Reakcia Vdp. Štefana Mordela na článok Dr. Štefana Fábryho v Katolíckych novinách

Vážená redakcia KN
Nemôžem nereagovať na článok Dr. Štefana Fábryho v KN č. pod názvom „Naozaj sme sa pri svätej omši odvrátili od Boha?“, ktorý je výslovne zameraný proti výzve kardinála Roberta Saraha, aby sa urobili niektoré zmeny pri slávení sv. omše. Hoci autor kardinála vo svojom príspevku výslovne nespomína, sarkastický podtón sa prejavuje už v samotnom názve tohto článku. Kardinál dal podnet už v júni v roku 2014 v Osservatore Romano, poukázal na niektoré nešváry pri slávení katolíckej liturgie.
Sarah Dieu ou rien

Neskôr znovu poukázal na potrebu reformy v interview pre francúzske noviny „Famille Chrétienne“, kde pripomenul, že Druhý vatikánsky koncil kňazov nezaviazal, aby svätú omšu slávili smerom k ľudu. To bola „jedna možnosť, nijaký záväzok“. Sarah v interview tiež zdôraznil, že na to nie je potrebné nijaké povolenie. Povedal doslovne, že „to zodpovedá presne tomu, čo konciloví otcovia chceli. Počas bohoslužby slova pri svätej omši je primerané, aby lektori čítali Sväté písmo tvárou k Božiemu ľudu. No od chvíle, keď sa obraciame k Bohu – teda od prípravy darov – je podstatné, aby kňaz aj veriaci spoločne hľadeli smerom k východu“. Napokon sa kardinál Sarah vo svojej prednáške v Londýne sa vyjadril aj celkom konkrétne k týmto požadovaným zmenám.
Je zaujímavé, že KN vôbec neprejavili záujem seriózne priblížiť tieto snahy kardinála Saraha, ktorý nie je žiadnym outsajdrom v cirkevných štruktúrach, pretože je prefektom Kongregácie pre posvätný kult, kde ho menoval pápež František. Keď prijímal túto funkciu, ako to on sám uvádza, opýtal sa pápeža; „čo bude mojou úlohou v tejto pozícii prefekta pre posvätný kult?“ Pápež mu odpovedal: „Budeš pokračovať v liturgickej reforme II. VK a v reforme reformy pápeža Benedikta XVI.“ Takže týmto dostal od pápeža jasné direktívy o náplni svojej činnosti. Kardinál Sarah bol menovaný pápežom Františkom za prefekta Kongregácie pre posvätný kult 24. novembra 2014. Preto už v júni v roku 2015 napísal v Osservatore Romano, „kedy už konečne začneme zodpovedne čítať konštitúciu II. VK Sacrosanctum concilium…“

Chápem, že táto téma je pre mnohých nepríjemná, ale bude potrebné ju nastoliť. Spôsob, ako sa z tejto iniciatívy vysmieva člen liturgickej komisie pri KBS vdp. Štefan Fabry, je nedôstojný. To, že aj KN odmietajú informovať o týchto veciach, pričom uverejnia síce článok, ktorý odsudzuje kardinálovu iniciatívu, ale neboli schopné informovať objektívne o zámeroch zmien a dôvodoch, ktoré sú nevyhnutné na to, aby si aj kňaz a spoločenstvo uvedomili, že sv. omša nie je nejaká spoločenská udalosť, kde sa všetci musia zviditeľniť a prejaviť, ale že je to predovšetkým služba Bohu.
Takýto postoj nie je len odsúdením a zosmiešnením kardinála, ale aj samotného pápeža Benedikta XVI., ktorý požadoval reformu reformy v liturgii, pretože počas posledných desaťročí sa vnieslo do liturgie mnoho neporiadkov. A je pre mňa veľmi zaujímavá skutočnosť, že kňaz Fabry vyslovuje ostrú kritiku na kardinála Saraha v článku uverejnenom na webovej stránke Postoj, ale pritom vôbec nepostrehol neporiadky a škandály v liturgickom slávení v západných štátoch (pozvoľne to preniká už aj k nám), konkrétne čo sa týka tzv. fašiangových omší a rôznych iných „doplnkov“, takže možno konštatovať, že tento neblahý stav zapríčinil, že sa takmer úplne vytratila na mnohých miestach bázeň pred Bohom a zmysel pre rešpektovanie posvätnosti miesta, akým má byť katolícky chrám, resp. kostol. Čiže tu zásadne chýba objektivita pri posudzovaní týchto skutočností. A keďže je situácia v tejto oblasti veľmi vážna, je potrebný aj vážny prístup, ktorý, ako sa zdá, nám zásadne chýba.

Kladiem si otázku, prečo toto embargo na informácie o kardinálovi Sarahovi a jeho zámeroch? Pripomína mi to situáciu za bývalého režimu okolo Charty 77. Všetci to svorne odsudzovali a vydávali protestné petície, ale samotný text Charty 77 režim nikdy oficiálne nezverejnil. Nechcem to celkom porovnávať, ale tak mi to pripadá, že toto je v súčasnosti aj nová taktika KN… Kardinál Sarah bol na Slovensku, kde prezentoval svoju novú knihu „Boh, alebo nič“, ale akosi to všetko prešlo tichým mlčaním. Na prezentácii knihy neboli naše katolícke média, ani Lux, ani Lumen, ba ani KN. Prečo? Pritom však odsúdenie kardinálových podnetov prišlo veľmi hlasne.
Zdá sa mi, že autor článku si nikdy neprečítal od kardinála Ratzingera knihu Duch liturgie a zrejme nečítal ani Sacrosanctum concilium, lebo by ináč nemohol tvrdiť, že 4.12. 1963, otcovia koncilu odhlasovali slávenie liturgie v reči ľudu a celebrovanie tvárou k ľudu. Keď si podrobne prečíta túto konštitúciu nájde tam niečo celkom iné. Nájde tam naopak požiadavku, že latinčina sa má v liturgii zachovať a že Božie slovo sa môže čítať v reči ľudu. Mimochodom kázeň bola vždy v reči ľudu. Ján XXIII. urobil zmenu v misáli, keď dovolil čítanie lekcie a evanjelia v reči ľudu bez toho, aby to vopred kňaz musel čítať po latinsky, ako tomu bolo pred tým. Ja si na to ešte veľmi dobre pamätám, pretože ako malý chlapec som miništroval. Liturgická reforma teda išla nad rámec koncilového uznesenia. A čo sa týka otočenie oltára tvárou k ľudu, treba povedať veľmi jasne to, čo hovoril už kardinál Ratzinger a teraz aj kardinál Sarah. Nikdy nebolo vydané nejaké nariadenie, že sa má slúžiť tvárou k ľudu.

V konštitúcii SC sa toto vôbec nespomína, ale uvádza sa to až v dekréte Inter oecumenici, kde sa odporúča, tam kde to je možné, aby sa oltár oddelil od steny, aby mohol kňaz oltár obchádzať a mohol prípadne slúžiť aj tvárou k ľudu z ohľadu na ekumenické zámery. Bolo to však dané iba ako odporúčanie, ale nikdy a nikde to nebolo prikázané. Preto kardinál Sarah teraz požaduje kňazov, aby slúžili sv. omšu ad orientem a hovorí, že k tomu nepotrebujú nijaké povolenie, pretože slúženie ad populum nebolo nikdy nariadené.
Vdp. Štefana Fábryho táto iniciatíva kardinála Saraha veľmi rozčúlila a kladie si otázku, či sa máme vrátiť späť do stredoveku… Rád by som pripomenul, že Cirkev je jedna a tá istá, ktorú založil Ježiš Kristus na Petrovej Skale a že ju nemožno deliť a vytvárať dojem, že jestvuje nová pokoncilová cirkev, ktorá nemá s tou „starou“ predkoncilovou cirkev už veľa spoločného. Táto predstava je bludná a pápež Benedikt XVI. to aj náležite objasnil. Preto je nevyhnutné, aby sme sa takýchto názorov stránili.
Osobne chápem kardinála Saraha, ktorý má na starosti chrániť posvätnosť liturgie, keď sú mu určite známe tie rôzne „doplnky“ pri sv. omšiach, ako sú tance alebo divoká bítová hudba alebo rôzne iné nedôstojné predstavenia, pri ktorých sa absolútne stráca zmysel pre to, čo je posvätné. Kardinál Ratzinger hovorí, že nie je správne, keď je kňaz otočený k ľuďom, pretože sa dostáva do pozície hlavného aktéra na ktorom všetko závisí. Tým, že je kňaz stále otočený ku ľuďom, uzatvára sa spoločenstvo do seba a oslavuje samo seba. A toto určite nie je správne. Keď som videl zábery z jedného slávenia pri omši – bolo to niekde vo Francúzsku, kde je pri oltári viacero kňazov a všetci pri oltári tancujú, podskakujú a dvíhajú ruky a spievajú čosi ako „hebo – hebo…“, mal som z toho veľmi zlý pocit. Skutočne čosi veľmi nechutné, ba až pohoršlivé. Porovnajme to s promóciami, kde akademický senát slávnostne vstupuje za hlaholu fanfár do sály a so všetkou úctou a vážnosťou sa odovzdávajú diplomy. Ale či Kristova obeta slávená pri omši nie je vzácnejšia ako hociktorý diplom? Ale srdce otupelo, zdá sa, že aj to kňazské, preto už nič nevnímame, necítime, lebo sme plní seba a chceme oslavovať samých seba. Toto je tragédia našej doby.
Preto, zrejme práve preto, sa kardinál Sarah zamýšľa nad tým, ako priviesť kňaza k uzobraniu, aby si bol vedomý toho, čo robí… preto ho chce otočiť ku krížu, resp. ku oltáru, aby hľadel tým istým smerom, ako ostatný Boží ľud a konal to, čo má konať. Na zabávanie ľudí sú iní. Kňaz nemá byť hercom, ale obetníkom – čiže sacerdotom, t.j. svätým darom Bohu, ktorý bude prinášať obety a modlitby za seba i za ľud tak, ako je to vyjadrené v obrade kňazskej vysviacky.
Osobne mi je veľmi ľúto, že sa na katolíckom Slovensku dostalo tak málo porozumenia pre reformné myšlienky veľkého a hlbokého učiteľa viery akým kardinál Sarah v skutočnosti je. Kto mal chuť si prečítať jeho knihu „Boh, alebo nič“, ten vie, o čom hovorím. KN v tomto čísle uverejnili článok o tom, že v Nemecku rapídne klesá počet veriacich, pričom je menej sobášov, krstov a že mnoho katolíkov vystupuje z cirkvi. Práve tam sa presadila liturgia moderná a „koncilová“ ako ju nazývali a samozrejme neraz aj obohatená fašiangovými doplnkami. Takáto liturgia však nebuduje vieru, ale naopak ju ničí. A treba dodať, že takúto liturgiu iste nechcel II.VK a za takúto liturgiu nehlasovali ani konciloví otcovia v decembri r. 1963. Práve na tieto skutočnosti poukazuje aj kardinál Sarah. To, že to niektorí kňazi nevedia, alebo nechcú vedieť, je už iná vec.
Liturgia predsa nemôže konkurovať zábavným podnikom, pretože je určená zásadne na niečo iné. Ak ľudia stratia vieru, potom si nájdu lepšie zábavné podniky. A kardinálovi Sarahovi, zrejme ide o to, aby sa liturgia zbavila všetkých týchto negatívnych javov a budovala vieru. Preto bude určite užitočné, ak kňaz bude slúžiť sv. omšu ad orientem, čiže smerom ku krížu, resp. k oltáru, aby si tak lepšie uvedomil, že všetci, čiže on aj ľud, majú spoločne smerovať k Bohu.

Štefan Mordel

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.