Po novom bude vyvlastnenie vkladov v prospech bánk nielen možné. Bude to pravidlo. + Taliansko asi znárodní vklady.

Komentár: Ako si banky kupujú nesmrteľnosť
Skúste si predstaviť túto nehoráznu vec. Vaša banka sa dostane do problémov – a aby sa z nich vykúpila, privlastní si vaše vklady. A vyplatí sa z dlhov.

Dolar - euro - peníze - bankovka

Doteraz bolo také niečo nepredstaviteľné. A zakázané. Banky nesmú použiť cudzie peniaze (vklady) na splácanie svojich záväzkov. Môžu len skrachovať. S tým, že časť vkladov prepadne… Po novom bude vyvlastnenie vkladov v prospech bánk nielen možné. Bude to pravidlo. Dohodli sa na tom ministri financií EÚ. Schéma bude vyzerať takto. Krachujúca banka, ktorú nedokážu zachrániť akcionári, neskrachuje. Privlastní si vklady nad 100-tisíc eur plus požiada o pomoc z fondov bankovej únie.

Nové pravidlo Bruselu je v jednom správne – presúva náklady na záchranu banky zo štátu viac na jej akcionárov a vkladateľov, ktorí by tiež mali znášať riziká za svoje rozhodnutia. Problém je v tom, že toto „riešenie“ nie je principiálne ani spravodlivé. Buď banka skrachuje – a sčasti vyplatí vklady. Alebo bude umelo zachraňovaná zo štátnych peňazí. A potom musí rešpektovať princíp ochrany vlastníctva (súkromných vkladov). Fungovať ďalej – a ukradnúť pri tom peniaze klientov – je najhoršia zo všetkých možností.

Riešenie krízy v podaní EÚ je čarovné. Najskôr nútila štáty, aby zachraňovali rizikové banky. Štáty sa škaredo zadlžili. Potom nútila ECB a banky, aby zachraňovali rizikové štáty a kupovali ich dlhopisy. Banky sa škaredo zadlžili. A teraz bude nútiť každého, kto má hotovosť nad 100-tisíc eur (firmy, podnikateľov, ľudí s úsporami), aby zachraňoval banky. Niekto predsa musí zaplatiť účet. Samozrejme, vo vyššom záujme. Teda v záujme národných bánk, ktoré sú previazané s nadnárodnými…

Bankám a ich akcionárom sa podarila neuveriteľná vec. Kúpili si nesmrteľnosť. Za peniaze štátu. A keď sa minuli, tak za peniaze klientov.

Dag Daniš

http://finweb.hnonline.sk/komentare-a-analyzy/515782-komentar-ako-si-banky-kupuju-nesmrtelnost

„Kto má zlato, má vždy peniaze“- ALAN GREENSPAN
(prezident FEDu v rokoch 1987 – 2006)

 

Taliansko asi znárodní vklady
Od hlasovania o brexite uplynuli necelé tri týždne. Vyčísliť jeho dopady je zatiaľ stále nemožné, akokoľvek sa o to mnohí pokúšali už pred referendom. Už teraz ale začína byť jasne viditeľné, že aspoň niektoré z katastrofických vízií tlmočených pred 23. júnom, boli rýdzo účelovými výrokmi, ktoré mali pomôcť udržať status quo. Pokiaľ niečo, väčšiemu problému práve teraz čelí oveľa skôr kontinentálna Európa ako Británia. Problém sa volá Taliansko.

Obrátenie Bieleho domu

Jamie Dimon, najvyšší šéf americkej banky JP Morgan, pred hlasovaním o brexite varoval, že banka v prípade odchodu Británie z Európskej únie zruší na ostrovoch štyritisíc pracovných miest. Teraz však JP Morgan patrí k signatárom zásadného stanoviska, v ktorom spoločne s ďalšími veľkými americkými bankami – vrátane Goldman Sachs, Bank of America Merrill Lynch a Morgan Stanley – zvestuje, že stojí za Londýnom. Že sa zasadí o “udržanie jeho súčasnej pozície.”

Dimonovo obrátenie od zjavnej účelovosti, až strašenia, ku konštruktívnemu postoju pripomína obrátenie americkej administratívy. Jej šéf, prezident Barack Obama, pred plebiscitom o brexite varoval, že Británia bude v prípade opustenia EÚ stáť pri vyjednávaní obchodných dohovorov “na konci radu”. Ale už pár dní po hlasovaní sa Obamov minister zahraničia John Kerry vyjadril v tom zmysle , že USA bude dohovory dojednávať súbežne s EÚ i Britániou.

Skrátka a dobre, zatiaľ sa zdá, že Biely dom a Wall Street budú celkom neochvejne stáť za Londýnom, za Britániou.

Banka Goldman Sachs dokonca zašla tak ďaleko, že do svojich radov získala Josého Manuela Barrosa, bývalého šéfa Európskej komisie. Táto nepochybne vysoko vplyvná figúra bude teraz lobovať aj za to, aby dôsledok nového usporiadania po brexite bol pre Goldman Sachs čo najprijateľnejší. V záujme Goldman Sachs, teda aj v Barrosovom záujme, je, ako vieme, udržanie pozície Londýna na mape svetového finančníctva.

Fakt, že Barroso, niekdajší líder maoistického Revolučného hnutia Strany proletariátu, teraz lobuje za záujmy Wall Streetu a londýnskej City, je pikantný. Je však jedným z vrcholných čísiel “dlhého pochodu inštitúciami” v podaní Novej ľavice. Toho, ktorý nemecký sociológ Helmut Schelsky už začiatkom 70. rokov, v čase, keď Barroso zahajoval svoju politickú kariéru, charakterizoval slovami, že “ťahať na Rím sa už nedá; revolúcie dnes prichádzajú po špičkách.” Nová ľavica si skrátka uvedomila, že postupné obsadzovanie kľúčových postov v rámci establishmentu bude ďaleko účinnejším spôsobom na presadenie jej videnia sveta než otvorený boj na barikádach.

Skutočnosť, že niekdajší maoista lobuje za Wall Street, je triumfom Novej ľavice. Toto na prvý pohľad nezvyčajné spojenie však prispieva k upokojeniu finančných trhov. Na žiadne “manévre”, rozsiahle presuny finančných inštitúcií z londýnskej City do Frankfurtu, Paríža alebo Dubline, ktorými strašili odporcovia brexitu pred hlasovaním, to nakoniec príliš nevyzerá. Iste aj vďaka Barrosovmu lobingu vo farbách Goldman Sachs. Napokon, “index strachu finančných trhov”, VIX, je momentálne na takmer najnižšej úrovni v rámci aktuálneho roku. Trhy sú až nezvyčajne pokojné.

Ticho pred búrkou?

Je však dosť možné, že ide len o pokoj pred búrkou. Banková kríza v Európe je na spadnutie. Keď ale hlavný ekonóm Deutsche Bank David Folkerts-Landau hlása, že “Európa je vážne chorá”, má na mysli kontinent, nie Britániu. Prípadnú bankovú krízu v Európe totiž najpravdepodobnejšie zapáli buď pád “jeho” Deutsche Bank, alebo niektorej z talianskych bánk, napríklad najstaršej banky na svete, Monte dei Paschi di Siena.

http://www.konzervativnyvyber.sk/v2/taliansko-asi-znarodni-vklady/1990/

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.