Bývalí predstavitelia KDH hrozia odchodom, ak snem zmení stanovy. + Utajená dohoda v EÚ, o ktorej lídri mlčali: Štáty, ktoré nechcú migrantov, prídu o eurofondy

Navrhovaná zmena stanov nerešpektuje podľa trojice politikov demokratické princípy.
BRATISLAVA. Bývalí predstavitelia KDH hrozia odchodom z hnutia. Dvojici bývalých poslancov NR SR Martinovi Froncovi a Monike Gibalovej a tiež bývalému členovi predsedníctva KDH Ladislavovi Štefancovi sa nepozdáva zmena stanov, ktorú má schváliť v sobotu mimoriadny snem hnutia.

bitka_martvon_hlina_parlament

„S veľkým znepokojením sledujeme súčasný vývoj v KDH. Mimoriadny snem KDH v sobotu 24. septembra je zvolaný s cieľom podstatne zmeniť stanovy hnutia. Navrhovaná zmena stanov nerešpektuje demokratické princípy a zveruje takmer všetky rozhodovacie právomoci do rúk predsedu hnutia,“ uvádza sa vo vyhlásení trojice politikov, ktoré v utorok poskytli.

Trojica si je vedomá, že existovali a existujú aj politické strany založené na “vodcovskom” princípe.

„Historická skúsenosť ukazuje, že takéto strany postupom času degenerujú v diktatúru. Likvidácia jedného zo základných pilierov KDH znamená kľúčovú zmenu jeho politiky. Aj keď symbol KDH zostane zachovaný, hnutie prestane byť nositeľom kresťansko – demokratického étosu v politike,“ zdôrazňujú Fronc, Gibalová a Štefanec s tým, že nie obal, nie názov, ale kresťansko – demokratický étos je podľa ich presvedčenia to esenciálne, o čo sa počas ich pôsobenia v politike snažili.

„Preto po dôkladnom zvážení a vedomí si všetkých dôsledkov vyhlasujeme: ak snem schváli zmenu stanov KDH, ktorá zlikviduje demokratický princíp a centralizuje rozhodovacie právomoci v rukách jednej osoby, vystupujeme z KDH,“ napísali v stanovisku.

Trojica politikov pripomína, že KDH vzniklo spontánne zdola a viac ako štvrťstoročie bolo budované na kresťanských a demokratických princípoch. „Aj napriek občasným omylom, ktoré sprevádzajú každú ľudskú činnosť, tieto princípy určovali po celý čas jeho existencie politiku KDH,“ napísali.

Návrh na zmenu stanov má byť veľmi dôležitý krok smerom dovnútra hnutia. Zvolanie snemu odporučilo predsedovi KDH predsedníctvo hnutia.

http://domov.sme.sk/c/20279791/byvali-predstavitelia-kdh-hrozia-odchodom-ak-snem-zmeni-stanovy.html?ref=trz

 

Utajená dohoda v EÚ, o ktorej lídri mlčali: Štáty, ktoré nechcú migrantov, prídu o eurofondy

BRATISLAVA – Keď ide o pozitívne správy, predsa vlády Robert Fico sa neváha pochváliť pred domácim publikom. Horšie je to v prípade tých zlých správ. O tých sa verejnosť dozvie málokedy. Jednou z nich je aj nečakaná správa, ktorá hovorí o výrazných škrtoch v európskych fondoch pre Slovensko. Tie u nás financujú veľkú časť verejných projektov. Aká je pravda? Príde Slovensko o veľký balík peňazí z EÚ? Zisťovali sme, ako je to v skutočnosti.

Minulý týždeň sa dohodli štáty EÚ na tom, že zosekajú sumy pre chudobnejšie štáty únie, ktoré prúdia z únie. Týka sa to najmä východnej časti Európy, kam patrí aj Slovensko, informovala o tom agentúra Reuters. Namiesto toho sa rozpočet zvýši v oblasti migrácie a podpory rastu. V kuloároch sa špekuluje, že ide o trest pre krajiny, ktoré neboli ochotné podieľať sa na riešeniach s utečeneckou krízou.

Rada EÚ zverejnila návrh rozpočtu únie na rok 2017. V ňom sa výrazne menia objemy peňazí na konkrétne politiky. Komisia chce zvýšiť finančnú sumu na problém migrácie, čo jej aj vlády členských štátov odsúhlasili, vrátane Slovenska.

Viac peňazí na problém migrácie

Rozpočet EÚ počíta na riešenie problémov s migráciou so sumou 5,2 miliardy eur vrátane posilnenia vonkajších hraníc, presídľovanie uchádzačov o azyl alebo integráciu utečencov. Ďalších 2,2 miliardy eur by malo putovať na riešenie problémov migrácie mimo EÚ. Celkový rozpočet na rok 2017 by mal dosiahnuť výšku takmer 134 miliárd eur.

Odkiaľ na to zoberú peniaze? Podľa Reuters zoberú z fondov menej rozvinutých krajín. A to vo výške až 24%, čo je až štvrtina celkovej čiastky. Diplomatické zdroje dokonca Reuters povedali, že v nasledujúcich rokoch môžu škrty pritvrdiť. O malé peniaze v prípade Slovenska rozhodne nepôjde. Aj keď ešte nie sú známe oficiálne čísla, suma sa môže pohybovať vo výške desiatok miliónov eur.

Nie je to kontroverzná téma

Na jednej strane sa teda premiér Fico chváli, že Bruselu vzdoruje a žiadne prerozdelenie utečencov Slovensku nehrozí, na druhej strane však nehovorí nič o tom, že únia nám škrtne fondy. Reuters pripomína, že s plánovanými škrtmi v chudobnejších regiónoch, nemajú členské štáty problém a nie je to kontroverzná téma.

Bez utečencov nebudú eurofondy

Iba za minulý rok dorazilo na južné hranice Európy až 1,3 milióna utečencov. O akomsi „treste“ hovoril aj Nemecký europoslanec Ingeborg Grässle. Ten poznamenal, že krajiny, ktoré nespolupracujú na presídľovaní utečencov, by mali prísť o európske fondy.

EÚ v minulosti vypísala na hlavu 250 tisíc eur

EÚ už v minulosti chcela pokutovať krajiny, ktoré odmietnu prijať utečencov. V máji unikla na verejnosť správa, že štáty sa môžu vykúpiť z presídľovania. A to sumou 250 tisíc eur za jedného utečenca. Slovensko podľa informácií zo septembra minulého roka malo prijať 1 500 utečencov. Keby sa ich vláda rozhodla neprijať, podľa kľúča 250-tisíc za jedného utečenca, by sme zaplatili až 375 miliónov eur.

Škrty nesúvisia s utečencami

Ministerstvo zahraničných vecí odmieta spájať menej peňazí na Slovensko s postojmi k utečencom. „Redukcia kohéznej politiky (nie Kohézneho fondu) v návrhu rozpočtu EÚ na rok 2017 oproti minulému roku nemá nič spoločné s postojom niektorých štátov k utečencom,“ zareagovali pre Topky z tlačového odboru rezortu diplomacie.

Na vysvetlenie nám ponúklo ministerstvo toto stanovisko: „Ide o štandardné prispôsobenie výšky výdavkov rozpočtu očakávanej miere čerpania. Keďže doteraz dobiehali platby rozpočtového obdobia 2007 – 2013, bola výška platieb politiky súdržnosti vysoká. Na druhej strane sa v budúcom roku v rozpočte EÚ počíta s pomalším rozbehom čerpania prostriedkov na projekty programového obdobia 2014 – 2020, čo si vyžaduje prispôsobenie výšky platieb. Nemá význam, aby štáty odviedli do rozpočtu peniaze, a potom sa im vracali kvôli nízkemu čerpaniu. Čerpanie prostriedkov politiky súdržnosti bude s najväčšou pravdepodobnosťou opäť kulminovať po roku 2020.“

Podobne argumentuje aj Alexander Winterstein, hovorca Európskej komisie pre rozpočet. Informácie Reuters sú založené na pozícii Rady EU. „Táto pozícia je iba jeden z krokov v procese vyjednávania rozpočtu, ktorý má byť prijatý ku koncu tohto roka. V článku sa rovnako zamieňajú záväzky a platby. Záväzky sú celková suma zohľadňujúca všetky platby v danom roku, tie sa potom vyplácajú, niekedy ešte v danom roku a niekedy v tých ďalších, keďže niektoré projekty sa realizujú aj niekoľko rokov,“ informuje Topky Winterstein s tým, že platby sú konkrétne financie, ktoré sa v danom roku vyplatia na pokrytie záväzkov. Výška konkrétnych platieb závisí od počtu faktúr, ktoré EK v danom roku od členských štátov obdrží.

http://www.topky.sk/cl/10/1575841/Utajena-dohoda-v-EU–o-ktorej-lidri-mlcali–Staty–ktore-nechcu-migrantov–pridu-o-eurofondy

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.