Mníchovská zrada nielenže zlomila Československo, ale uľahčila nástup fašizmu. + Video: Islamský fašizmus a holokaust kresťanov je oveľa ukrutnejší. + V Merkelovej strane bola vytvorená príručka, ako šikanovať kolegov

Svet mohol pred 78 rokmi spomaliť Hitlera pred besnením: Československo sa vzdalo nacistom
BRATISLAVA/PRAHA – Predstavitelia európskych mocností Adolf Hitler, Benito Mussolini, Édouard Daladier a Arthur Neville Chamberlain podpísali 29. septembra v Mníchove dohodu, ktorá plne akceptovala nemecké územné požiadavky voči Československu. Deň potom československá vláda mníchovský diktát prijala. Vtedajší republika prišla o Sudety, ďalšie územia pripadli Poľsku a Maďarsku. Susedia zabrali Československu tretinu územia aj obyvateľstva a takmer 40 percent priemyselnej kapacity.

VAROVANIE! Video len pre silné žalúdky!
Islamský fašizmus a holokaust kresťanov dnes je oveľa ukrutnejší. Stop islamskému fašizmu
Plán na rozdrvenie Československa

Operačný plán s názvom Zelený (Fall Grün) sa začal podrobnejšie rysovať 21. apríla 1938 na schôdzke nemeckého vodcu Adolfa Hitlera s vrchným veliteľom Wehrmachtu Wilhelmom Keitelom. Finálna verzia plánu nakoniec predpokladala nasadenie piatich armád o celkovej sile 39 divízií, pričom hlavný úder mali viesť paralelne 10. armáda generála Waltera von Reichenaua (zo západu smerom na Plzeň a Prahu) a 12. armáda generála Wilhelma von Leeba (z juhozápadu cez České Budějovice dvoma smermi na Tábor a Jihlavu).

Ďalšie pokyny vydal Hitler 27. septembra 1938. Sedem divízií malo byť pripravených zaútočiť na ČSR o tri dni neskôr. Potom, čo československá vláda 30. septembra dopoludnia prijala podmienky Mníchovskej dohody a postúpila pohraničné oblasti Nemecku, zostal plán Zelený nevyužitý. Vláda sa vzdala bez boja a odporu.

 

Konferencia v Mníchove mala priniesť mier

29. – 30. septembra 1938 sa konala v Mníchove konferencia za účasti Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka a Talianska. Ich predstavitelia rozhodli o osude Československa bez toho, aby jeho zástupcovia mohli byť na nej priamo prítomní, na výsledky čakali vo vestibule. Mníchovská dohoda nielenže zlomila Československo, ale uľahčila naplňovanie Hitlerových expanzívnych plánov. Spočiatku však bola propagovaná ako pravý opak, akt prínosný pre zaistenie mieru. Na tom mala hlavný podiel Veľká Británia a premiér Neville Chamberlain, ktorý veril, že uspokojením Hitlerových požiadaviek zavládne na búrlivej politickej scéne pokoj.

Obalamutiť sa dali aj médiá, ktoré veľkými titulkami hlásali, že mierové stretnutie má upokojiť obavy z krviprelievania v Európe. „Adolf Hitler dnes náhle otvoril dvere mieru, takmer presne na hodinu, kedy sa rozhodol vyslať svoje vojská vtrhnúť do Československa, prijal ponuku veľkej štvorky stretnúť sa zajtra v Mníchove, kde má prísť ku konečnému zúčtovaniu medzi diktátormi a demokraciami,“ napísal San Francisco Chronicle.

 

Nemci bleskovo zabrali Sudety

Iba niekoľko desiatok hodín po podpise Mníchovskej dohody, 1. októbra 1938 o 14.00 h., prekročila nemecká armáda hranice Československa. „Prvého októbra začali do Česka vstupovať nemecké okupačné jednotky, najskôr vojenské a potom policajné. Na druhej strane v tej chvíli tiež začal presun veľkého množstva českého, ale aj demokraticky zmýšľajúceho nemeckého obyvateľstva a tiež rasovo ohrozených Židov, do českého vnútrozemia,“ opísal situáciu pre ČT24 historik Jiří Rajlich.

Do konca roka 1938 podľa štatistík muselo z pohraničia odísť viac ako 114 500 Čechov, 11 500 nemeckých antifašistov, 7000 Židov a približne tisíc osôb iných národností. Vyhnaných a inak postihnutých bolo zrejme ešte oveľa viac. Nútené sťahovanie v českých krajinách pokračovalo aj po vojne, kedy museli obnovené Československo aj svoje majetky opustiť takmer tri milióny Nemcov a desiatky tisíc Maďarov.

V Nemecku oslavovali Hitlera ako víťaza
Dalo sa dohode zabrániť?

Historik z Masarykovho ústavu a Archívu AV ČR Michal Pehr pre ČT24 uviedol, že problém s nemeckou menšinou bol len zámienkou k zničeniu Československa a primárnym dôvodom, prečo Francúzsko a Veľká Británia s dohodou súhlasili, bol strach z rozpútania vojny.

„Niekedy je tendencia fatalisticky naznačovať, že nebola iná možnosť. Vždy ale máme rôzne možnosti. Pravdou je, že vtedy československá vláda a prezident stáli v neuveriteľne ťažkej situácii, pretože nevyberali medzi dobrým a zlým rozhodnutím. Obe rozhodnutia boli zlé,“ povedal Pehr. Podľa neho Francúzsko a Veľká Británia brali Hitlerove slová o tom, že Sudety sú jeho posledná územná požiadavka ako nádej, že to bude posledný postup nacistického Nemecka, čo bolo samozrejme veľmi iluzórne.

„Keby sme neprijali, urobili by sme čestnú vojnu. Ale stratili by sme samostatnosť a národ by bol vyvraždený,“ týmito slovami bránil svoje rozhodnutie vtedajší prezident Edvard Beneš.

Mobilizácia Československa

Armáda na obranu prvej republiky pred vonkajším nepriateľom chcela kedysi postaviť takmer 17-tisíc ťažkých a ľahkých bunkrov. Pred podpísaním Mníchovskej dohody sa ich podarilo vybudovať približne 10-tisíc. 23. septembra bola v Československu vyhlásená mobilizácia a počas 24 hodín sa vo väčšine vojenských útvarov prihlásili tri štvrtiny povolaných záložníkov. Krajinu tak bolo pripravených brániť viac ako milión mužov, takmer tisíc lietadiel a tristo tankov. Názory historikov sa rôznia, ale s najväčšou pravdepodobnosťou by aj tak bola vzdorujúca československá vláda porazená.

Pomoc ZSSR?

Sovietsky zväz sa v spojeneckej zmluve medzi Československom, Francúzskom a ZSSR zaviazal, že pomôže Československu v prípade, ak Československu pomôže Francúzsko. Napriek tomu, že pomoc bola reálna, prezident Beneš si ju údajne neprial, aj keď ho sovietsky veľvyslanec ubezpečil, že ZSSR si svoje záväzky splní, ak tak urobí Francúzsko. Otázky o tom, či a ako sa mohlo Československo napokon Wehrmachtu ubrániť, a či by Sovieti dorazili včas, nebudú asi uspokojivo zodpovedané nikdy.

http://www.topky.sk/cl/13/1578455/Svet-mohol-pred-78-rokmi-spomalit-Hitlera-pred-besnenim–Ceskoslovensko-sa-vzdalo-nacistom

 

 

V Merkelovej strane bola vytvorená príručka, ako šikanovať kolegov

Generálny tajomník Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Peter Tauber sa dostáva pod čoraz väčší tlak. Čelí totiž obvineniam, že v minulosti šikanoval svoju stranícku kolegyňu. Blízky spojenec kancelárky Angely Merkelovej však obvinenia popiera, zverejnil server Echo24.cz.

Kolegyňou, ktorú mal podľa obvinení Tauber šikanovať, je Anne Höhneová-Weiglová. Tá sa totiž znepáčila kolegom z obvodu Main-Kinzig neďaleko Frankfurtu nad Mohanom. Tí sa rozhodli, že sa jej zbavia. Spísali zoznam odporúčaní, ako Höhneovú-Weiglovú donútiť odísť z funkcie.

Podľa vtedajšieho šéfa obvodného združenia CDU Toma Zellera sa mal Tauber podieľať na vypracovaní príručky s názvom “Odporúčania pre starostlivosť o králika”. Králikom bola myslená Höhneová-Weiglová.

Medzi mnohé odporúčania patril aj návrh pohroziť nemeckej političke, v prípade, že neodíde sama, vypovedaním zmluvy s jej dcérou, ktorá v tom čase tiež pracovala pre CDU. Ďalším z návrhom bolo zakázať Höhneovej-Weiglovej používať internet pre súkromné účely alebo jej oznámiť, že budú náhodne kontrolované jej maily.
Tauber vzhľadom k obvineniam pripustil, že príručka odporúčaní existovala, uviedol však, že na jej tvorbe sa nepodieľal a s političkou úzko spolupracoval. Höhneová-Weiglová to však vníma inak. Tvrdí totiž, že jeden z Tauberových spolupracovníkov počúval jej súkromné hovory, a potom o nich referoval politikovi.

Tauber, dnes už ako generálny tajomník CDU, pripúšťa, že bolo chybou, že v tom čase proti príručke nič nepodnikol.

http://www.hlavnespravy.sk/v-merkelovej-strane-bola-vytvorena-prirucka-ako-sikanovat-kolegov/838791

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.