František odsudzuje obracanie pravoslávnych ako „veľký hriech proti ekumenizmu“ . + Nie „František z Assisi“, ale svätý František z Assisi

Možno ste počuli, že František je v Gruzínsku. Odcestoval tam v piatok a bude tam do nedele. Je to 16. „apoštolská cesta“ (!) za 3,5 roka – teda pápež, čo predstiera povedomie o emisiách spálil už množstvo leteckého paliva na … nuž na čo presne? Aby mal príhovory, potriasal si rukami a bozkával ľudí. V zásade je to všetko iba na veľké fotografovanie a titulky. A nie je to iné ani v Gruzínsku, čo tiež znamená, že každý čaká — niektorí s úzkostlivým tŕpnutím, iní s prehnaným vzrušením – na povinnú zábavu, ktorú určite poskytne pri lete, to znamená na spontánne interview, ktoré poskytne pri lete naspäť do Ríma.
Papez Frantisek v Brazilii
1.októbra sa František dostal malého ekumenického hlavolamu: hoci Vatikán ohlásil, že predstavitelia hereticko-schizmatickej Gruzínskej pravoslávnej cirkvi sa zúčastnia na „pápežskej omši“, tí sa ani neukázali pre „existujúce dogmatické diferencie“, podľa National Catholic Reporter.
Neskôr pri návšteve gruzínskych katolíkov vo farnosti v Tbilisi v sobotu popoludní im František povedal, že sa nesmú usilovať obracať členov gruzínskeho pravoslávneho spoločenstva.
„Je to veľký hriech proti ekumenizmu: prozelytizmus,“ povedal pápež. „Nikdy nesmiete obracať pravoslávnych na katolícku vieru. Oni sú naši bratia a sestry, učeníci Ježiša Krista. Kráčajte spolu, modlite sa za seba navzájom a konajte spolu diela lásky k blížnemu, ak môžete,“ povzbudil pápež. „To je ekumenizmus. Nezatracujte brata či sestru.“

Nemalo by to byť prekvapením, pretože František vyjadril tento indiferentizmus už veľakrát. Mali by sme byť všetci už aj zvyknutí na to, že František robí rôzne druhy nemúdrych a pohoršlivých vecí, či už je to recyklovanie ako dielo milosrdenstva, smilstvo ako sväté manželstvo, smrteľný hriech ako nedokonalá cnosť, či iné klauniády, ktoré si vysníva pod vedením svojho „boha prekvapení“. Navyše hriechy proti Bohu už dávno nahradili hriechy iba proti človeku a nedávno dokonca hriechy proti Zemi.
Ale teraz je tu nový hriech: hriech proti ekumenizmu! Už sú preč dni, keď bol ekumenizmus hriechom! Viac o tom neskôr, ale pozrime sa na niektoré alternatívne správy, kým nás niekto neobviní, že máme iba jeden zdroj, ktorý možno prevracia význam Františkových slov.

Tu je správa z Rádia Vatikán:
Otázka ekumenizmu a problémov, ktoré môže spôsobiť, bola ďalším bodom, o ktorom pápež hovoril.
Pápež František povedal svojim poslucháčom, aby nikdy nesporili s pravoslávnymi priateľmi či susedmi a zvlášť varoval katolíkov, aby nikdy neskúšali „ich obrátiť“. Prozelytizmus označil ako „veľký hriech proti ekumenizmu“ a povzbudil svojich poslucháčov, aby boli priateľskí k pravoslávnym veriacim, aby spoločne konali diela lásky k blížnym a nikdy ich neodsudzovali, či odmietali pozdraviť kvôli tomu, čím sú.

A konečne – pozrime sa, čo o tom píše Crux:

Seminarista sa opýtal Františka na ekumenizmus – medzikresťanský dialóg. Pápež odpovedal, že abstraktné štúdium ekumenizmu by sa malo ponechať teológom, zatiaľ čo katolíci by sa mali namiesto toho zamerať na to, aby boli so svojimi pravoslávnymi susedmi priatelia.
„Buďte otvorený, buďte priateľ.
‘Ale musím urobiť všetko pre to, aby som ich obrátil!’
„To je veľký hriech proti ekumenizmu – prozelytizmus,” povedal a dodal, že oni sú “naši bratia a sestry”.
Ekumenizmus, ako povedal, je byť priateľmi, kráčať spolu, robiť spolu diela lásky a modliť sa za seba.

Je jasné, že tu nebolo nijaké nedorozumenie. Nie, čo tu František povedal perfektne zapadá do všetkého ostatného, čo hovorí a robí od počiatku. My registrujeme Jorge Bergogliove herézy, prešľapy, škandály a zneuctenia na stránke Francis page, ktorú si môžete pozrieť, ale varujeme: Budete sa kŕmiť veľmi horúcimi informáciami.

V tomto bode profesionálny apológ Novus Ordo (Nového poriadku) vyskočí a samoľúbo vyhlási, že František neodsúdil obracanie ľudí, ale odsúdil iba „prozelytizmus“, ktorý v ekumenickej teológii Novus Ordo — ale prakticky nikde inde! – má veľmi špecializovaný význam a síce ten, že sa používa nepatričný nátlak alebo klamné prostriedky na navnadenie iných ku konverzii. To je brilantná neuróza, skutočný „joker“ na ospravedlnenie útoku modernistickej sekty na evanjelizáciu, o ktorú sa Novus Ordo pokúša v tomto bode. …
Ale to neobstojí, pretože František sa sám vyjadril jasne v kontexte obracania iných per se — nie ich obracanie skrze triky či násilie, ale jednoduché obracanie. Nakoniec on nepovedal, „Obráťte ich iba férovými prostriedkami“ – on v zásade povedal, aby sa to nerobilo vôbec! a namiesto toho, aby ľudia vyšli a chytili ich za ruky a spoločne pomáhali vydávať polievky chudobným. Po druhé, tento príliš technický výraz „prozelytizmus“ nie je o tom, ako ľudia chápu tento výraz – každý rozumie, že „prozelytizmus“ znamená obracať ľudí ich jednoduchým presviedčaním jasnými argumentami a František a jeho gang to vie. Po tretie, pretože pápeži Novus Ordo, ktorí odsudzujú prozelytizmus v každom ohľade, nikdy nehovoria v prospech používania zdravých a záludných metód obracania ľudí — a nikdy sa ani nepokúsili niekoho obrátiť. A konečne, čo je najdôležitejšie, nikto sa skutočne neangažuje neúprimnými či záludnými metódami obracania ľudí. Neustále odsudzovanie prozelytizmu by bolo oprávnené iba, ak by sme mali hordy Novus Ordo všade, kde sú pokusy tyranizovať ľudí, aby sa obrátili. Ale kto to skutočne robí v Novus Ordo? Nikto!

Ak to všetko spojíme, objaví sa nám veľmi jasný obraz: odsudzovanie prozelytizmu skutočne existuje a aj má byť odsúdením apologetiky, misií a evanjelizácie! Je to bohorúhavé nabádanie k odporu a odmietaniu Božieho poslania ísť a hlásať evanjelium všetkým národom (Mt 28,19-20) a byť stále pripravený obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás” (1 Pt 3,15). Dôvodom, prečo typicky používajú termín „prozelytizmus“ a nie „obracať ľudí“ je jednoducho ten, aby mali klamný dôvod, na ktorý by sa mohli odvolávať. A hľaďte, ako dobre im to v minulosti fungovalo! Celé desaťročia ich slová a skutky učili ľudí odmietať úsilie o obracanie nekatolíkov pod rúškom prijateľnej popierateľnosti! To nemá ďaleko k diabolskému konaniu! Obracanie ľudí na katolícku vieru je potrebné pre ich spásu — zriekať sa toho alebo zredukovať to na voľbu ľudí samých je najväčšou škodou, ktorú človek môže urobiť duši iného!

Takže tu máme Františka znova raz potvrdzujúceho, že konverzia nekatolíka NIE je cieľom ekumenizmu – je to jeho pravá antitéza, „hriech“ proti nemu. Toto obhajuje to, čo sme hovorili od počiatku. …
1.októbra František tiež navštívil katedrálu heterodoxného a schizmatického patriarchu Ilju II. z autokefálnej Gruzínskej pravoslávnej cirkvi. Táto katedrála sa považuje za miesto pochovania neporušeného rúcha, ktoré mal na sebe náš Pán Ježiš Kristus na Veľký piatok (por. Jn 19,24). Crux uvádza zhrnutie slov Františka pri tejto príležitosti:
„Sväté rúcho, mystérium jednoty, nás vyzýva, aby sme cítili hlbokú bolesť z historického rozdelenia medzi kresťanmi. Sú to pravé a reálne tržné rany, ktoré zraňujú Pánovo telo,“ povedal František a pokračoval:
Napriek tomu „jednota, ktorá prichádza zhora“ vyzýva kresťanov, aby sa nevzdávali, ale obetovali sa, ako to urobil on, s úprimnou láskou a vzájomným porozumením v duchu „čistého kresťanského bratstva“.

Krása kresťanského života podľa Františka vychádza zo stráženia vernosti svojim vlastným koreňom bez toho, aby sme sa vydali na „zatvorené cesty myslenia, ktoré zatemňujú život“. Kresťanská identita inými slovami je otvorená a ochotná a „nikdy nie stuhnutá či uzavretá”.

Je dogmou, že Katolícka cirkev jediná tvorí Kristovo telo, ktoré je jedno Božím ustanovením a per se neschopným dať sa rozbiť na časti. Heretici a schizmatici neničia jednotu Cirkvi – oni sa od nej iba odlučujú, zanechávajúc jej integritu nedotknutú.
„Katolícka cirkev je jedno, nie je roztrhnutá ani rozdelená,“ uviedol pápež Lev XII. v apoštolskej exhortácii Pastoris Aeterni. Je zaujímavé, že latinská verzia exhortácie na vatikánskej stránke používa slovo lacerata — (roztrhaný) vzhľadom na to, čím jednota Katolíckej cirkvi nie je. To je presne slovo, ktoré použil František, hoci on ho použil, aby potvrdil cirkevnú jednotu, čo pápež Lev popieral: Rozdelenia sú „roztrhnutia“, ktoré trhajú Kristovo telo, ako vyhlásil František.
Keďže Kristovo telo je jedno a nie je rozdelené, stáva sa dôležitejším pochopiť, kde sa toto Mystické telo v tomto svete nachádza! Katolícka cirkev vždy učila, že jedine ona je Mystickým Kristovým telom a všetky ostatné cirkvi, sekty a spoločenstvá sú odrezkami z Kristovho tela.
Ak starostlivo preskúmame podmienky rôznych náboženských spoločenstiev rozdelených medzi sebou a oddelených od Katolíckej cirkvi, ktoré od dní nášho Pána Ježiša Krista a jeho apoštolov nikdy neprestali pôsobiť so svojimi zákonnými pastormi, s Božou mocou danou samým Pánom, jasne vidíme, že tieto spoločenstvá jednotlivo, ani všetky spolu, nijakým spôsobom nedokážu byť tou Jednou Katolíckou cirkvou, ktorú ustanovil Kristus, náš Pán a nijakým spôsobom nie sú dielmi či časťami Cirkvi, keďže sa viditeľne odsekli od katolíckej jednoty. …

http://novusordowatch.org/2016/10/francis-converting-orthodox-sin-against-ecumenism/

Nikoliv „František z Assisi“, ale svatý František z Assisi

Giotto: Sen Inocence III.

Zvolil si, že se zřekne všeho, každé formy osobního vlastnictví. Ale zvolil to jen sám pro sebe a pro toho, kdo ho chce dobrovolně následovat. Nikomu to neuložil.

Zvolil si žít v dokonalém míru. Ale nikdy nekritizoval nutnost sociálně spravedlivé války, křížovými výpravami počínaje.

Zvolil si jít za sultánem a promluvit s ním. Nikoliv, aby s ním „dialogizoval“, nýbrž aby ho obrátil, aby se pokusil spasit jeho duši a duše desítek milionů osob.

Zvolil si milovat zvířenu. Ale nikdy neučil nikoho, že existuje určitý druh ontologické rovnosti mezi ní a lidmi a dokonce i mezi světem vegetace a mrtvou přírodou. Nikdy nebyl panteista, ale vždy soucitný v souladu s řádem Bohem stvořeným a chtěným.

Zvolil si, že bude příkladem svého každodenního života ukazovat, jak je možno reformovat klérus zkažený duchem doby. Ukazoval mu, že je možné žít podle evangelia. Nikdy nerebeloval proti církvi, proti biskupům a kněžím. Naopak, učil, v jak velké úctě a lásce je třeba mít Kristova kněze, kterého dokonce stavěl nad anděly, jestliže jde o kněze hodného svého poslání.

František byl zkrátka reformátor, nikdy ne heretik ani rebel. Miloval zvířata, ale nebyl animalista. Byl opravdu mírumilovný, ale nikdy jako pacifista. Byl misionář, ale nikdy ne ekumenista. Byl chudý, ale nikdy ne komunista. Byl to druhý Kristus, nikoliv ideolog ani revolucionář.

Nebyl to zkrátka „František z Assisi“. Byl to svatý František z Assisi.

Nic není snadnějšího k pochopení, a dnes nic obtížnějšího k přijetí. Není světce ani historické osobnosti, která by byla více mystifikována než on. Především díky mnoha jeho synům a dnešnímu kléru.

Neexistoval světec více podobný Kristu. A jen takový a jen tento je pro nás náš svatý František. A proto je naše srdce s ním v Assisi, í přes naši nezměřitelnou osobní neschopnost pouze zavadit o patu jeho svatosti, důslednosti, schopné kajícnosti a lásky k Bohu a k bližnímu.

Chiesa e post concilio: Massimo Viglione

http://www.lumendelumine.cz/index.php?page=nikoliv-frantisek-z-assisi-ale-svaty-frantisek-z-assisi

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.