Em. biskup Mosulu skeptický voči návratu kresťanov: Prví, ktorí u našich ľudí rabovali a kradli boli totiž naši islamskí susedia. + Sýrski kresťania varujú pred islamskou expanziou. + pápež František menoval na Eucharistický kongres zvláštneho vyslanca. Prvý raz od Druhého vatikánskeho koncilu pápež nenavštívil Eucharistický kongres v Taliansku

Em. biskup Mosulu skeptický voči návratu kresťanov

Rím, 24.9.2016 (kath.net/KAP) 019 658 – Úplne skeptický voči možnosti návratu kresťanov do Mosulu a malých miest roviny Ninive je bývalý chaldejský katolícky arcibiskup irackej metropoly, Mar Amel Shimon Nona. „Chaldejská eparchia Mossul už neexistuje,“ povedal v rozhovore pre taliansku katolícku agentúru SIR v súvislosti s pápežovou cestou na Kaukaz a k tamojším chaldejcom, ako informovala nadácia „Pro Oriente“ v pondelok.
Všetci kresťania Mosulu ušli, aj asi 150 000 kresťanov Ninivskej roviny. Žijú ako utečenci v Erbile, hlavnom meste kurdského regiónu v Iraku, v Libanone, v Turecku, v Jordánsku. „Mnohí čakajú na vízum, aby mohli emigrovať, väčšina chce do Austrálie. Ale na vízum treba často čakať aj dva roky,“ hovorí arcibiskup Nona.
Nona sám je vyhnanec: bol arcibiskupom Mosulu – ako nástupca islamistami zavraždeného Paulosa Faraja Rahhoa – od konca r. 2009 až po dobytie mesta militantmi IS v lete 2014.
Pre kresťanov však mizne každá nádej na návrat, ako hovorí:
„Prví, ktorí u našich ľudí rabovali a kradli boli totiž naši islamskí susedia. Preto tam už niet nijakej dôvery.“ Arcibiskup povedal, že pozná kresťanov, ktorí žili 40 rokov tesne vedľa islamských susedov. Ale v r. 2014 ich práve títo susedia vyhodili a vyrabovali. Ako možno očakávať, že „sa naši ľudia vrátia, aby žili v takom neistom prostredí?“

 

Už nijaká úcta k tomu „inému“
Veľký faktorom neistoty sú aj rozpory medzi kurdskými, sunitskými a šiitskými politikmi v Iraku, ako zdôraznil Nona. Aj keď Irak oficiálne zostáva jednotným štátom, od invázie 2003 je napriek tomu hlboko roztrieštený. Všetky formy spolunažívania a úcty k tomu „inému“ ako sa zdá, zmizli.
Pre arcibiskupa Nonu je jasné, že islamistom ide aj v Mezopotámii o „genocídu neveriacich“. Teroristi majú záujem na tom, aby zničili nielen fyzickú prítomnosť kresťanov, ale aj „ich minulosť a ich budúcnosť“.
Dialóg s moslimami je vlastne možný iba preto, že je veľa „priateľsky zmýšľajúcich moslimov“, ako povedal arcibiskup. Musí vždy myslieť na to, že jeho kresťania museli opustiť úplne všetko, aby svoje deti ušetrili od osudu „obrátenia na islam“, ktorý utrpeli toľkí na celom Blízkom Východe, v severnej Afrike a na Balkáne po mnohé stáročia.

Ako potešujúce označil arcibiskup solidaritu Katolíckej cirkvi, najmä v Európe a Oceánii. Táto solidarita chaldejským katolíkom ukázala, že existuje „silná Katolícka cirkev“, ktorá dokáže odolávať útokom.
Otázke, či pápež František niekedy príde do Iraku sa Nona vyhol a informoval, že patriarcha Mar Louis Raphael Sako pri návšteve v Gruzínsku 30. septembra ako prvý pápež vstúpi do chaldejského Kostola sv. Šimona Bar Sabbasa.
Už od doby cárov existuje v Zakaukazsku – najmä v Tiflise – silná komunita mezopotámskych kresťanov Chaldejskej katolíckej alebo Apoštolskej cirkvi Východu. Predkovia týchto kresťanov hľadali v Ruskej ríši útočisko pred neustálym prenasledovaním. Kostol sv. Šimona Bar Sabbasa v Tiflise je zasvätený v r. 344 zabitému mučeníkovi – druhému katolikosovi (pápežovi) zo Seleukie-Ktesiphonu.

 

Sýrski kresťania varujú pred islamskou expanziou. Predpovedali sme to, ale nepočúvali nás, neverili nám!

Viedeň, 23.6.2016 (kath.net/KAP) 019 657 – „Európa nesmie zabudnúť na svoje kresťanské korene!“ Túto výzvu adresoval verejnosti sýrsko-pravoslávny patriarcha Chorepiskopos Emanuel Aydin vo Viedni cez nadáciu „Pro Oriente“.
„Na základe vlastných historických skúseností sú východní kresťania veľmi citliví, ak sa objavia náznaky islamských dobyvačných chúťok,“ zdôraznil Chorepiskopos. Pripomenul, že mnohí predstavitelia Sýrsko-pravoslávnej cirkvi v Európe predpovedali tento vývoj, na ktorý sa teraz všetci sťažujú: „Ale nepočúvali nás, neverili nám!“
Blízky Východ – od Palestíny po Anatóliu, od Sýrie po Mezopotámiu a Perziu – bol pôvodne celý kresťanský – „prvá oblasť Stredozemia, ktorá sa stala celá kresťanskou“. Po vzniku islamu potom vnútorná nejednota východných kresťanov prispela k tomu, že kresťania pod tlakom novej islamskej vrchnosti ubúdali, pretože sa mnohí rozhodli „radšej recitovať Mohamedovo vyznanie viery namiesto toho, aby platili zvláštnu daň pre kresťanov“.
Chorepiskopos Aydin zdôraznil, že sýrsko-pravoslávni kresťania nemajú nijakú averziu voči utečencom z Blízkeho Východu: „Považujeme ich za našich bratov a sestry“. S rozhodnosťou sú však všetci sýrsko-pravoslávni kresťania proti všetkým pokusom islamistických skupín vyvyšovať sa v európskej verejnosti: „Chceme, aby v Európe, ale aj na Blízkom Východe, v našom prapôvodnom domove, platili rovnaké občianske práva pre všetkých, rovnaké práva a rovnaké povinnosti. Všetko iné je proti ľudským právam a proti demokracii.“

 

Kardinál Bagnasco: Eucharistia – ‚živé srdce Cirkvi’. Eucharistický kongres – reakcia na „svetový poriadok bez Boha“

Janov, 24.9.2016 (kath.net/CNA/jg) 019 661 – „Eucharistia je prameňom milosrdenstva a živé srdce Cirkvi,“ povedal kardinál Angelo Bagnasco, janovský arcibiskup a dodal: „Pôvod dobročinnosti, misií a diel milosrdenstva spočíva v Eucharistii.“
Kardinál Bagnasco bol mimoriadnym vyslancom pápeža Františka na Eucharistický kongres v Janove 15. až 18. septembra. Na kongrese s názvom
„Eucharistia ako prameň misií“ sa zúčastnilo 900 ľudí z celého Talianska, medzi nimi mnohí biskupi.
„Povedal by som, že tento kongres bol odpoveďou na svetový poriadok bez Boha. Je aj svedectvom – pre mesto Janov a celú krajinu – že možno viesť dobrý a mierumilovný život, ak kráčame po Ježišovom boku,“ povedal pre „Catholic News Agency“ (CNA).
Je nezvyčajné, že pápež František menoval na Eucharistický kongres zvláštneho vyslanca. Bolo to po prvý raz od Druhého vatikánskeho koncilu, že pápež nenavštívil Eucharistický kongres osobne.
Už v auguste kardinál Bagnasco v homílii odsúdil „svetový poriadok bez Boha“. V Európe dneška ľudia kresťanstvo radi odsudzujú ako „polarizujúce“ a v mene rovnosti, tolerancie a „nárokov na rôzne práva“ ho vytláčajú na okraj, ako povedal kardinál.

 

500 vedcov potvrdzuje náuku ‚Humanae vitae’

Washington D.C., 22.9.2016 (kath.net/CWN/jg) 019 654 – Viac ako 500 vedcov a učencov rôznych akademických disciplín podpísalo vyhlásenie, ktoré potvrdzuje náuku Katolíckej cirkvi o „dare sexualite“, ako sa prezentuje napríklad v encyklike „Humanae vitae“ pápeža Pavla VI. Vyhlásenie je reakciou na postoj inštitútu „Wijngaards Institute“ pre katolícke štúdie k „Etike používania antikoncepcie“. Ten vyzval Katolícku cirkev, aby sa vzdala odmietavého stanoviska k používaniu antikoncepcie!
„Postoj Wijngaards“ zásadne zle pochopil posolstvo „Humanae vitae“ a jeho ďalšie rozvinutie najmä Jánom Pavlom II. tým, že ju chápe iba v biologickej rovine. Náuka Cirkvi naproti tomu stavia do centra vzťah človeka k Bohu a iným ľuďom. Štúdie z mnohých vedeckých oblastí vypracované v ostatných 50 rokoch náuku Cirkvi potvrdili, ako sa uvádza vo vyhlásení.
K signatárom vyhlásenia patria Wojciech Giertych, teológ Pápežského domu, biograf pápeža George Weigel, teológ a sociálny filozof Michael Novak, ako aj z Rakúska pochádzajúci exegéta Michael Waldstein.

 

Program cesty pápeža do Gruzínska a Azerbajdžanu

Vatikán, 23.9.2016 (RV-N) 019 656 – Pápež František počas svojej cesty do Gruzínska a Azerbajdžanu navštívi aj mešitu. Vyplýva to z programu cesty pápeža Františka, ktorý uverejnil Vatikán už 18. júla. V Baku, hlavnom meste Azerbajdžanu, sa v Mešite Heydara Aliyeva stretne so šejkom moslimov na Kaukaze. Nebude to prvá návšteva pápeža v mešite: V Istanbule sa pomodlil v r. 2014 v Modrej mešite.
Cesta pápeža do Gruzínska a Azerbajdžanu je druhou cestou na Kaukaz, tá prvá ho nedávno viedla do Arménska.
Pápež František priletí do gruzínskeho hlavného mesta Tiflis 30. septembra o 15 hod. a navštívi prezidenta Giorgiho Margvelašviliho v jeho rezidencii. Prítomní budú významní predstavitelia verejného života Gruzínska. Potom sa pápež stretne s gruzínskym pravoslávnym patriarchom a „katolikosom“ Eliášom II. v jeho sídle, ako aj s asýrsko-chaldejským spoločenstvom v hlavnom meste
Na druhý deň – 1. októbra v sobotu – bude pápež sláviť svätú omšu na štadióne v hlavnom meste. Potom sa stretne s kňazmi a rehoľníkmi a navštívi charitné centrum. Večer bude ekumenický záver návštevy Gruzínska: návšteva pravoslávnej katedrály.
V nedeľu, 2. októbra o 9.30 hod. František pricestuje do azerbajdžanského hlavného mesta Baku. Bude tu sláviť svätú omšu v saleziánskom kostole mesta. Potom sa stretne s prezidentom Ilhamom Aliyevom, ako aj s moslimským šejkom Kaukazu v mešite. Na programe má aj rozhovory s pravoslávnym arcibiskupom Baku a s prezidentom židovskej obce. O 19.15 hod. odletí pápež František z Baku naspäť do Ríma.

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.