Anadolu. Stanica CNN Türk informovala už priamo o jeho zadržaní. Ako poznamenala agentúra AP, nie je jasné, akú úlohu hral v piatkovom zmarenom pokuse o vojenský prevrat.

Priaznivci Erdogana chcú trest smrti

Prezident Erdogan sľúbil pokračovanie čistiek v štátnych inštitúciách, v ktorých podľa neho vznikli „paralelné štruktúry“, ktoré vybudovali priaznivci duchovného Gülena s cieľom zvrhnúť vládu. Gülen, ktorý žije dlhodobo v exile v USA, pokus o prevrat tvrdo odsúdil. Zároveň povedal, že je možnosť, že bol prevrat v krajine zinscenovaný.

V krajine zaznievajú aj hlasy za znovuzavedenie trestu smrti, najmä pre Fethullaha Gülena. Rovnaké výzvy sa objavili aj na stretnutí tureckého prezidenta s priaznivcami pred jeho istanbulskou rezidenciou. Na výkriky „chceme trest smrti“ Erdogan údajne odpovedal: „Vašu žiadosť nemôžeme ignorovať. V demokracii čokoľvek ľudia chcú, dostanú.“ O treste smrti bude podľa neho jeho vláda rokovať s opozičnými stranami. „Nebudeme toto rozhodnutie odkladať. Tí, ktorí sa pokúsili o prevrat v tejto krajine, musia zaplatiť,“ dodal. Turecko nikoho nepopravilo od roku 1984 a najvyšší trest bol zrušený v roku 2004 v rámci snahy Ankary o vstup do Európskej únie.

http://www.topky.sk/cl/11/1561697/Prevrat-v-Turecku-mohol-byt-riadeny-uplne-inak–Naznaky–ze-je-za-tym-Erdogan

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.