Benátky: Cirkev skúma útoky moslimov. + Mexiko: Už 18 štátov má v ústave právo na život

Benátky: Cirkev skúma útoky moslimov. Pózujú pred Kristom a vypľúvajú Hostiu na zem.

Benátky, 8.8.2016 (kath.net/KNA) 019 485 – Vedenie katolíckej cirkvi v Benátkach chce objasniť možné útoky moslimov v Kostole San Zulian. Talianske médiá informovali o. i. o štyroch ženách s islamskými šatkami, ktoré pľuvali na kríž s Kristom. Farár Massimiliano D’Antiga, podľa miestnych novín «La Nuova» (online, pondelok) tento opis incidentu dementoval. Benátsky patriarchát v tlačovom vyhlásení v pondelok oznámil, že objasní «fakty, okolnosti a súvislosti incidentov».
Médiá informovali, že minulý týždeň štyri moslimky pred očami strážcu opľuvali historické rezbárske dielo ukrižovaného Ježiša. Ženy potom zmizli v dave návštevníkov. O niekoľko dní neskôr dvaja mladí muži «orientálneho» výzoru sa zúčastnili prijímania, no potom vypľuli Hostiu na zem a kostol opustili.
Kňaz Kostola San Zulian podľa novín «La Nuova» povedal, že sa často stáva, že očividní moslimskí návštevníci pózujú pred krížom, fotia sa, smejú sa, alebo robia tam nemorálne gestá. Tak to bolo aj u štyroch žien. Keď sa priblížil strážca, ponáhľali sa odísť. Nikto ich však nevidel pľuvať.
K incidentu s mladými mužmi D’Antiga povedal, že obaja mu boli nápadní už v sobotu pri udeľovaní sv. prijímania a po prijatí premenenej Hostie sa so smiechom vzdialili. Keď ich veriaci upozornili a vyzvali k vydaniu Hostie, vypľuli zvyšky na zem. Tie potom D’Antiga podľa liturgických predpisov odstránil.
Duchovný povedal, že už má dosť neúcty turistov a preto požiadal združenie penzionovaných policajtov o posilnený dozor. Podľa novín renesančný chrám San Zulian, na polceste medzi mostom Rialto a Námestím sv. Marka, denne navštevujú stovky turistov, medzi nimi mnohí dovolenkári v nevhodnom odeve.
Benátsky patriarchát v stanovisku zdôraznil, že v Dóme sv. Marka nedochádza k častému zneucteniu Eucharistie. U osôb, ktoré si nie sú významu Oltárnej sviatosti očividne vedomé, možno situáciu vysvetliť otázkou pred prijatím Eucharistie.

 

Mexiko: Už 18 štátov má v ústave právo na život

OSN ustanovenie kritizovalo

Xalapa, 8.8.2016 (kath.net/LSN/jg) 019 487 – Veracruz je 18. z 31 štátov Mexika, ktorého parlament schválil dodatok v ústave o ochrane nenarodeného života 27. júla 34 hlasmi proti 9. V ňom sa označuje „právo na život ľudskej osoby od okamihu počatia po prirodzenú smrť ako zásadnej hodnoty“, ako základu všetkých ostatných práv. Výnimky sú pri znásilnení, znetvorení plodu a ohrození života matky. Tie sú ustanovené už v trestnom práve štátu.
Pobočky OSN v Mexiku ustanovenie kritizovali. Dodatok v ústave vraj ovplyvňuje práva žien a bude mať negatívne následky na život, zdravie, vzdelanie a bezúhonnosť žien. Miestne organizácie sa obávajú rastu diskriminácie, násilia voči ženám, tehotenstiev maloletých, tajných nebezpečných potratov, ako aj úmrtnosti matiek.

 

USA: Zreteľná väčšina za obmedzenie potratov

Washington D.C., 8.8.2016 (kath.net/jg) 019 484 – Až 51 percent Američanov sa označuje za prívržencov potratov. Ôsmi z desiatich chcú však obmedziť potraty na prvé tri mesiace tehotenstva. Ukázal to prieskum inštitútu Maris, uskutočnený z poverenia katolíckej laickej organizácie „Knights of Columbus“ (Kolumbovi rytieri).
Jasná väčšina je proti financovaniu potratov z daní ľudí a za právo odmietnuť účasť na potrate pre výhrady vo svedomí. Dokonca aj medzi prívržencami potratov je 62 percent za ich obmedzenie. Výsledky sú porovnateľné s tými z ostatných rokov.
Až 70 percent opýtaných chce, aby mali potratoví lekári prístup k blízkym nemocniciam. To bol podstatný zákaz v trestom práve o potrate v Texase, ktorý nedávno Najvyšší súd USA zrušil. Prieskum ukazuje, že veľká väčšina Američanov názor najvyššieho súdu nezdieľa, ako povedal Andrew Walter zo združenia „Knights of Columbus“. Aj ten, kto je za potraty, nezastáva sa väčšinou neobmedzených možností potratu, ako zdôraznil. V rámci prieskumu sa pýtali telefonicky 1009 dospelých od 5. do 12. júla.

 

 

Rím, 7.8.2016 (KAP) 019 482 – Turecko dúfa v podporu Vatikánu v postupe proti podozrivým z puču. „Očakávame znamenie sympatie,“ povedal turecký veľvyslanec, Mehmet Pacaci, pre rakúsku agentúru Kathpress v interview uverejnenom v nedeľu v Ríme. Podľa neho ide o „250 mučeníkov demokracie“, ktorí pre odpor proti pokusu o puč prišli o život. Pacaci povedal, že vatikánskemu štátnemu sekretariátu intenzívne prezentoval pohľad tureckej vlády na puč z 15. júla. Kým pápežský veľvyslanec v Ankare sa už príslušne vyjadril, z Vatikánu sa ozvalo, že prípad sa študuje.
Na otázku o možnej úlohe Svätého stolca ako sprostredkovateľa vzhľadom na medzinárodnú kritiku prezidenta R. Tayyipa Erdogana Pacaci povedal, že ak chce Vatikán takú iniciatívu zmierenia podniknúť, Turecko to privíta. To, že jeho krajina je odkázaná na diplomatickú pomoc zvonka, nazval diplomat však „dojmom, ktorý sa vytvára falošne a z politických úmyslov“. „Želáme si iba lepšie a objektívnejšie pochopenie situácie.“
To, že dosť mierna reakcia Turecka na vyjadrenie pápeža o genocíde Arménov bola určovaná diplomatickou vypočítavosťou, veľvyslanec odmietol. František síce v júni v Jerevane použil slovo „genocída“, ale v rukopise príhovoru chýbalo, ako povedal Pacaci.

Turecká vláda tu vraj rozlišovala medzi „osobnou iniciatívou pápeža a politikou Svätého stolca“. Pri rovnako znejúcej výpovedi pápeža minulý rok Ankara svojho veľvyslanca na niekoľko mesiacov stiahla. Pacaci povedal: „Chceme si zachovať Vatikán ako dobrého partnera, odhliadnuc od tejto veci. Pápež je náboženský vodca 1,2 miliardy katolíkov. Tým je pre nás veľmi dôležitý. A naopak, aj Turecko je dôležité pre Svätý stolec.“

Nijaká rastúca islamizácia
Dojem rastúcej islamizácie krajiny veľvyslanec poprel. To je „veľmi subjektívny a trocha povrchný pohľad“, vyhlásil Pacaci. To, že je islam na verejnosti silnejšie prítomný spôsobuje podľa neho demografická situácia. „Až do 98 percent obyvateľstva tvoria moslimovia,“ dodal diplomat.
Ani prezident Erdogan nerobí islamizáciu. Pacaci poukázal na Erdoganove verejné pripomenutie v Káhire v septembri 2011, že zostáva verný sekularizmu. „Za to ho kritizujú. Ako môže niekto chcieť zmeniť sekulárny charakter Turecka?“ pýtal sa Pacaci.
Rastúce zviditeľňovanie sa islamu vysvetľuje Pacaci, bývalý člen vedenia tureckého Úradu pre náboženské záležitosti, ako proti-hnutie voči silnému sekularizačnému tlaku od 50. rokov. Podnetom je želanie mnohých ľudí, ktorí sa chcú „slobodne modliť a nábožensky odievať“. Za vlády AKP „vzrástla sloboda náboženských, ale aj etnických menšín, ako sú Kurdi,“ vyhlásil Pacaci.
To, že počas puča 15. júla imamovia mobilizovali národ k demonštráciám, Pacaci odôvodnil „tradíciou od osmanského obdobia“. „Pri vojenských prepadoch, či v núdzových situáciách sa zvolávajú veriaci. To sa stalo aj v túto noc. Už predtým však ľudia nasledovali výzvu Erdogana k demonštráciám.“
Pacaci povedal, že Úrad pre náboženské záležitosti menuje a platí imamov v 85 000 mešitách krajiny. Nové mešity sa však stavajú zo súkromných zdrojov. Sloboda a práva neislamských náboženských spoločenstiev sú však zabezpečené, ako povedal. To sa odráža aj v médiách. „Niet nijakého obmedzovania slobody názoru,“ vyhlásil veľvyslanec.
K situácii katolíckej cirkvi, ktorá nemá v Turecku právny štatus, Pacaci povedal, že vláda navrhla riešenia ako sú nadácie, čo však Svätému stolcu nevyhovuje a naopak „návrhy Svätého stolca nemožno zladiť s našou ústavou.“ „Ani v Nemecku by štát nezmenil ústavu kvôli moslimskému spoločenstvu. No ide len o technickú otázku, nie o uznanie katolíckeho spoločenstva,“ dodal Pacaci.

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.