Svedectvo očitého svedka – kňaza o utrpeniach a posolstvách Márie Myrthy

Svedectvo očitého svedka – kňaza o utrpeniach a posolstvách Márie Myrthy

Farár Dr. theol. Adolf Fugel

Mária Myrtha trpí už od 14. roku a žije len z najsv. Eucharistie. Jej telo je veľmi oslabené, jej utrpenia však prebiehajú ešte stále rovnako.

Pozorovania v malej kaplnke v Grube 28. marca 2006

Bol som pri tom po prvý raz na svätej omši a bol som hlboko dojatý. Doteraz som na základe posolstiev prisudzoval Márii Myrthe vierohodnosť – teraz je pre mňa nielen vierohodná, ale podľa ľudského úsudku absolútne pravá, bez akýchkoľvek pochybností! K tomu môžem – a robím to rád – vyhlásiť nasledovné:

1) Bol som v kostole už o 7.45 a keď prvý kňaz vstúpil do kaplnky stalo sa niečo, čo vlastne NEMÔŽE BYŤ: Položil som ruku na rúčku dverí ZVONKA (!!) a už prišla zmierna duša Mária Myrtha smerom ku dverám a kričala: „Odíď Satan, odíď, odíď…“ Pozoroval som jej tvár a jej pohyby rukami. Po mojom vstupe do kaplnky mi síce prišla v ústrety, no zostala 30-40 cm predo mnou stáť a naliehavo kričala … Stála ako pribitá a keď som sa o krok priblížil, uhla, ale stále dodržiavala presne tú istú vzdialenosť! K tomu konštatujem:

a) Ona ma NEMOHLA poznať, nevedela, že som kňaz, pretože som mal kolárik zakrytý pod kabátom.
b) V tejto chvíli ma ešte ani nemohla vidieť, keďže som ešte vôbec nebol v kaplnke, keď naliehavo kričiac bežala ku dverám.
c) Keďže som si predsavzal, že pri prvej návšteve budem všetko presne pozorovať, môžem potvrdiť, že hlas, ktorý v tejto chvíli z nej hovoril, bol INÝ ako jej vlastný – hlas, ktorý som potom počul pri odovzdávaní posolstva!
d) Bez akéhokoľvek vonkajšieho prejavu náhlenia som vybral ruženec z môjho vrecka – na ňom mám krížik sv. Benedikta, nad ktorým som sa kedysi pomodlil Leonínsky exorzismus. Vyslovil som jednoduché požehnanie a urobil som kríž nad jej hlavou. Mal som vlastne v úmysle urobiť jej krížikom sv. Benedikta krížik na čele dotykom jej čela. K tomu nedošlo.

Nastali dve krátke reakcie: Uhla sa ako nehybná socha (mal som dojem, že neustúpila dozadu, ale ako socha bola „odsunutá“ dozadu), stála asi 1-2 sekundy strnulo a potom spadla na zem. Zatiaľ čo doteraz boli všetky svaly (mohol som rýchlo pozorovať jej ruky a tvár) takmer na roztrhnutie napäté, teraz bolo vidno, ako sa jej telo ako v hlbokom spánku uvoľnilo.
2) Presne po minúte bez pomoci vstala a kľakla si na kľakadlo. Všetko som presne pozoroval. Od okamihu, ako sa zodvihla, síce vnímala, čo je okolo nej, no nereagovala tak, ako niekto: a) kto vníma svoje okolie a b) na svoje okolie podľa vnímania reaguje.

Vnímala, ale nereagovala ľudsky „normálne“. Na kľakadle kľačala od hlavy po kolená „otvorenom postoji U“. V tejto situácii vytrvala bez toho, že by sa usilovala, čo len na chvíľu uvoľniť svaly na chrbte.
3) Nebolo možné, aby mohla hľadieť na oltár, aby mohla sledovať omšu očami. Aj keď predpokladáme, že kázeň počula a hlasné „Kyrie“ vnímala – v tej chvíli sa začali typické záchvevy človeka, ktorý je bitý: rukami nad hlavou si ju chránila, potom sa zasa bránila a zachytávala údery oboma rukami, zohýbala chrbát, ako keď dostaneme úder do chrbta a potom sa zasa vrátime do pôvodnej pozície –túto absolútne súčasnú „reakciu utrpenia“ nemožno odôvodniť priebehom svätej omše vo všetkých podrobnostiach pozorovaním a počúvaním. Čo napríklad vidieť a počuť nemohla, boli tie časti omše, ktorú sa celebrujúci kňaz modlil úplne potichu a ľudia v kaplnke boli takisto absolútne ticho.

Napriek tomu pani Mária Myrtha cítila okamžite po „Sanctus“ najprudšie mysticky príp. telesne reálne pociťované bolesti, ktoré sa vystupňovali do „postoja pri ukrižovaní“: ruky vo forme V vystreté, päste takmer k roztrhnutiu šliach zovreté, hlava hlboko sklonená ležiaca na kľakadle, potom 2-3 krát sa pomaly trocha zodvihla a hlavou prudko dopadla na kľakadlo so zadrhávajúcim dychom až po jeho krátke zadržanie. Telo samotné zostávalo vo forme U.

4) Počas celej omše som sedel pri nej. Keď prišiel kňaz so svätým prijímaním – nemohla ho vidieť ani počuť – stál asi 2-3 sekundy pred ňou držiac najsv. Hostiu nad jej sklonenou hlavou. V tej chvíli už nebolo vidno nijaké záchvevy tela. Potom zodvihla hlavu presne tak vysoko, že Hostia zostala stáť pred jej ústami a viditeľne sa pritiahla k najsv. Hostii. Túto chvíľu charakterizovala jedine nekonečná „túžba“ – o tom hovorili gestá, pohyb hlavy a presne na Hostiu zameraný pohľad očí. Keď prijala sväté prijímanie, klesla naspäť do tvaru U a vyzerala skôr veľmi uvoľnená.

5) Čo sa mne osobne zdalo nevysvetliteľné bol čas pred svätou omšou, keď sa zrazu zodvihla, jediný krát prerušila „formu U“ svojho tela a vzpriamene si kľakla. Oči mala upreté kamsi smerom dopredu. Skúšal som sledovať jej pohľad a uvidel som skôr malú nenápadnú drevenú sošku Božej Matky, ktorá stála vpredu vľavo. Keď odovzdávala posolstvo, bolo nápadné, že:

a) NIKDY nehľadala slová, b) hovorila jasne a pomaly, c) nijakú vetu neopakovala, d) hovorila bez prestávky (na zamyslenie), e) témy „prezentovala“ absolútne logicky, f) medzi témami nerobila nijaké prestávky, g) zdalo sa, ako by to, čo hovorila, dokázala akosi „prečítať“ – čo iste nebol ten prípad.

Preto treba predpokladať, že síce nemala zjavenie Božej Matky, no vyslovovala slová, ktoré nepoznala a ani si ich predtým nemohla upraviť, či naučiť sa naspamäť. Z teologického hľadiska možno však celý text – toto posolstvo – považovať za nadľudskú, nadprirodzenú silu jej slovo za slovom „vnuknutej inšpirácie“.

Keďže tieto témy sú v absolútnom súlade s náukou Cirkvi, ja za seba osobne nachádzam túto silu iba v Duchu Svätom, iste sprostredkovanú Božou Matkou, keďže ONA – „Matka“ – je adresátkou príp. partnerkou v dialógu Márie Myrthy v týchto posolstvách.

6) „Posolstvá nebies“ sa musia zhodovať s náukou Cirkvi a byť pomocou pre veriacich tej doby, v ktorej tieto posolstvá Boh povoľuje. Tieto posolstvá spĺňajú oboje, keďže tým, ktorí sú ochotní ich počúvať, veľmi presne opisujú ťažkosti, ktoré ohrozujú život viery v našej dobe.

Farár Dr. theol. Adolf Fugel

Posolstvo našej milej Božej Matky 16. jún 2016 Mária Myrtha, Švajčiarsko

Moje milované deti:
Dnes sa spoločne pomodlíme, aby ľudstvo oľutovalo, aby sa obrátilo a robilo pokánie. Pretože čas na obrátenie sa končí!

Vždy som vám hovorila: Ak nenastane obrátenie, budú súženia ešte väčšie. Tiež som vám povedala, že na konci sa budú hádať o posledný klások obilia! No peniaze a bohatstvo nie sú nijaký chlieb! A zbrane nie sú nijaké pluhy!

Moje milované deti:
Iba Otec na nebesiach vie, kedy On zasiahne. A potom príde moja hodina, keď budem môcť rozšliapať hadovi hlavu.

Aj dnes vás prosím:
Modlime sa spolu celkom zvlášť za mojich kňazských synov, ktorí zblúdili. Modlime sa, aby sa vrátili, zodvihli svoj hlas a pevne stáli pri Pánovi. Jemu raz sľúbili vernosť. Áno, modlime sa za nich, aby konečne zdvihli svoj hlas a zhromaždili svoje stádo a robili s ním pokánie!

Doba bude ešte strašnejšia! Pretože toľkí ľudia chcú byť ako Boh! No „toto“ Pán trpieť nebude!

Preto, moje milované deti, ešte raz:
Modlime sa dnes spolu za ľútosť, obrátenie a pokánie! Pretože čas na to sa čoskoro skončí! A Pán príde, ako zlodej v noci. Áno, tak je napísané! Modlite sa! Modlite sa! Modlite sa!

Myrtha:
„Ó, Matka: ty si prišla celkom zvlášť pre kňazov, aby si im pomohla. Ale pretože si nechcú uvedomiť, že Pán prišiel zvlášť pre nich, tak nepočúvajú alebo nechcú počúvať na tvoje slová.

Posolstvo našej milej Božej Matky 9. jún 2016 Mária Myrtha, Švajčiarsko

Moje milované deti:
Moje srdce je plné smútku. Plné smútku z toľkých kňazských synov, pre ktorých som predsa zvlášť prišla, aby som im pomohla v tejto ťažkej dobe.
Mnohí z nich znova katujú Božie Telo a zraňujú ho do krvi! Oni už neplnia svoje poslanie tak, ako im ho Pán raz zveril! Hlásajú svoje vlastné evanjelium a strhávajú toľké deti spolu so sebou do záhuby!

Preto aj dnes znovu opakujem:
Nikdy neopusťte úzku cestu, nikdy ju neopusťte! Pretože napravo aj naľavo hrozí záhuba – veľké zmätenie, ktoré spôsobil satan! Zostaňte verní.
Ešte raz: Podajte mi ruky. Vystierajte ich ku mne, aby som vás mohla pevne držať!
Satanova moc je teraz veľká! Pokúša sa všetko strhnúť do svojho vlastníctva! Pretože vie, že jeho doba sa čoskoro skončí.
Teraz sa vyžaduje ešte viac viery, odvahy a dôvery od všetkých mojich detí!

Mojich verných kňazských synov prosím:
Choďte ku svojim stádam a veďte ich na dobrú pastvinu, pretože záhuba je taká veľká! Vy máte moc a silu uzdravovať duše. Ba dokonca kriesiť ich!

Moje milované deti:

Bdejte, ako som vám stále hovorila. Pretože satan sa pokúša všade vnášať zmätok! On sa nezastaví pred ničím!
Preto: Buďte ostražité! Zachovajte pokoj! Iba ľútosť, pokánie, obrátenie a pokoj môžu ešte zachrániť svet!

Ale vidíte všetko sami – často som vám hovorila:

Sledujte pozorne znamenia! Sledujte ich pozorne!
Modlite sa a robte pokánie. Áno, modlite sa, moje milované deti. Modlite sa.
Zachovajte jednotu pre Boha a pre Cirkev. Pretože Božia Cirkev je Kristovým telom. Ľudia mu spôsobujú mnohé rany. Áno, jeho vlastní služobníci, ktorých raz povolal. No, Pán necháva každému jeho slobodnú vôľu! Modlite sa. Modlite sa. Modlite sa.

Myrtha: „Ó, Matka, nikdy nás neopusť, hoci aj my všetci sme veľkí hriešnici.

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.