Atmosféra v Ústave pamäti národa. (Ne)Sloboda vedeckého skúmania. Slovenská historiografia a ďalšie otázky v diskusnej relácia Romana Michelka

Slovensko prešlo za uplynulé viac ako jedno štvrťstoročie dynamickým, ale aj rozporuplným vývojom. Zápas za demokraciu a štátnu samostatnosť Slovenskej republiky poznamenali nielen slovenskú spoločnosť, ale aj slovenskú historickú vedu. Tak, ako sa emancipoval po roku 1989 slovenský národ, rovnakým procesom prešla aj slovenská historická veda, ktorá sa emancipovala z takzvaného československého kontextu.

Namiesto naoktrojovaných „československých dejín“ sa predmetom výskumu slovenských historikov stali slovenské dejiny; namiesto katedier československých dejín vznikali katedry slovenských dejín a podobne. I keď otázka predmetu slovenských dejín prestala byť sporná, na povrch vyplávali staronové i nové otázky – hodnotenie dejín Česko-Slovenska, autonomistického hnutia, prvej Slovenskej republiky a v neposlednom rade aj otázka hodnotenia obdobia komunizmu a to zo slovenského hľadiska. V oficiálnej slovenskej historiografii zostal totiž aj po roku 1993 zakonzervovaný český pohľad na slovenské dejiny hodnotiaci autonomistické hnutie ako „separatizmus“, kriminalizujúce založenie prvej Slovenskej republiky, negatívne hodnotiaci hnutie za federalizáciu Česko-Slovenska po roku 1945, ako aj za obnovenie štátnej samostatnosti Slovenska po roku 1989. Tieto politicky tendenčné hodnotenia, ovplyvňujúce aj značnú časť slovenských historikov, sa týkali aj hodnotenia predstaviteľov slovenského emancipačného hnutia a to bez ohľadu na to z akého politického alebo ideového tábora pochádzali.

Otázka vzťahu k slovenskej štátnosti, vrátane ideologizovania slovenských dejín, rozdelili slovenskú spoločnosť nielen v prvej polovici minulého storočia, ale súčasné reziduá tohto vývoja poznačili aj nastupujúcu generáciu slovenských historikov, ako o tom svedčí aj diskusia dvoch historikov z Ústavu pamäti národa, Martina Lacka a Patrika Dubovského. Diskusia je o to zaujímavejšia, že ide o mladých historikov, ktorí profesionálne dozreli po roku 1993. Ich názory na otázku plurality výskumu, osobnosti historika, autocenzúry, spoločenskej atmosféry, ako aj súčasné limity slobody bádania a interpretácie výsledkov výskumu sú v mnohom podnetné nielen pre profesionálnych historikov, ale zaujmú aj širokú kultúrnu verejnosť. Diskusiu moderuje historik a politológ Roman Michelko

http://www.hlavnespravy.sk/atmosfera-v-ustave-pamati-naroda-nesloboda-vedeckeho-skumania-slovenska-historiografia-a-dalsie-otazky-v-diskusnej-relacia-romana-michelku/825231

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.