Čo videl zástup 13. augusta 1917 vo Fatime? Prečo bol na október sľúbený zázrak menej výrazný?

Čo videl zástup 13. augusta 1917 vo Fatime?
Dňa 13. augusta 1917 sa deti na zjavenie nedostavili, ale dostavil sa ohromný zástup ľudí. Podľa údajov z médií ich bolo 15-20 000. Boli to nielen zvedavci, ale aj, a to hádam väčšinou, pobožní veriaci, ktorí obstáli malý dub, olúpený o lístie. Každý si chcel domov odniesť nejakú pamiatku. To, že sa tam toľký zástup zišiel, bolo predovšetkým zásluhou bezbožnej, liberálnej tlače.
Fatimske zjavenie
Kým katolícke kňazstvo bolo veľmi zdržanlivé a katolícke noviny varovali veriacich, aby ľahko neverili, lebo podobné zjavenia neraz majú diabolský pôvod, najrozšírenejšie liberálne noviny sa o veci naširoko rozpisovali. Hlavne po 13. júli ostro napádali deti ako „epileptické“, hoci boli vždy celkom zdravé. Ide vraj o sugesciu nastrojenú klerikálmi, ktorí by chceli sfanatizovať ľud proti republike. Najrozšírenejší časopis O Seculo 23. júla napísal, že v Serra d´ Aire – kde leží Fatima – objavili dobrý minerálny prameň a majiteľ nastrojením komédie na Covo da Iria chce si spraviť dobrú reklamu pre svoju vodu. A že koniec koncom iste ide iba o peňažnú špekuláciu: klerikáli by chceli mať druhé Lurdy, aby mohli pri tom zarábať.

Výsledkom spomenutých písačiek bolo, že sa 13. augusta zišiel 15- 20 000 zástup na mieste zjavenia. Keď sa blížilo poludnie, ľudia začínali byť netrpezlivý, lebo deti na zjavenie neprichádzali. Tu sa rozchýrilo, že ich zatvoril do väzenia okresný náčelník, sídliaci v meste Vila di Ourém. To rozdráždilo všetkých. Niektorí sa práve zberali, že pôjdu a násilne vyslobodia väzňov. Už sa rozchádzali, keď všetkých upútal nečakaný zjav. Jeden z účastníkov píše: „Ja som sa už so svojimi priateľmi vracal. Tu nás dohonilo niekoľko ľudí, ktorí boli ako vytržení od radosti, lebo sa vraj zjavila Panna Mária. Chytro sme sa vrátili na Covo da Iria.

Cesty boli preplnené ľuďmi, ktorí sa o zázračnom zjave rozprávali. Všetci do jedného tvrdili, že počuli ako by hromobitie a videli v blízkosti duba svetlo, po ktorom sa zjavil veľmi pekný obláčik, ktorý sa utvoril okolo duba a asi po desiatich minútach sa pozdvihol do povetria a zmizol. Slovom, všetci boli uspokojení a táto okolnosť zachránila okresného náčelníka od vážneho nebezpečenstva.“
„Zjavila sa Panna Mária!“ tým sa tešili prítomní a tento chýr sa rozniesol široko ďaleko. Je pravda, že ju samu nik nevidel. Ale tie mimoriadne zjavy, to hrmenie a ten krásny obláčik, ktorý sa utvoril okolo duba, ako všetci s obdivom pozorovali, to je znak, že Ona prišla. Teda zjavenie nevystalo Jej vinou.

Prečo deti neprišli na zázrak?
Nebola to ich vina, ale vina okresného náčelníka, p. Artura D´ Oliveira Santos, ktorý býval v hlavnom meste okresu vo Villa Nova di Ourém. Bol to slobodomurár, divý antiklerikál. Horlivo dbal o to, aby sa zachoval zákon, ktorý zakazoval každý náboženský prejav mimo kostola. Fatimské udalosti pokladal za komédiu, nastrojenú kňazmi. Teraz už chcel zakročiť, aby sa „podfuku“ spravil koniec.
Lucia píše: „Už niekoľko dní pred 13. augustom si nás predvolal okresný náčelník. Môj strýko tam išiel sám, bez svojich detí. Ja som išla zo svojím otcom. Mnohí využili túto skutočnosť, aby nám nahnali strach. Preto som sa lúčila od svojich spoločníkov neistá, či sa ešte uvidíme. Hyacinta mi vravela: „Ak ťa budú chcieť zabiť, povedz im, že aj ja i Ferko chceme s tebou zomrieť. Teraz pôjdeme do tvojej záhrady a budeme sa tam za teba veľa modliť.“
Okresný náčelník prísno karhal pána Martoho, že presne nepreviedol predvolanie a prišiel bez svojich detí. Od Lucie sa chcel dozvedieť, aké to bolo tajomstvo, čo im Zjavenie zverilo. Ona vytrvalo odmietala prezradiť tajomstvo. Potom ich prepustil a dodal: „Ja si už nájdem cestu, aby som dosiahol, čo chcem aj keby som musel týchto nepodarencov pozabíjať!“
Keď som sa podvečer vrátila domov- pokračuje Lucia- chytro som odbehla do záhrady a našla som svojich spoločníkov na kolenách. Hlavu mali sklonenú na okraji studne a horko plakali. Keď ma zbadali, udivene prestali nariekať: „Ach, to si ty?… Bola tu tvoja sestra po vodu a povedala, že ťa už zabili. Preto sme sa modlili a tak veľmi za tebou plakali…“
13. augusta ráno, keď sa „pútnici“ hrnuli do Covo da Iria, prišiel do Fatimy aj okresný náčelník. Šiel najprv na faru a dal si zavolať deti. Láskavo ich oslovil: „Sadnite si do auta a pôjdeme spolu do Covo da Iria.“ Deti ho upozornili, že auto ide opačným smerom. „Pôjdeme najprv k pánovi farárovi do Ourém, ktorý vás chce vidieť a s vami sa porozprávať. Potom vás dám v aute odviesť ešte včas do Covo da Iria“. Viezť sa v aute bolo pre deti veľký zážitok a tak sa upokojili. V Ourém prosili, aby ich čím skorej priviedli k pánovi farárovi. Ale treba vraj najprv jesť… Tak sa stalo, že čas prešiel a – na veľký žiaľ detí a pôžitok bezbožného náčelníka. Prvý úder sa mu podaril. Nasledoval výsluch, hrozby a zatvorenie do verejného väzenia. Bolo im oznámené, že neskôr prídu pre nich, aby ich živých spálili. No napriek týmto hrozbám, deti tajomstvo neprezradili.

Neočakávané stretnutie
Keď už boli násilne donútené premeškať nebeskú návštevu, potešovali sa, že veď o mesiac zase uvidia nebeskú Pani. No nemuseli tak dlho čakať.
19. augusta, v nedeľu vyšli Lucia, a jej brat Janko i Ferko pásť ovečky do údolia „Dolinky Valinhos“. Neočakávane zbadali v povetrí zmeny, ktoré nastávali v Covo da Iria v čase zjavení. Keď Lucia spozorovala prvé „svetlo“, poslala po Hyacintu. Sotva prišla, po druhom „svetle“ zbadali nebeskú Pani nad dubom, oveľa vyššom ako v Covo da Iria. Pani predovšetkým vyslovila svoje poľutovanie nad tým, že im prekazili prísť na určený termín na Covo da Iria a dodala, ŽE PRETO AJ NA OKTÓBER SĽÚBENÝ ZÁZRAK BUDE MENEJ VÝRAZNÝ. Znova ich povzbudila modlievať sa ruženec a dostaviť sa budúce dva mesiace na obvyklé miesto zjavení, v určený deň a hodinu.
Nakoľko veriaci zložili už na Cove veľa darov pod dub, Lucia sa opýtala, čo sa má s týmito peniazmi urobiť. Zjavenie odpovedalo, aby sa peniaze vynaložili na zadováženie dvoch nosidiel a akých sa pri procesiách nosia sochy svätých. Z nich jedno nech ponesú Lucia s Hyacintou a s dvomi dievčatami oblečenými v bielom a druhé František s tromi chlapcami rovnakého veku, tiež v bielych kepienkoch. Ostatné sa vraj využijú na sviatok Panny Márie Ružencovej a na postavenie kaplnky.
Lucia prosila ešte o uzdravenie niekoľkých chorých, ktorých jej odporúčali. Zjavenie odpovedalo, že niektorí z nich budú uzdravení po roku. Ale bolo vidno, že Panna Mária nie na tieto veci kladie váhu. Materinskou starostlivosťou a ustarostená znovu ich povzbudzovala, aby sa modlievali a prinášali obety za hriešnikov: „Modlievajte sa, modlievajte sa veľa a robte pokánie za hriešnikov. Vedzte, že veľa, veľa duší ide do pekla, niet nikoho, čo by sa za nich obetoval a modlieval. Asi o desať minút sa aj toto zjavenie skončilo, tak, ako obyčajne.

Spracované podľa knihy o. Jozefa Webera S.J. Fatima, odkaz Panny Márie, Trnava 1943
Krátené

(A.Č.)

 

Posolstvo našej milej Božej Matky 21. jún 2016

Mária Myrtha, Švajčiarsko

Moje milované deti, dnes vás prosím:
Vyberte si tie mnohé posolstvá, ktoré som vám dala. Čítajte ich znova a uvidíte, čo všetko sa už naplnilo.
Nástupcovia apoštolov, biskupi a kňazi, ktorí Pánovi raz sľúbili vernosť – nuž mnohí z nich sa už nestarajú o svoje stáda! Namiesto, aby išli ku svojim stádam, učili ich a živili, posilňovali a uzdravovali, sedia – najmä mnohí biskupi – vo svojich domoch a márnia čas diskutovaním!
Tak často som už povedala: Choďte ku svojim stádam. Ľutujte, obráťte sa a robte pokánie aj so svojimi ovečkami. Áno, obráťte sa. Pretože iba ľútosť, obrátenia a pokánie môžu ešte zachrániť svet!
Áno, moje milované deti: ‚Jedno‘ vám musím ešte dnes povedať:

Čoskoro dostanete znamenie, ktoré bude viditeľné.

Ale nebojte sa. Zostaňte na svojej úzkej ceste. Vytiahnite si Sväté písmo – také Sväté písmo, ktoré nebolo pozmenené – a držte sa tých slov!
A ešte ‚jedno‘ opakujem: Ako často som to už musela povedať – je to najmä vaša krajina, ktorá stále znova vydáva bezbožné zákony. Áno, znova sa deje niečo strašné v týchto dňoch!
Chorí ľudia majú dať svoju krv, aby zdravých urobili chorými!!!
Či to nie je klamstvo, keď sa hovorí, že títo ľudí sa skúmajú? Počas tohto „skúmania“ musí človek po celý rok žiť zdržanlivo! Ako sa ‚to‘ má skúmať? Nie! Sú to lži! … Áno, aj tento zákon vydáva znova vaša krajina, vaša bezbožná vláda!

Moje milované deti: Modlite sa za týchto ľudí, ktorí také zákony vynášajú. Keď oni raz predstúpia pred Boha a budú sa musieť zodpovedať, bude to pre týchto ľudí strašné!
To sa týka aj mojich kňazských synov, zvlášť tých v biskupskom úrade, ktorí zblúdili. Modlite sa aj za nich, aby našli cestu späť a svoje stáda viedli na dobrú pastvinu. Áno, aby splnili svoj sľub, ktorý raz dali Bohu a síce: len jemu verne slúžiť a nenasledovať vnuknutia satana! Mnohí kňazskí synovia dvíhajú svoj hlas často už iba pre poblúdených! No im zverené stáda zanedbávajú. Mlčia, hoci počujú a vidia, ako toľkí kresťania sú pre svoju vieru prenasledovaní a zabíjaní! Kde je hlas najmä biskupov, ktorí by sa mali zasadzovať za svoje deti?

Áno, deti moje: Je to strašné! No, mám aj veľa verných biskupov a kňazov. Mám ich pripravených a oni vystúpia, akonáhle ich o to poprosím. Áno, mnohí už tu stoja, nesú kríž mnohých svojich spolubratov, ktorí ho zahodili! Deti moje: Modlite sa za týchto verných kňazov. Proste Ducha Svätého, aby im dal potrebnú silu.

No, moji verní kňazskí synovia, vám hovorím: Ten kríž nebude ťažší, ako dokážete uniesť. A ja, vaša Matka, vás sprevádzam, vždy keď ma o to prosíte. Vystrite ku mne ruky. Ja vás budem pevne držať a viesť cez túto temnotu!

Ako som už povedala: Akonáhle to bude vôľa nebeského Otca a on mňa o to skrze môjho Božského Syna poprosí, rozšliapem hadovi hlavu.

Preto: Nebojte sa. Zostaňte verní a držte sa toho, čo som vždy hovorila: Nikdy neopustite úzku cestu! Pretože vpravo a vľavo je zatratenie!
Modlite sa, moje milované deti, modlite sa. A proste aj biskupov, aby sa zasadzovali za svoje deti a učili ich, posilňovali, živili a uzdravovali sviatosťami. Pretože jedine kňazskí synovia dostali od Boha silu a moc ‚toto‘ robiť!
Modlite sa. Modlite sa. Modlite sa. Vytrvajte. Zostaňte verní. Ja, vaša Matka, vás žehnám.

Myrtha: „Ó, Matka: Prečo to musí dôjsť tak ďaleko? Nie, nepýtať sa! Aj my sme veľkí hriešnici a nedokážeme nič dobré sami od seba. Ó, Matka, prosím, nikdy nás neopusť!

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.