Arcibiskup Chaput o následkoch nevery a pornografie. + Pravoslávna cirkev žiada prísny zákaz potratov. + Biskup bráni utečeneckú politiku cirkvi v Poľsku. + Kardinál Müller: ‘Prepadli sme novej diktatúre’

Notre Dame, 3.10.2016 (kath.net/jg) 019 694 – „Ľudia, ktorí nie sú ochotní ovládať svoje vášne, sú ovládaní práve nimi a čoskoro ich ovládne aj niekto iný. Kto je príliš slabý na to, aby bol vo vzťahu verný, je aj príliš slabý na to, aby bol slobodný.“ Povedal to arcibiskup Charles Chaput z Filadelfie, na Katolíckej univerzite Notre Dame, na ktorej bol pozvaný na prednášku.

„Za nejakú dobu sa títo ľudia ochotne podriadia štátu, ktorý ich narcizmus a ich nezrelosť kompenzuje svojimi vlastnými formami sociálnej kontroly. Dnes žijeme stále viac v disfunkčnej kultúre frustrovaných a zranených ľudí, ktorí sú neschopní žiť v trvalom vzťahu, prinášať obete a spoznávať svoje vlastné problémy.“
Podstatnú príčinu tohto vývoja vidí arcibiskup Chaput v závažnom raste promiskuity, nevery, sexuálneho násilia a konzume pornografie:
„To ničí manželstvá a rodiny rovnako ako duchovné povolania. Ako kňaz som tento dramatický vývoj prežíval celé desaťročia v spovednici,“ ako povedal arcibiskup Chaput.
„Účinky na spoločnosť a politiku sú teraz viditeľné. Pravda o ľudskej sexualite je, že súčasné spôsoby správania majú veľmi ničivé následky na osobnosť postihnutých. Títo ľudia sú potom oveľa menej ochotní a schopní vychovávať deti, založiť si fungujúcu rodinu a vyvinúť cnosti, ktoré by ich urobili zrelými, naozaj dospelými a samostatnými osobami,“ varoval arcibiskup Chaput.

 

Pravoslávna cirkev žiada prísny zákaz potratov

Moskva, 3.10.2016 (kath.net/idea) 019 692 – V Rusku žiada Pravoslávna cirkev prísny zákaz potratov. Ruský pravoslávny patriarcha Cyril I. podpísal petíciu proti „legálnemu vraždeniu detí pred narodením“. Urobil tak na stretnutí s podporovateľmi hnutia „Pre život“ a organizácie „Pravoslávni dobrovoľníci“ pri Moskve. Obe organizácie s pomocou Ruskej pravoslávnej cirkvi už šesť mesiacov zbierajú podpisy za zákaz potratov a lepšiu podporu tehotných žien. Podľa ruských médií petíciu podpísalo už 300 000 občanov, a je úsilie dosiahnuť rovný milión.
Podľa štátnych štatistických údajov sa v Rusku ročne registruje milión potratov. Na 100 pôrodov tak pripadá asi 50 ukončení tehotenstiev. Ochrancovia života však predpokladajú vyššie počty, pretože potraty hlásia iba štátne kliniky.
Od r. 2012 sú potraty v Rusku zásadne dovolené iba v prvých 12 týždňoch tehotenstva. Zákon okrem toho predpisuje pre tehotné ženy lehotu na premyslenie medzi poradenstvom u lekára a rozhodnutím o potrate. Tento predpis sa však často ignoruje.
Zo 143 miliónov obyvateľov Ruska je asi štvrtina veriacich. Ruská pravoslávna cirkev má 35 miliónov členov. Za pravoslávnych sa však hlási asi 100 miliónov obyvateľov krajiny, pretože stotožňujú svoju národnostnú príslušnosť s vyznaním. V krajne žije okrem toho 500 000 katolíkov, 200 000 luteránov, po 150 000 baptistov a charizmatikov, 120 000 turíčnikov a 70 000 adventistov.


Biskup bráni utečeneckú politiku cirkvi v Poľsku

Klagenfurt, 2.10.2016 (KAP) 019 690 – Poľský biskup, predseda komisie pre otázky utečencov, Krzyzstof Zadarko, bránil cirkev svojej krajiny proti obvineniu, že sa príliš málo angažuje za prijatie utečencov zo Sýrie:
„Biskupská konferencia podporuje v každom vyhlásení otvorenosť pre utečencov, doteraz sme však boli pre utečencov iba čisto tranzitnou krajinou. Nijaký utečenec nechce v Poľsku zostať a dokonca aj srdečne na farách prijaté rodiny zo Sýrie rýchlo zmizli smerom do Nemecka,“povedal pomocný biskup Zadarko v sobotu na konferencii katolíckych laických organizácií Rakúska a Nemecka v Klagenfurte.
To, že sa Poľsko o utečencov nestará, biskup Zadarko rázne odmietol: „Už dva roky máme masívne prisťahovalectvo z Ukrajiny, odkiaľ po vypuknutí tamojšieho konfliktu na východe prišlo k nám zo susednej krajiny vyše milióna ľudí. A tento počet naďalej rastie. Aj títo ľudia potrebujú pracovné miesta a byty. To je pre nás dosť náročné,“ zdôraznil biskup.
Pomoc pre utečencov z Blízkeho Východu sa realizuje v Poľsku ponajprv cez vládu a miestne obce, až v ďalšej etape cez mimovládne organizácie a cirkevné zariadenia. Tohto systému sa chceme držať, ako vyhlásil biskup Zadarko. „Keď vláda z bezpečnostných dôvodov odmietla návrh zriadiť cirkevný utečenecký tábor v Poľsku, tak sme to rešpektovali. Už pred pápežom Františkom – ktorý má v Poľsku jasnú podporu – biskupi apelovali na fary a kláštory, aby pripravili obytné priestory. No o tie nie je nijaký záujem.“
Ako zásadný problém uviedol biskup Zadarko chýbajúce skúsenosti „mono-náboženského“ Poľska s ľuďmi moslimskej kultúry:
„Nemáme tie skúsenosti, ktoré máte vy na Západe. Odkiaľ si ich máme nadobudnúť? Islam sa u nás spája s obrazmi Blízkeho Východu, teroristami a extrémistami, atentátmi v Európe a silvestrovskou nocou v Kolíne.“ Jediné takéto skúsenosti v Poľsku sú s vyše 300 rokov u nás žijúcimi krymskými Tatármi.“
„Biskupi sa však vehementne zasadzujú za legálne a bezpečné trasy pre migrantov. Tak v júni sa rozhodlo o iniciatíve programu presídlenia podľa vzoru Spoločenstva Sant’Egidio v Taliansku. V lete som osobne spoločne so zodpovednými členmi charity v Libanone hľadal kritériá, ktorí utečenci by tu prišli do úvahy,“ vyhlásil biskup Zadarko. „Dôležité pritom je, dôkladným preskúmaním kandidátov na prijatie tajnou službou zaručiť bezpečnosť pre Poľsko.“
„Cirkev v Poľsku okrem toho podporuje skrze Charitu a nadáciu Kirche in Not“ školy a voľnočasové ponuky pre deti a utečenecké tábory v Sýrii. Pritom sa poskytuje pomoc bez ohľadu na náboženskú príslušnosť,“ zdôraznil biskup.

 

Kardinál Müller: ‘Prepadli sme novej diktatúre’

Vatikán, 29.9.2016 (kath.net) 019 684 – Uvádzame úryvok z novej knihy prefekta Kongregácie pre náuku viery, kardinála Gerharda L. Müllera „Posolstvo nádeje“:

Nebolo by v našej situácii primerané naše očakávania stlmiť, neočakávať priveľa od budúcnosti a uspokojiť sa s menšou, vyrovnanou nádejou?
Nesmieme rezignovať, nesmieme hovoriť „Nuž doba je taká, aká je“, „to už je náš osud“, „to je znak našej epochy“, „nemôžem nič robiť“, „sekularizmus je náš osud“. Hlavná vlastnosť nádeje totiž spočíva v tom, že sa nespolieha na vlastné sily, aby dosiahla svoj cieľ. Viera nás ubezpečuje, že Božia sila je vždy mocnejšia ako slabosť človeka a útoky Zlého. Nádej nám nedá zahynúť: „A nielen to: chválime sa aj súženiami, veď vieme, že súženie prináša trpezlivosť, trpezlivosť osvedčenú čnosť a osvedčená čnosť zasa nádej. A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali (Rim 5,3–5). Nádej sa nenechá od mocnárov spútať, preto ju svet občas vníma ako prevratný ba až podvratný prvok.
My, ktorí sa chceme vzoprieť tejto relativistickej diktatúre, musíme si položiť skôr nasledovné veľké otázky: Akú zodpovednosť nesiem ako otec, či matka svojich detí? Aké etické a morálne zásady by som ich chcel učiť? Aké politické tendencie by som mal svojím hlasom podporovať, aby prospievali spoločnému dobru? Ide o to, aby sme každému konkrétne, kto sa pýta na nádej, poskytovali informácie a odpovede, ktoré nás napĺňajú: „Uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach, stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás (1 Petr 3,15). Táto pevne podložená nádej znamená v konečnom dôsledku, že celá história spásy smeruje k tomu definitívnemu dobru a že nič z toho, čo je v našom živote pekné, dobré a pravdivé, nebude zbytočné, alebo nadarmo.
Keď sa zosypali totalitné ideológie, prepadli sme novej diktatúre, a síce totalite vládnucej leit-kultúry techno-scientizmu a konzumu orientovaného individualizmu. Opakujem: naše sekularizované spoločnosti sú zvnútra podkopávané triviálnosťou a vulgárnosťou. Ako do Boha a jeho stvorenia zamilovaný človek, ktorý sa vždy usiloval o obsiahle vzdelanie (paideia), a skrze prehĺbené štúdium podstatných prvkov, ktoré Pán vnukol bytiu a konaniu človeka (humanitas) v jeseni svojho života konštatujem nie bez zármutku, že mnohí naši študujúci venujú štúdiu iba málo času a že teologické vzdelanie mnohých klerikov je nedostatočné – aby som uviedol iba dva príklady. Prečo je to tak? Myslím si: Ak je spoločnosť raz roztrieštená na tisíce indivíduí, ktoré sa považujú iba za homo oeconomicus, ako ďalšie číslo v štatistike konzumu, tak sme sa zmierili s tým, že žijeme iba pre blahobyt.
Ospravedlňujeme dokonca zlobu so zámienkou realizmu a zabúdame pritom, že pravý realizmus je dobrotivý, pretože vychádza zo stretnutia života a pravdy. Byť realistický neznamená vnoriť sa do skutočnosti. Nesmieme stratiť z očí to, že najväčšou realitou, ktorá všetko nesie, je Boh. Jeho plán lásky a spásy pre celé stvorenstvo sa interpretuje do osobného daru pre každého jedného z nás. Je nám to darované v živote Ježiša, ktorý nás sprevádza, podporuje a robí schopnými pre život v láske. Kristus je pravda a svetlo sveta a preto je on pravých výrazom nádeje.

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.