M. Kováč nepovažoval seba za prvého prezidenta SR, ale za druhého. „Prvým prezidentom Slovenskej republiky bol doktor Jozef Tiso“, povedal otvorene prezident Kováč

Týždeň v kocke Daga Daniša: Čo ste možno o Kováčovi nevedeli
Keď v stredu zomrel prezident Kováč, mnohí v ňom videli príbeh hrdinu. A ďalší príbeh zbabelca a zradcu. Z týchto komentárov bolo cítiť, že väčšina ľudí poznala len Kováčov obraz. Legendu či démona. Nie Kováča. Človeka.
tiso_portret štvorec
Pravá tvár Kováča

Kováčov skutočný príbeh bol celkom obyčajný. Ľudský. A typicky stredoerópsky.

Kováč bol už od mladosti „nacionalista“. V pôvodnom, pozitívnom zmysle tohto slova (nacionalizmus bol zo začiatku súrodencom liberalizmu).

Bol presvedčený o tom, že každý národ, akokoľvek malý a slabý, má právo na suverenitu a nezávislosť. A že toto právo má využiť. Ak si aspoň trochu verí.

Kováč sa priznal, že vojnovú Slovenskú republiku rešpektoval a po skončení vojny (1945) úprimne veril v jej pokračovanie, resp. v „pokračovanie samostatnosti“.

Seba nepovažoval za prvého prezidenta Slovenskej republiky, ale za druhého. „Prvým prezidentom Slovenskej republiky bol doktor Jozef Tiso“, povedal otvorene prezident Kováč.

Nie je celkom pravda, že bol presvedčený komunista či karierista. Zo strany ho po roku 1968 vylúčili.

Po novembri 1989 bol zástancom národnej zvrchovanosti – a férovej federácie či konfederácie s Českom.

S Mečiarom sa ako prezident dostal do konfliktu potom, čo Slovensku hrozila medzinárodná izolácia. Vlastenec Kováč to vnímal ako riziko. A správne.

Je dosť paradoxné, že veriaceho a národne založeného Kováča dnes ospevujú najmä liberálne elity. A „nacionalisti“ či populisti ho zatracujú. Zrejme to bude tým, že Kováča neposudzovali podľa jeho charakteru, ale podľa charakteru jeho nepriateľa.

Nie, prezident Michal Kováč nebol ani slaboch. Ani hrdina. Hrdinu z neho urobil až Mečiar, keď si myslel, že ho zlomí…

Kováč bol celkom obyčajný, slušný človek, na ktorom sa lámali tri dejinné epochy. Národná či ľudácka. Komunistická. A ponovembrová. So všetkými sa prezident Kováč vyrovnal v dobrom. A so cťou.

A do dejín sa zapísal ako jeden zo zakladateľov nezávislej Slovenskej republiky. Za čo si zaslúži vďaku a úctu.

Dag Daniš

http://www.aktuality.sk/clanok/379398/tyzden-v-kocke-daga-danisa-co-ste-mozno-o-kovacovi-nevedeli/

 

Ľudovít Števko: Hon na čarodejnice. Tentokrát extrémistické

Fejtón o paragrafoch jedného inkvizítorského zákona

Novela trestných kódexov z dielne ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej sa v parlamente dostala do druhého čítania a niet pochybností o tom, že bude čoskoro schválená. Nebolo by to zvláštnosťou, lebo trestný kódex sa mení alebo dopĺňa aj dvakrát za volebné obdobie, ale tentoraz sa ministerka pustila s vehemenciou do odhaľovania a trestania extrémizmu na Slovensku.

Podľa jej vkusu bolo v minulom roku málo odsúdených extrémistov, preto sa musí zmeniť legislatíva. Jej novela obsiahnutá v desiatich paragrafoch je vlastne trestnou výpravou proti jednotlivcom, hnutiam a materiálom smerujúcim “k potlačeniu základných práv a slobôd”. A ten, kto sa dopustí rasovo motivovaných trestných činov, extrémistických výrokov na verejnosti či vo svojom počítači a kto bude hlásať, podporovať alebo rozširovať programy extrémistických hnutí, pocíti tvrdú ruku zákona.

Všetko bude v intenciách bruselskej politiky – prokurátori sa nemusia namáhať s dokazovaním pred súdom tak ako doteraz, postačí hodnotenie vyškoleného útvaru pre oblasť extrémizmu, ktorý už bude vedieť ako na to, ako pracovať s faktami. Napokon rozhodne špecializovaný trestný súd. Výsledok tejto inštitucionálnej reťaze bude jasný: špeciálny policajný odbor odhalí a vyšetrí, úrad špeciálnej prokuratúry obžaluje, špeciálny antirasistický odbor vyhodnotí a špeciálny tribunál odsúdi. Kým doteraz boli prizývaní k procesom súdni znalci, ktorí boli často spochybňovaní advokátmi, po novom bude garantom správneho vyhodnotenia skutkovej podstaty špecializovaný úrad.

„Posúdenie, či ide o extrémistický trestný čin, si vyžaduje istú kvalifikáciu a znalosti,“ hovorí Žitnanská, lenže bez vysvetlenia, kde sa budú školiť špecialisti na „typické slovenské neduhy,“ ako extrémizmus, homofóbiu, antisionizmus, antiislamizmus. (Poznámka: Podľa doterajšej praxe antichristianizmus nepatrí do kategórie náboženských urážok). Malá chyba je, že profesorov na všetky tieto delikátne predmety nemáme ani na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave, kde sme zatiaľ zaznamenali iba propagačný workshop Nebojme sa islamu. Pani Žitňanská asi nebude hľadať školiteľov na uvedené odbory v Saudskej Arábii, Izraeli, prípadne v USA, keď do Bruselu je najbližšie a v Európskom parlamente máme na extrémizmus a homofóbiu svojich odborníkov, hoci bez univerzitných funkcií, ale zato s europoslaneckými platmi. Okrem toho môžeme sa pri súdnych sporoch v extrémistických kauzách obrátiť na domácich špecialistov na všetko, napríklad na Petra Weisenbachera z Inštitútu ľudských práv, Laca Oravca z Nadácie Milana Šimečku, Zuzanu Wienkovú z Aliancie Fair-play a ďalšie šéfky z nadácií Georgea Sorosa.

Návrh trestného kódexu klasifikuje ako rasovo motivovaný trestný čin aj taký skutok, kedy nebude nevyhnutná iba skutočná, ale aj domnelá príslušnosť poškodeného k niektorej rase, alebo pôvodu. Teda ak niekto niekomu vynadá do Židov, alebo do moslimských teroristov pričom objekt nadávok nemusí byť ani Žid alebo moslim – dopustí sa trestného činu hanobenia národa a rasy. Z konotácie tohto paragrafu trestného kódexu vyplýva, že za trestný čin môže považovať komisia špecializovaná na odhaľovanie extrémizmu aj verejné pohŕdanie dúhovými pochodmi homosexuálov, ktoré môže hodnotiť ako diskrimináciu na základe pohlavia.

Škoda, že novela pani Žitňanskej neobsahuje paragraf o politickom extrémizme, hoci tento druh -izmu patrí podľa európskej legislatívy do kategórie, ktorá je nezlučiteľná s ľudskými právami. Ak by bol v novele zákona zakotvený aj prečin politického extrémizmu, museli by skončiť s nepodmienečným trestom niektorí poslanci i poslankyne slovenského parlamentu. Napríklad Igor Matovič by si musel zaplatiť veľmi dobrých právnikov, aby neskončil vo väzení.

Ľudovít Števko

http://www.hlavnespravy.sk/ludovit-stevko-hon-na-carodejnice-tentokrat-extremisticke/842261

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.