Expert k výpovedi pápeža o transsexuáloch. + Rada Európy odmietla náhradné materstvo. + Lekári: pre antikoncepciu ženy končia na psychiatrii

Vatikán, 11.10.2016 (kath.net) 019 727 – Na spätnom lete z Azerbajdžanu 2.10.2016 pápež František hovoril aj o prístupe k transsexuálom. Spomenul dievča, ktoré sa už ako dieťa cítilo ako chlapec. Po smrti matky sa nechalo preoperovať. „On“ sa potom „oženil“ a napísal pápežovi a prosil ho, či ho môže „s manželkou“ navštíviť. „On“, ako povedal pápež, „ktorý bol ona, ale je to on“ („lui, che era lei, ma è lui“). Potom pápežovi rozprával aj o starom farárovi v jeho obci, ktorý ho stále znova vyzýval k u spovedi a svätému prijímaniu, keď sa stretli. „Život je život a veci musíme brať také, aké sú,“ povedal pápež.

APalcuce dieťaj keď u tohto rozhovoru so žurnalistami nejde o antropologické, ale o pastoračné posúdenie, zostávajú predsa podstatné otázky pastorácie otvorené. Preto si dovolím niekoľko poznámok:
Transsexualita znamená ťažké utrpenie pre postihnutých, ale aj pre príbuzných a najmä pre ich deti. Utrpenie, ktoré možno zmierniť iba hormonálnymi, či chirurgickými opatreniami. Štúdie ukazujú, že u transsexuálov sa aj po preoperovaní prejavujú často veľké psychické poruchy, je tu o dvadsať percent vyšší podiel samovrážd a pokusov o samovraždu. A prichádza aj túžba spätnej operácie. Z javu transsexuality si robia svoj nástroj aktivisti genderu pre svoje spoločensko-politické ciele ako relativizáciu prirodzenej pohlavnej dichotómie. To je v zásade absurdnosť, lebo práve transsexuáli želaním stať sa druhým pohlavím toto prirodzené určenie dvoch pohlaví potvrdzujú! Medzitým sme už tak ďaleko, že sa subjektívne cítenie považujú za prvoradé pre definíciu pohlavia a eufemisticky sa hovorí o „operáciách „vyrovnávajúcich pohlavia“. Rýchlosť s akou sa dnes už u mladistvých v puberte vykonávajú tieto operácie, je hrozivá. Nie je vôbec chvályhodné pre dnešný stav medicíny a psychológie, že musí hlbokú poruchu identity riešiť hormónmi a skalpelom. Operácie a celoživotné branie hormónov nikdy nestvorí nejaký druh „fantómového“ pohlavia.

Transsexuál bude vždy žena, ktorú preoperovali na muža, alebo muž, ktorého preoperovali na ženu.
V tomto ohľade mal byť teda výber slov pápeža trocha obozretnejší.
Utrpenie transsexuálne cítiacich ľudí môže byť veľké – až po samovraždu – takže aj zo strany Cirkvi operatívne a hormonálne opatrenia na zmiernenie utrpenia po vyčerpaní všetkých možností a pre nedostatok alternatívy ťažko možno rázne odmietnuť. Tu treba o zákaze sebazraňovania uvažovať v rámci zmiernenia utrpenia ako ultima ratio. Dnes by malo byť samozrejmosťou týchto ľudí pastoračne sprevádzať, oslovovať ich nimi želaným spôsobom a integrovať ich do cirkevného života. Veď konečne ľudská duša má možnosť obracať sa na Boha bezprostredne, nezávisle od jej pohlavného a sexuálneho cítenia. Napomáhať tento vzťah s Bohom je prvoradou úlohou pastorácie. Tu nemožno nájsť ani nijakú špecifickú prekážku prístupu ku spovedi a prijímaniu, aj keď si to vyžaduje špeciálne duchovné vedenie pri nie prirodzene danej psychologicky vytúženej pohlavnej identite. Treba, aby sa osoba zverila Božiemu milosrdenstvu, namiesto toho, aby si prisvojila druh práva na sebaurčenie, ako sa to dnes propaguje. K tomu patrí aj prijať to, že zmena stavu osoby v krstnom liste nie je možná.
Ak však je u transsexuáloch reč o sobáši s teraz už „druhým pohlavím“, treba konštatovať, že tu ani v prirodzenom, ani v cirkevnom chápaní nemôže ísť o manželstvo vo vlastnom zmysle. Preto, ako konštatovala aj Kongregácia pre náuku viery už v r. 2000 v oficiálnej direktíve, sviatostne uzavretie platného manželstva tu nie je možné. Keďže v ľudskej sexualite z katolíckeho hľadiska existujú iba dve životné formy, ktoré zodpovedajú povahe a dôstojnosti človeka a síce žitá sexualita v manželstve muža a ženy, alebo zdržanlivosť, nemá Cirkev nijakú plnú moc žitý sexuálny vzťah transsexuálov bez predpokladu zdržanlivosti udelením sviatosti zmierenia alebo Eucharistie legitimovať. Zodpovedajúc disciplíne sviatostí (porovn. O. i. „Sacramentum caritatis“ 29), treba aj tieto veci s pokorou zveriť Božiemu milosrdenstvu bez toho, že by sme ho chceli predchádzať udeľovaním sviatostí.

MUDr. Christian Spaemann

 

Rada Európy odmietla náhradné materstvo

Náhradné materstvo dostalo opakovanú stopku v Európe. Po jeho minuloročnom odsúdení na pôde Európskeho parlamentu (EP) takzvané prenajímanie materníc za akýchkoľvek okolností odmietla aj Rada Európy, ktorá neprijala správu spravodajkyne Petry De Sutter.

“Toto je ďalšie veľké víťazstvo za život a ľudskú dôstojnosť,” uviedol europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS/KDH), na podnet ktorého náhradné materstvo odmietol EP vlani pri schvaľovaní iniciatívnej Výročnej správy o ľudských právach a demokracii vo svete a o politike EÚ v tejto oblasti. Europoslanci sa vtedy schválením Mikolášikovho návrhu zaviazali zasadzovať za zákaz tejto praktiky vo svete. O tento moment sa opakovane opierala diskusia aj pred hlasovaním v Rade Európy.
Prax náhradného materstva zahŕňa reprodukčné vykorisťovanie a využívanie ľudského tela na finančné účely alebo iný zisk, predovšetkým v prípade zraniteľných žien v rozvojových krajinách. “Fakt, že po EP náhradné materstvo odsúdila aj Rada Európy, potvrdzuje, že v Európe si ctíme ľudské práva a nebudeme akceptovať priemysel s materstvom, ktorý vznikol degradáciou žien a detí na predmet obchodu,” povedal Mikolášik.

Europoslanec zároveň vyjadril rozhorčenie, že na hlasovaní nebol prítomný ani jeden poslanec Národnej rady SR, ktorými sú členovia či náhradníci slovenskej delegácie do Rady Európy. “Je nanajvýš smutné, že o takejto závažej téme nebol schopný hlasovať ani jeden člen nášho národného parlamentu, pretože jednoducho ani neprišiel.” Mikolášik na druhej strane vyzdvihol, že vďaka nadnárodnej spolupráci zainteresovaných v legislatíve civilizovanej spoločnosti konečne odmietame zákon, ktorý namiesto obrany najzákladnejších ľudských práv pozerá na peniaze.

“Obeťami nedôstojného celosvetového trhu so ženským telom a materstvom sú nielen ženy v ťažkej životnej a finančnej situácii, ale aj deti, ktoré sa zmenili doslova na tovar. Opakovane tvrdím, že toto sa musí skončiť. Verím, že sme denifitívne spustili nový proces a pohľad na náhradné materstvo ako na právo na dieťa bude postupne minulosťou,” doplnil europoslanec a lekár Mikolášik.

Rada Európy odmietla “Odporúčanie k detským právam súvisiacim s náhradným materstvom” vo včerajšom večernom hlasovaní. Autorkou odporúčania bola belgická spravodajkyňa z frakcie socialistov Petra De Sutter.

TASR informoval Lukáš Marťák z Kancelárie europoslanca Miroslava Mikolášika.

http://www.hlavnespravy.sk/rada-europy-odmietla-nahradne-materstvo/844074

 

Lekári bijú na poplach: pre antikoncepciu ženy končia na psychiatrii

O tom, že hormonálna antikoncepcia ženskému telu neprospieva, sa toho popísalo už veľa. Známe sú dokonca prípady, keď antikoncepcia má na svedomí aj životy žien. Dánska štúdia však zistila, že užívanie antikoncepcie môže ženám spôsobiť nielen fyzické, ale aj psychické problémy. U žien, ktoré užívajú hormonálnu antikoncepciu, je veľká šanca, ze časom budú odkázané na ďalšie tabletky – antidepresíva, konštatuje dánska štúdia

Výskum na univerzite v Kodani s podporou Lundbeck Foundation, zahŕňajúci lekárske záznamy viac ako milióna žien a dievčat vo veku 15 až 34 rokov, preukázal u tých na kombinovanej antikoncepcii o 23 % väčšiu pravdepodobnosť sklonu k depresii už v prvých šiestich mesiacov po začatí užívania. Tie, ktoré berú len progestín ako syntetickú formu hormónu progesterón, mali o 34 % väčšiu pravdepodobnosť užívania antidepresív, alebo už nadobudli prvú diagnózu depresie.

Podľa tejto štúdie v časopise Journal of American Medical Association (JAMA), vplývajú na to okrem liekov aj rôzne implantáty, náplasti či vnútromaternicové telieska.

U dospievajúcich dievčat sa zdal najvyšší vplyv, až o 80 % pri užívaní kombinovaných tabletiek a dvakrát vyššia pravdepodobnosť pri užívaní progestínu, v porovnaní s tými, ktoré neužívali antikoncepciu.

Øjvind Lidegaard z univerzity v Kodani a jeho kolegovia poukazujú na to, že ženy majú celkovo dvakrát vyššiu pravdepodobnosť sklonom k depresii počas svojho života ako muži. Kolísavé hladiny nálady ovplyvňujú dva ženské pohlavné hormóny: estrogén a progesterón. Podľa štúdie náladu znižuje zvýšená hladina progesterónu.

http://www.hlavnespravy.sk/danska-studia-uzivanie-antikoncepcie-zvysuje-pravdepodobnost-psychickych-problemov/841410

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.