Putin schválil kontroverzný zákon: Žiadna evanjelizácia mimo kostolov. + Arcibiskup Gänswein: Pápež hovorí „občas neprecízne“

Zákon, ktorý je súčasťou balíka protiteroristických opatrení, je podľa veriacich najtvrdší v postsovietskej ére.
Ruský prezident Vladimír Putin podpísal minulý týždeň balík zákonov, ktoré majú pomôcť zabrániť šíreniu extrémizmu a terorizmu v krajine. V júni ich schválili obe komory ruského parlamentu. Informuje o tom The Christian Post.

Nové právne nariadenia však okamžite spustili vlnu kontroverzií. Zákon totiž okrem iného zakazuje praktizovať akýkoľvek druh evanjelizácie mimo kostolov.

„Táto situácia pripomína Sovietsky zväz v roku 1929. V tom čase bolo vyznávanie viery povolené iba v chrámoch,“ povedal pre Breibart News Hannu Haukka, prezident Great Commission Media Ministries. „Prakticky sme späť v rovnakej situácii. Tieto antiteroristické opatrenia sú najreštriktívnejšími v postsovietskej histórii.“

Zákon by mal začať platiť budúci týždeň. Podľa normy bude šírenie viery v domácnostiach, médiách, internete alebo iných miestach, ktoré na to nedostanú vládny súhlas, zakázané. Protizákonnými tak budú aj misionárska činnosť a množstvo ďalších náboženských aktivít. Každý občan bude musieť podobný zámer vopred nahlásiť.

Členovia cirkví v Rusku sa aj v týchto dňoch schádzajú k spoločnej modlitbe a pôstu, aby takto protestovali proti zákonu. „Cirkev je z tejto správy zdesená,“ hovorí Haukka, podľa ktorého je momentálne v modlitbe spojených okolo sedemtisíc evanjelických a protestantských chrámov.

Prosí tiež, aby sa k modlitbe pridali veriaci z celého sveta. „Rusko sa uzatvára strašným spôsobom. Nový zákon je v totálnom rozpore s úmyslom a úlohou, ktoré sme ako cirkev dostali od Boha, a posiela ju späť do doby komunistickej perzekúcie.“

Viaceré kresťanské skupiny v Rusku sa vyjadrili, že opatrenia sú pre veriacich neprijateľné. „Ak sa legislatíva prijme, náboženská situácia v krajine sa značne skomplikuje a mnohých veriacich uvedie do exilu,“ tvrdia zástupcovia cirkvi Adventistov siedmeho dňa.

Parlamentom odsúhlasené represie sa však netýkajú iba náboženskej slobody. Zákon ukladá napríklad povinnosť oznámiť vedomosť o tom, že sa pripravuje teroristický zločin, jeho propagácia, výzvy k extrémizmu či útokom na veľvyslanectvo. Ľudia by mali napríklad úradom donášať, ak niekto z členov rodiny uchováva v domácnosti zbraň. Za neohlásenie im môže hroziť aj niekoľkoročné väzenie.

Mobilní operátori v Rusku budú musieť po novom uchovávať údaje o hovoroch a textových správach a šiesť mesiacov uchovávať ich obsah. V prípade poskytovateľov internetového pripojenia to bude jeden rok. Kontrolovaná bude aj pošta a doručovacie služby. Legislatíva sa dostala aj pod paľbu kritiky viacerých ľudskoprávnych aktivistov.

„Masový dohľad nefunguje,“ napísal ešte pred schválením na Twitteri známy americký whistle-blower Edward Snowden. „Tento návrh zákona vezme peniaze a slobodu všetkým Rusom bez toho, aby zlepšil bezpečnosť,“ dodal.

https://www.postoj.sk/15489/putin-schvalil-kontroverzny-zakon-ziadna-evanjelizacia-mimo-kostolov

http://www.christianitytoday.com/gleanings/2016/june/no-evangelizing-outside-of-church-russia-proposes.html

 

Arcibiskup Gänswein oslávi 60. narodeniny

Mníchov, 16.7.2016 (kath.net/ KNA) 019 389 – Georg Gänswein, prefekt Pápežského domu a súkromný sekretár emeritného pápeža Benedikta XVI., oslávi 60. narodeniny 30. júla v úzkom kruhu priateľov a so štyrmi súrodencami večer vo Vatikánskych záhradách. Povedal to pre časopis „Bunte“ vychádzajúci v Mníchove. Na oslave nebude ani pápež František, ani Benedikt XVI. Hlava Cirkvi bude v tom čase na Svetových dňoch mládeže v Poľsku a jeho predchodca chodí skoro spať, ako povedal.
Na otázku, či sa ho Benedikt XVI. opýtal, čo si želá k narodeninám, odpovedal: «Nie. On sa zásadne nepýta, keď ide o darčeky. Chcel by prekvapiť.» To isté platí aj opačne. Na tzv. kariéru vo Vatikáne arcibiskup podľa vlastných slov nemyslí. A vôbec to slovo «kariéra» je v Cirkvi nehoráznym slovom, František tu hovorí dokonca o «chorobe», ako dodal. Jeho prípadné menovanie za kardinála spočíva preto «výlučne v osobnom zhodnotení Svätého Otca», ako vyhlásil arcibiskup. Jeho úlohou je «tu a teraz obstáť vo svojich úlohách, dobre vykonávať úrad prefekta a zostať po boku pápeža Benedikta, dokiaľ žije». Obe úlohy ho vyťažia viac ako dosť a je tak spokojný, ako zdôraznil Gänswein.
Svoje rozhodnutie stať sa kňazom nikdy neoľutoval. Napriek tomu boli obdobia, v ktorých to nebolo ľahké. «Veď si nič nepredstierajme: Viesť dobré manželstvo nie je ľahšie, ako byť dobrým kňazom a naopak.» Celibát sa veľmi často chápe nesprávne a zužuje sa na sexualitu, akoby platilo motto: «Kto sa musí vzdať sexu, musí sa vzdať aj lásky.» To je fatálny omyl. Láska bez sexu je iste možná. «Ako kňaz mám veľkú úlohu byť duchovne plodný.»
Keď sa ako mladý rozhodol pre kňazský seminár, bola to pre jeho mladú priateľku aj pre neho trpká skúsenosť, ako pripustil Gänswein. «Odlúčiť sa od seba nebolo pre nás oboch jednoduché.» V tej chvíli to pociťoval ako obeť. «Tiekli aj slzy. U mňa aj u nej. No to patrí k tomu, keď zápasíme o dôležité rozhodnutie.» Po mnohých rokoch stretol svoju priateľku náhodou pri birmovke svojho synovca a jej dcéry. Vydala sa a založila si rodinu. –zg-

Arcibiskup Gänswein: Pápež hovorí „občas neprecízne“

Bonn-Vatikán, 17.7.2016 (KAP) 019 390 – Pápež František hovorí podľa slov arcibiskupa Georga Gänsweina „občas trocha neprecízne, ba až neprístojne“. „To vedie príležitostne k zmäteniu a neistote,“ povedal prefekt Pápežského domu a súkromný sekretár emeritného pápeža Benedikta XVI. pre noviny „Schwäbische Zeitung“ z pondelka v Ravensburgu.
„Je to jeho spôsob tak hovoriť aj za nebezpečenstva, že to spôsobí nedorozumenia a občas aj vyvolá dobrodružné interpretácie. To súvisí však aj s mediálnym spravodajstvom.“
Nemecký arcibiskup súčasne zdôraznil, že „medzi pápežom Františkom a jeho predchodcom Benediktom je vzhľadom na zásadné línie teologického presvedčenia kontinuita“. Naďalej považuje za správnu svoju výpoveď, že v teológii medzi názormi oboch sa nevsunie ani len tenký list papiera.

„Pápež František to, o čom je presvedčený neomylne uskutočňuje a neberie ohľad ani na politickú korektnosť. On bude aj naďalej hovoriť bez obalu. Týmto získal pre Cirkev veľa sympatií.“
Vzhľadom na synodu o rodine Gänswein pripustil, že „sú rozdielne postoje v Cirkvi v otázkach rodiny, manželstva a sexuality“. No s výpoveďou, že cez Cirkev sa tiahne trhlina sa nestotožňuje.
„Podľa pravdy treba však tiež dodať, že niektorí biskupi si skutočne robia starosti, že by budova náuky Cirkvi mohla pre nedostatok jasnej reči utrpieť poškodenia.“
Gänswein potom žiadal „jasné stanovenia v oblasti náuky Cirkvi“. Ako povedal:
„Neistoty a občas aj zmätenia a chaos v Cirkvi narástli. Ak chce pápež niečo v náuke zmeniť, tak to musí jasne povedať, aby to bolo aj záväzné. Dôležité výpovede Magistéria Cirkvi nemožno meniť polovičnými vetami, alebo trocha otvorene formulovanými poznámkami pod čiarou. Výpovede, ktoré umožňujú rozdielne interpretácie sú riskantnou vecou,“ dodal arcibiskup Gänswein vzhľadom na diskusiu o svätom prijímaní pre rozvedených.

 

Proti exkomunikácii pri vystúpení z Cirkvi
Od nemeckej cirkvi žiadal Gänswein ukončenie exkomunikácií pri vystúpení z Cirkvi: „Ostrý meč exkomunikácie pri vystúpení z Cirkvi je neprimeraný a treba to napraviť. Je prehnané a nepochopiteľné, že veriaci už nie sú členmi Cirkvi, keď nechcú platiť cirkevné dane. Smú sa spochybňovať dogmy – to nikoho nebolí, za to nikto nevyletí. Nuž či je neplatenie daní väčším prehreškom proti viere ako porušovanie právd viery?“
Arcibiskup Gänswein okrem toho kritizoval nedostatočnú silu viery a vyžarovanie cirkvi v Nemecku. „Zatiaľ čo pokladnice zvonia, kostolné lavice sú stále prázdnejšie. Komu poslúži, ak je diecéza super bohatá, ale viera postupne upadá? kládol si otázku. „Treba diskutovať o otázke, či je cirkevná daň jedinou správnou a primeranou formou financovania cirkvi. Tie mnohé peniaze umožňujú veľa, no skrývajú v sebe vždy ja nebezpečenstvo udusenia.“

Nijaké ambície na biskupský stolec
Arcibiskup sám nemá ambície zabrať nemecký biskupský stolec, ako vyhlásil. „Myslíte si, že dómska kapitula, ak by sa tam niekedy malo objaviť moje meno, by ma zvolila? Asi sotva. To ma však vôbec nebolí,“ povedal Gänswein. „Nemecký cirkevný ´establishment´ má o mne negatívny obraz konzervatívca. K jeho miláčikom ja nepatrím.“
Ako dlhoročný pracovník Kongregácie pre náuku viery ako sekretár kardinála Ratzingera a pápeža Benedikta, nosí na sebe v očiach nemeckej cirkvi „Kainovo znamenie“, ako to vyjadril z Čierneho lesa pochádzajúci arcibiskup Gänswein. „Akosi sa im podarilo označkovať ma na verejnosti ako ´pravé krídlo´ alebo ´tvrdého konzervatívca´ bez toho, že by sa k tomu uviedli konkrétne príklady. A naopak v nemeckej dómskej kapitule tiež nesedí práve zhromaždenie najvyššej lojality voči Rímu.“ -zg-

 

Diskusia o genderi v Cirkvi – výraz straty istôt

Viedeň, 15.7.2016 (KAP) 019 384 – „Otázka genderu“ vyvoláva v súčasnosti na Západe aj intenzívne vnútro-cirkevné diskusie. Ide o ideologický bojový pojem s cieľom diskreditovať prirodzenú pohlavnosť? Alebo je gender pojem vhodný na zavedenie faktickej individuálne formovateľnej mnohorakosti životných foriem a sexuálnych orientácií, ako aj teologických diskusií, aby sa tým dodal Cirkvi „zmysel pre realitu“? Autori aktuálneho ťažiska rakúskeho katolíckeho týždenníka „Die Furche“ sa pohybujú medzi dvomi pólmi silného napätia – a tak ukazujú zasa raz, aké hlboké sú priepasti v pochopení a výklade tohto pojmu aj vo vnútri cirkvi.

Diskusia o genderi – výraz straty istôt
Religionistka z Grazu Theresia Heimerlová v eseji „Aký prístup máš ty k postmoderne?“ prezentuje diskusiu o genderi predovšetkým ako výraz straty spoločenských istôt: „Čo nám v genderi skutočne naháňa strach, je strata poriadku.“ Kto trvá na jednoznačnosti úloh dvoch pohlaví a gender zatracuje, ten si očividne robí starosti zo straty „posledného a predovšetkým najintímnejšieho poriadku,“ píše teologička. To sa týka aj príslušných pasáží v pápežovom dokumente „Amoris laetitia“, ktoré svedčia o „túžbe po stratenom čase jasných hraníc a ohraničených horizontov“.
Pritom už letmý pohľad do histórie religionistiky a kultúry nás učí, že dnes mnohými cirkevnými hlasmi tak vytrvalé zatracovanie genderu nie je vôbec historicky jednoznačne kryté. „Pohlavie je práve v kresťanstve mimoriadne ambivalentná kategória“ – ako vzhľadom na úlohy pohlaví, tak aj na údajnú „prirodzenosť pohlavného tela,“ vyhlasuje Heimerlová. „Mužíčkovia v kožených nohaviciach a ženičky v kroji – teda tradičné úlohy pohlaví – boli v kresťanskom podaní až do konca stredoveku iba opciou pre tých, čo to inak nevedia.“
Náboženstvo môže preto vždy oboje, ako zdôrazňuje ďalej: ono dokáže úlohy pohlaví už takmer prekročiť, ale môže aj prispieť k tomu, aby sa toto skostnatenie v chápaní úloh prelomilo a ponúkli sa „alternatívne, nové podania“. V tejto súvislosti treba hľadieť aj na spornú autorku Judith Butlerovú, ktorej išlo presne o toto „dráždenie nejednoznačnosťou tejto zdanlivej jednoznačnosti“. Preto je otázka genderu pre Katolícku cirkev dnes očividne istým druhom provokujúcej otázky o prístupe k postmoderne – alebo vyjadrené katolícky – ku znameniam doby.

Vysoký ideál rodiny verzus etická diskusia
Tieto naznačené priepasti sa potom zreteľne prejavili v spore salzburskej morálnej teologičky Angeliky Walserovej s právničkou a viedenskou poslankyňou Dr. Gudrun Kuglerovou.
Dr. Kuglerová kritizovala, že „dekonštrukcia úloh pohlaví“ ako ju podnecuje diskusia o genderi, nie je nijakou pomocou v každodennom živote ľudí. Tento každodenný život je poznačený jasnými predstavami o hodnotách a túžbou po rodine. Preto si želá od výuky náboženstva, ako aj od morálnej teológie „účinnú pomoc, aby sa dosiahol vysoký ideál lásky a rodiny“.
Walserová naproti tomu bránila pojem gender ako „potrebnú kategóriu v teologickej etike“: Ide podľa nej o to, „aby sa prekonala strnulosť koncepcií“, bez toho, aby sa existujúce biologické rozdiely medzi pohlaviami jednoducho negovali: „Nie rozdielnosť je problém, ale fixácia na poriadok, ktorý pevne stanovuje to ‘byť mužom’ a ‘byť ženou’. Touto fixáciou sa produkujú hierarchie a všetko medzi tým sa vylučuje,“ vyhlásila Walserová.

Synoda o rodine dáva priestor na diskusiu
Ako výraz „vnútro-cirkevnej diskusie o identite“ hodnotí aj salzburský odborník na fundamentálnu teológiu Gregor Mária Hoff súčasnú debatu o genderi. Vychádzajúc z brožúrky Biskupskej konferencie Nemecka z r. 2015 (Gender: čítaný po katolícky) Hoff v príspevku vo „Furche“ ukazuje, že rozrušenie v cirkvi vychádza zjavne z toho, že pojmom „gender“ je zasiahnutá nielen katolícka morálka, ale za tým hneď aj „pojem prirodzenosti“. „Tu skutočne ide o všetko,“ zdôrazňuje Hoff. A tak sa pri všetkej „katolíckej polemike“ v diskusii o genderi ukazuje najmä jedno: Ako veľmi táto diskusia zasahuje do cirkevnej a osobnej identity a odhaľuje zranenia“.
Hoff je presvedčený, že diskusia sa ešte dlho neskončila, veď Biskupská konferencia Nemecka svojou brožúrkou, rovnako ako synoda o rodine s jej závermi ukázali, že je tu priestor pre diskusiu: „Budúcnosť Katolíckej cirkvi závisí rozhodujúco od toho, či ju dokáže využiť vo svoj prospech.“ -zg-

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.