Štátny pohreb exprezidenta Kováča vyvoláva otázniky. + List prezidentovi od bývalého veľvyslanca.+ Vaše reakcie

V smútočných spomienkach je prirodzené spomenúť zásluhy muža, ktorý do historickej mozaiky Slovenskej republiky priložil nejeden kamienok. Bývalý prezident Michal Kováč si našu pietu zaslúži, veď v roku 1992 a 1993 zohral pozitívnu úlohu pri vzniku Slovenskej republiky, najmä ako predseda Federálneho zhromaždenia ČSFR, keď sa rozhodovalo o rozdelení spoločného štátu.

Z hľadiska histórie však nie je správne, ak sa v médiách a na jeho pohrebe hovorí ako o prvom prezidentovi SR. Lebo to nie je pravda. Vygumovať z histórie prvú Slovenskú republiku (do prijatia ústavy 21. júla 1939 Slovenský štát) a jeho prvého prezidenta Jozefa Tisa nie je ničím odôvodniteľné, nech si už autori týchto pokusov myslia o existencii prvej Slovenskej republiky a jej prvom prezidentovi Tisovi čokoľvek.

Napokon, druhý prezident SR, samotný Michal Kováč v dokumentárnom filme z cyklu GEN, ktorý odvysielala RTVS, o sebe povedal, že nie je prvým, ale druhým slovenským prezidentom, pretože – ako v televíznom dokumente dodal – prvým prezidentom slovenského štátu bol Dr. Jozef Tiso. História by sa teda nemala popierať či kriviť ani na pohrebe.

Druhým otáznikom je, či by sa mal pohreb štátnika zneužívať na politické ciele, pretože reč zákulisného režiséra sorosovských farebných revolúcií Pavla Demeša bola nechutnou politickou agitkou, vyzývajúcou na porušenie Ústavy Slovenskej republiky aj nepriamou kritikou vlády a parlamentu. Tie by totiž podľa neho mali bez meškania zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara, týkajúce sa zavlečenia Kováčovho syna do cudziny.

Nad hrobom prezidenta Michala Kováča st. riešil prezident Andrej Kiska a najmä aktivista Demeš problém jeho syna Michala Kováča ml. Mimochodom, v čase keď sa pred dvadsiatimi rokmi v médiách denne prepieral prípad kauzy Technopol, do ktorej bol zapletený aj Michal Kováč ml., boli udelené dve amnestie: jedna prezidenta Kováča st. (omilosťujúca aj vlastného syna) a druhá zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara. Treba Demešovi aj Kiskovi pripomenúť, že obe boli nemorálne?

Prvá, ktorá zaručovala beztrestnosť účastníkom podvodu okolo Technopolu (z účasti na podvode bol podozrivý aj jeho syn na základe zatykača vydaného v Nemecku) a druhá amnestia zaručovala beztrestnosť aktérom zavlečenia M. Kováča ml. do cudziny. Po dvadsiatich rokoch vykopávať spod zeme sud s pušným prachom, porušovať ústavu a nabádať súčasnú vládu, aby sa podrobila želaniam niektorých ľudí, je scestie a zámer destabilizovať politické pomery na Slovensku.

Demeš je za Sorosove peniaze zvyknutý prepožičať sa na všelijaké zvrátenosti, ale mýliť si pohreb s politickým mítingom, je už naozaj silná káva.

Pavol Demeš si tiež zmýlil prezidentov pohreb s politickým mítingom. (Foto: TASR)
Aktivista Demeš je za Sorosove peniaze zvyknutý prepožičať sa na všelijaké zvrátenosti, ale mýliť si pohreb s politickým mítingom, je už naozaj silná káva. To si môže expert na farebné revolúcie dovoliť akurát počas učiteľských štrajkov. Napokon, Michal Kováč ml. asi nie je také neviniatko, ako sa tvrdí v niektorých denníkoch.

Demeš by si mal prečítať obsiahly článok v Hospodárskych novinách z 10. augusta 2015, v ktorých sa píše o tom, ako diplomat Michal Kováč mladší s obvineným a zatknutým šéfom fantómovej firmy Zodic Lo Hsu-Liangom podpísal na Taiwane falošnú zmluvu.

Je prirodzené, že otec sa zastáva svojho syna, hoci koná protiprávne. Zastával sa ho aj prezident Michal Kováč starší, nemožno mu to zazlievať. Ale otvárať nad hrobom staré rany a nevyriešené kauzy naozaj netreba.

http://www.napalete.sk/statny-pohreb-exprezidenta-kovaca-vyvolava-otazniky/

 

 

List prezidentovi od bývalého veľvyslanca Mgr. Rudolfa Zelenaya

J.E. Andrej Kiska, prezident SR

Vážený pán prezident, Bratislava 15. októbra 2016

vo štvrtok 13. októbra 2016, počas zádušnej omše za emeritného prezidenta SR Michala Kováča, bola zneuctená cirkevná pôda,  Katedrála sv. Martina v Bratislave. Ešte pred záverečným požehnaním šokujúco odzneli prejavy, po ktorých si veriaci určite spomenuli na podobenstvo s vykázaním kupcov z Jeruzalemského chrámu. Vaše vystúpenie znížilo dôstojnosť bohoslužby, nehovoriac o Pavlovi Demešovi, verejnosti dlhodobo známemu ako figúrka na cudzej šachovnici. Nemám nič voči samotnej výzve, mohla však  odznieť na inom mieste.

Prezidenta M. Kováča som osobne spoznal v súvislosti s mojím menovaním za veľvyslanca SR, spolupracoval som s ním i jeho tímom, v ktorom už P. Demeš dosť dlho nepôsobil, aj v ďalšom období. Som presvedčený, že ako veriaci by si neželal, aby sa kauza jeho syna Michala Kováča ml. pretriasala v smútočnej atmosfére pred oltárom.

Vážený pán prezident, ak porušujete zákon, nereagujete na poukázania z úžerníctva, robíte ďalšie prešľapy (naposledy v piatok 14. t.m. v Poľsku v súvislosti s V4), rešpektujte aspoň to, čo je početným kresťanom Slovákom sväté.

Kópie odosielam preto, lebo na moju doterajšiu korešpondenciu ste nereagovali.

S úctou

Mgr. Rudolf Zelenay,  Bratislava

Na vedomie:  Andrej Danko, predseda NR SR
Robert Fico, predseda vlády SR
Mario Giordana, apoštolský nuncius v SR
Stanislav Zvolenský, arcibiskup, metropolita

 

Píšete nám:

Milý otec Stanislav, prajem Vám pekný zvyšok ružencového októbra a
ponúkam jesenné meditácie.
PS. Povedali ste peknú reč na hrobe prez. Kováča. Kedy ale verejne
odslúžite zádušnú omšu za prez. Tisa, alebo tomu aspoň nebudete
brániť? Pozrite sa, ste starší človek, môj ročník a nemáte už veľa
času dokázať, že ste chlap. My, veriaci, všetko musíme robiť a hovoriť
sub specie aeternitatis… V. G.

tiso_portret štvorec

Vďaka za preposlanú správu, ktorá ma zaujala z dvoch dôvodov. Prvý, súhlasiac s V.G., sa týka kontrastného správania našej hierarchie voči Jozefovi Tisovi na jednej strane a voči Michalovi Kováčovi na strane druhej. Kresťanský pohreb si zaslúži človek, ktorý žil príkladným kresťanským životom a a podľa možnosti absolvoval aj sviatosť zmierenia. Neviem o tom, že by hierarchia v danom prípade toto skúmala. Naproti tomu, človeku, ktorý zomrel ako kňaz, čo zaväzuje celú hierarchiu bez rozdielu a ktorý by si 100-krát zaslúžil zádušnú omšu celebrovanú najvyšším predstaviteľom cirkvi, sa takej pocty nedostalo. Druhá vec je, podľa môjho názoru, prejavom duchovnej moci: či to organizátori pohrebu M.K. chceli alebo nechceli, vedeli alebo nevedeli, tento bol pochovaný presne v deň narodenia Jozefa Tisa! Tu odpadá akákoľvek diskusia, nielen o tom, kto bol prvý. Je to od 18. apríla 1960, kedy JUDr. I. Daxner spáchal samovraždu, druhé veľké znamenie!
S pozdravom
J. S.

Zvolensky nema odvahu ako mal arcibiskum Emeritus Jan Sokol,ktory uz sluzil verejne svatu omsu za nasho mucenika a prveho slovenskeho prezidenta a po Svatoplukovu druha nasa najvysia hlava Dr.Jozefa Tisu. Pan Zvolensky uz by tak mal urobit uz len k tomu, ze pan prezident bol a je jeho oltarny brat. Na koho sa ma slovensky veriaci lud obratit,ked ani predstavitelia cirkvi si spinia nasu najvacsiu osobnost 20 str. Hanba starym mrcinam z Pacem in Terris.
J.J.

SLOVENSKÝ VEĽKÝ PIATOK
Páni,
vy diabli v tógach odetí,
vy krvibažné zmije,
k vám pomsta Božia doletí
i bez čiar justicie!
Vás národ kliadbou preklina
a Boh vás kruto stresce,
bo spravodlivosť jediná
vám dosiaľ ušla ešte,
a pravdu zabiť nevládzu
pekelné pikle vaše.
Ja volám dneska do radu
mestečká,viesky naše
od venca Karpát k Dunaju,
z kopaníc na salaše.
Všetkých vás, bratia, zvolávam
a zaprisahám sväte:
Tri razy beda, beda vám,
ak svorní nebudete,
ak dáte zhynúť nádejam
a svätú Pravdu šliapať
kopytom šelmy krvavej,
abo blesk očí driapať
pazúrom dravca v skoku!
Nám všetkým, bratia, musí zrieť
plam jeho lásky v oku
a srdce žertvou zahorieť
a zbĺknuť večne v roku,
keď svitne svätý, slávny deň,
čo zrodil nový sviatok:
krstený krvou Tisovou –
Slovenský veľký piatok.
(s.b. 18. apríla 1947)

Prezident a mučeník Dr.Jozef Tiso 1886 – 1947

OBETA NAJVACSIA.

Zomrel? Naozaj….navzdy unikol Tisov hlas?,
co budil narod,aby v slobode raz zil?
co hlasal v siri svet,ze prisiel nas cas,
co niesol vysoko faklu nasho boja,
ci zato mu diabli sibenicu stroja?

I zatiahli povraz, zo smrti stoziara
nebesia scierneli pekla nenavistou.
V Bratislave na sibenici zivot uz dohara
a krdle dravych supov letia za koristou….

To nebol vsak len zivot jedneho bytia,
to neboli len ruky slovenskeho knaza,
co tisli ruzenec v trasucich sa dlaniach,
to bolo Slovensko v tazkych chvilach svojho zitia.

I rozplakal sa narod sta biedna sirota,
vykrikom o pomoc hluchy zostal svet.
Dotlklo srdce, co len pre narod bilo….
Ta mila dobra tvar v plameni sviecky sa mihota,
zomrel nam obetoval seba, by Slovensko zilo!

Jozo Ferkovic-Trnavsky

Prezident a Mucenik.

Prezident Dr. Tiso zachranil okolo 40 000 zidovskych spoluobanov pomocou prezidenskych vynimiek.

Prezident Dr. Jozef Tiso zachranil 800 zidocskych deti z ustavu verveneho kriza v tatrach.

Prezident Dr. Tiso zachranil desat povstalcov pred verejnou popravov v B. Bystrici v roku 1944 priznal to jeden z nich pan Tomasek.

Prezident Dr. Jozef Tiso zachranil stovky partizanov a tisicky slovenskych vojakov zucastenych sa na SNP pred smrtou a deportaciou do nemeckych lagrov.

A za to sme ho odsudili a obesili v mene slovenskeho naroda.

Ale pravdou je ze:Narod bez znalosti svojej minulosti nema ani buducnost, ale minulosti aka ona v skutocnosti bola, lebo historia sa da prekrucat, ale sama so ona nikdy nemeni. lebo narod ktory necita vela nevie vela. A narod, ktory nevie vela, ma velku pravdepodobnost , ze urobi chybu pri zohodovani a prave tieto rozhodnutia maju negativny efekt na celu nasu spolocnost. Aj tych co citaju, aj tych co nie.

 

 

Aj toto patri k životopisu MICHALA KOVÁČA :
Pochlebovači na to zabudli, ale v pamäti národa to zostane navždy.

Morálka Michala Kováča, to je snáď špatný vtip.
Kováč a morálka je oxymoron.
Vždy bol tam, kde boli korytá.
Keď vstúpil do KSČ tak demonštratívne vystúpil
z cirkvi, aby potom ako prezident kľačal počas omše
v prvom rade a všade vykladal ako pred spaním číta bibliu.
Podľa jeho tvrdenia ho KSČ prenasledovala.
Až tak, že ho poslala najprv na Kubu a potom bol námestník
Živnostenskej banky v Londýne.
Z KSČ ho nevylúčili preto ako tvrdil, že bol proti vstupu sovietskych vojsk,
ale preto že počas pôsobenia v Živno banke pri predaji
tankov mu nejaké peniaze „omylom“ prišli na jeho účet.
A zabudol platiť členske známky KSČ.Svojmu podarenému synčekovi udelil za podvody milosť,
hoci jeho spolupáchatelia trestného činu si tresty v zahraničí odpykali.
Nič mu nebránilo v tom, aby pri svojom vysokom dôchodku
pred 2 rokmi vypýtal od vlády pomoc vo výške 15-tisíc eur
na lieky. Hneď v 90. rokoch chcel predať Tatry Američanom.
Podľa niektorých jeho nelogických vyjadrení je podozrenie,
že bol vydieraný. Pravdepodobne mali na neho niečo počas pôsobenia v Londýne,
asi ako na Merkelovú v súvislosti s migračnou krízou). Atď.

Morálka je to podstatné čo muz chýbalo najviac. To, čo sa dnes snažia média vyrobiť z Michala Kováča je obyčajná komédia.
A keď som počul hovoriť Budaja o ňom , tak to už je cirkus na entúúú.
Agent ŠTB chválil bývalého komanča. To je fakt „morálka“ ako Brno.
A ak teda Budaj žiada o zrušenie Mečiarovej amnestie, potom nech žiada i o zrušenie amnestie pre Michala Kováča mladšieho.

Faktom je, že sa stal súčasťou našej novodobej histórie.
Podobne ako trebárs v Rusku Boris Jelcin. Či už bol Jelcin opilcom, osobou, ktorej blízki rodinní príslušníci nakradli miliardy, alebo ten čo nechal strieľať z tankov na budovu parlamentu, ani jemu tiež nemožno uprieť miesto v histórii Ruska. Napriek tomu je totálne choré až zvrátené glorifikovať takéto osoby len preto, že sa v správny čas ocitli na správnom mieste, opisovať ich ako morálne vzory a nespomínať aj ich odvrátenú stranu tváre. V prípade Michala Kováča najmä jeho amnestiu svojmu synovi v kauze Technopol alebo jeho predchádzajúcu minulosť. Zatiaľ je nás, ešte žijúcich pamätníkov, chvalabohu dosť, ale obávam sa, že o pár desaťročí sa naši vnuci budú o Kováčovi v škole učiť podobne zidealizovane ako dnes v USA o Lincolnovi či Washingtonovi.
Mnohí jeho niekdajší stranícki kolegovia vydávali jeho tzv. uvážlivosť vporovnaní s vtedajším dynamickým premiérom za osobnostnú ťarbavosť. O „ťarbavosti“ by sa mohlo diskutovať ešte i dnes. Napriek tomu sa všetci sústredili iba na tých pár rokov prezidentovania, keď bol s Mečiarom na nože. Dovtedy nežil ?
Dovtedy s Vladom nespolupracoval ? To, čo mu urobil Mečiar, bolo úbohé. Ale na hrdinstvo primálo…Keď bol s Mečiarom kamarát, vyfakturoval Bystrickému pivovaru Urpín poradenské služby za niekoľko miliónov korún. Skrátka bol to hajzel, ako ostatní, jemu podobní politici …

J. B.

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.