Pápež: Európske štáty by nemali prijímať viac utečencov, ako dokážu integrovať. + Vatikán sa chce s luteránmi dohodnúť o Eucharistii. + Pápež zostáva pri odmietaní vysviacky žien

Pápež František varoval v utorok európske vlády pred prijímaním vyšších počtov utečencov, ako sú schopné integrovať do spoločnosti

papez-frantisek-filipiny-nestandard1

V utečeneckej politike je na mieste obozretnosť, aj keď “teoreticky nie je možné zatvárať srdce pred ktorýmkoľvek utečencom”, povedal podľa agentúry DPA počas návratu do Vatikánu po dvojdňovej návšteve Švédska.
“Je neľudské zatvárať dvere, je neľudské zatvárať srdce,” vyjadril sa pápež počas letu zo švédskeho Malmö do Ríma. “Pretože časom sa za to politicky doplatí práve tak, ako sa politicky môže doplatiť za neopatrnosť v podobe prijatia vyššieho počtu ľudí, ako sa dá integrovať,” dodal.

Podľa Františka musia vlády v otázke prijímania utečencov zostať “veľmi otvorené”, zároveň by si však mali “spočítať, ako sa o nich postarajú”. “Pretože utečenca nemôžeme len prijať, ale aj integrovať,” upozornil.

Napriek tomu sa podľa pápeža Európa nesmie báť migrantov, keďže je sama “vytvorená z migrácie”.

Slávenie omše v Malmö bolo posledným bodom programu Františkovej dvojdňovej návštevy Švédska. Hlava katolíckej cirkvi sa tam v pondelok zúčastnila na slávnostnej ekumenickej pripomienke 500. výročia reformácie v meste Lund.

http://www.hlavnespravy.sk/papez-europske-staty-by-nemali-prijimat-viac-utecencov-ako-dokazu-integrovat/853180

Mimoriadna akcia ku výročiu Novembra – premietanie v RTVS odmietnutého filmu

Magnificat Slovakia uvádza:
Bitka pri Viedni – 11 september 1683
(slávne víťazstvo kresťanskej Európy nad moslimskou inváziou)
KDE: Dom kultúry Zrkadlový háj,
Rovniankova 3, Bratislava-Petržalka
DEŇ: 7. november 2016 (pondelok) ČAS: 18.00 hod. Predpredaj vstupeniek: Na mieste, Vstupné: 5 eur
Zabezpečte si lístky včas!

Vatikán sa chce s luteránmi dohodnúť o Eucharistii

Lund, 1.11.2016 (kath.net/KAP) 019 809 – Vatikánsky kardinál Kurt Koch, predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov, usiluje o spoločné vyhlásenie o Cirkvi, Eucharistii a úrade so Svetovým luteránskym zväzom. „To je ďalšia úloha,“ povedal v pondelok večer v rozhovore pre rakúsky „Kathpress“ vo švédskom Lunde. Muselo by ísť o dokument zrovnateľný so „Spoločným vyhlásením o náuke ospravedlnenia“ z r. 1999. ako povedal kardinál Koch.
V luteránskej katedrále švédskeho mesta Lund pápež František a prezident Svetového luteránskeho zväzu, biskup Munib Younan, v pondelok podpísali spoločné vyhlásenie, v ktorom žiadajú prehĺbený dialóg o otázke Pánovej večere.
„Som veľmi vďačný za to, že dialóg o týchto otázkach na regionálnej úrovni už pokročil, predovšetkým vo Fínsku a v USA. V USA už k tomu uverejnili spoločný dokument. To sú dobré znamenia toho, že na tejto ceste môžeme pokročiť, ako povedal kardinál Koch.
Slávením Eucharistie a Pánovej večere si kresťania pripomínajú Poslednú večeru Pána pred jeho zatknutím a ukrižovaním. Teologické chápanie bohoslužieb sa však medzi kresťanskými vyznaniami výrazne odlišuje. Podľa katolíckeho chápania ustanoveného Tridentským koncilom (1545-1563) je Ježiš Kristus reálne prítomný v podobe chleba a vína, ktoré pri svätej omši menia svoju podstatu. V reformátorských cirkvách sa viac zdôrazňuje vyznávačský a spomienkový charakter, náuku o „reálnej prítomnosti“ Krista vidia reformačné cirkvi odlišne.
Od r. 1973 praktizujú reformačné cirkvi Európy spoločenstvo Pánovej večere a pozývajú na to výslovne aj iných kresťanov. Katolícka cirkev chápe spoločenstvo pri oltári ako výraz jednoty vo viere a náuke. Slávenie Eucharistie je sviatosť. Ku svätému prijímaniu sú pripustení iba katolíci, ako aj členovia s Rímom zjednotených východných cirkví. Protestanti smú prijímať Eucharistiu len vo výnimočných prípadoch – ako v núdzovej situácii. Katolíci majú účasť na protestantskom slávení Pánovej večere zakázané.

 

Pápež: Je neľudské zatvárať dvere pred utečencami

Rím, 1.11.2016 (KAP) 019 811 – Na spiatočnom lete z dvojdňovej návštevy Švédska do Ríma sa pápež František vyslovil k žurnalistom za rozvážne prijímanie utečencov. Namiesto strachu z cudzincov musí stáť uvážlivé prijímanie utečencov, ktoré zabezpečí, aby bola integrácia možná, ako povedal pápež František. Každá krajina má prijímať utečencov zodpovedajúc jej možnostiam. Okrem toho treba rozlišovať medzi prisťahovalcami a utečencami a musí sa rešpektovať platné právo.
„Nesmieme sa pred integráciou báť. Európa vznikla z trvalej integrácie mnohých kultúr,“ povedal František novinárom. Nanovo odsúdil uzavieranie sa do seba:
„Nie je ľudské, zatvárať dvere. Nie je ľudské, zatvárať si srdcia. Natrvalo tým politicky doplatíme. Násilie je najhorším radcom pre tie krajiny, ktoré majú sklon zatvárať svoje hranice.“
Na druhej strane František povedal, že kto vlastnú kapacitu prijímania vyráta bez správnej miery, nakoniec nie je schopný umožniť začlenenie cudzincov. Následok je nebezpečné „getoizovanie“, kde sa rôzne kultúry spoločne nevyvíjajú.
V r. 2017 navštívi pápež Indiu a Bangladéš
Ďalšími témami 40-minútovej tlačovej konferencie v lietadle bolo nedávne stretnutie pápeža s venezuelským prezidentom Nicolasom Madurom ako aj cestovné plány pápeža.
Návštevu Nemecka v roku reformácie 2017 pápež pritom predsa úplne nevylúčil. Program ciest na budúci rok ešte nie je pevne stanovený, ako odpovedal na otázku, či chce „prísť k jubileu reformácie do Nemecka“. Dosť isté je doteraz iba to, že v r. 2017 pocestuje do Indie a Bangladéša.
Svoju audienciu pre venezuelského prezidenta Maduru bránil František slovami: „Ak prezident o to požiada, prijmem ho,“ povedal o stretnutí 24. októbra v Ríme. Opozícia vo Venezuele stretnutie kritizovala slovami: „František sa stretáva s utlačovateľmi namiesto s utláčanými“.
Maduro požiadal o rozhovor už pred nejakou dobou, no zo zdravotných dôvodov nemohol prísť, ako povedal František. „Rozprávali sme sa 30 minút. Položil som mu niekoľko otázok a vypočul som si jeho názor. Je vždy dobré vypočuť si všetky názory.“ František súčasne potvrdil, že dialóg je jediným riešením pre túto juhoamerickú krajinu. Vatikán je aktívny ako sprostredkovateľ v politickej kríze medzi Madurom a opozíciou.
Pápež ďalej povedal: „Celým srdcom sa zasadzujem za dialóg. Musíme ísť touto cestou.“ Dodal, že však nevie, ako sa to skončí, lebo „je to veľmi zložité“.
Pápež zostáva pri odmietaní vysviacky žien
Na otázku reportérky pápež nanovo odmietol vysviacku žien v Katolíckej cirkvi. „K téme vysviacky žien padlo jasné posledné slovo môjho predchodcu pápeža Jána Pavla II.. A pritom zostane,“ povedal František.
František sa odvolal na pápežský dokument „Ordinatio Sacerdotalis“ z r. 1994, v ktorom Ján Pavol II. (1978-2005) vysviacku žien vylúčil. Poľský pápež to odôvodnil tým, že Ježiš povolal iba mužov za apoštolov, ako aj cirkevnou Tradíciou.
Na ekumenickej spomienke reformácie v Lunde sa pápež František stretol aj s arcibiskupkou Luteránskej cirkvi Švédska, Antje Jackelenovou, a srdečne sa s ňou objal. Okrem toho ju pred cestou ocenil v interview. Švédska reportérka chcela preto na „leteckej tlačovej konferencii“ v utorok od pápeža vedieť, či je realistické v ďalších desaťročiach, uvažovať aj v Katolíckej cirkvi o ženách v biskupskom úrade.
Pápež súčasne znova potvrdil, že ženy hrajú v Katolíckej cirkvi dôležitú úlohu:
„Kto je na Turíce dôležitejší – apoštoli alebo Mária? Mária! Cirkev je ženského rodu. Je to tá Cirkev,“ zdôraznil pápež. Okrem toho dokážu ženy mnohé veci lepšie ako muži. Švédky potom pápež pochválil ako zvlášť silné ženy.
Taliansko: Tisíce moslimov pochodovali ulicami za pokriku „Allahu Akbar“.
Z týchto informácií vás bude mraziť …

Rím, 26.10.2016 (Autor: odjinud, ShortNews) 019 808 –

Tisíce moslimov sa v piatok 28. októbra zhromaždilo na protesty pred rímskym Koloseom po tom, čo talianske úrady zatvorili početné tzv. „garážové mešity“, aby tak zamedzili radikalizácii mládeže.
Rímska moslimská komunita si vybrala ikonické Koloseum ako celosvetový symbol perzekúcie kresťanov a mučeníctva, aby tam usporiadala svoju demonštráciu proti údajnému zatvoreniu podľa polície ilegálnych miest moslimského modlárstva v meste.
Skupinu viedol imam a skandovala „Allahu Akbar“, čo znamená „Boh je veľký“, pričom moslimovia padali tvárou k zemi.
Mnohí občania Ríma boli týmto protestom viditeľne rozčúlení a poukazovali na to, že Islamský štát na svojich propagandistických videách opakovane používal obrázok práve Kolosea, keď hrozil dobytím Ríma „križiakmi“.
Pred dvomi mesiacmi talianska polícia zriadila okolo Kolosea perimeter vysokej bezpečnosti po tom, čo Islamský štát na svojom čerstvom videu vydal novú hrozbu o „dobytí“ Ríma. Okolo Kolosea boli tiež nainštalované nové vstupné brány, aby sa zlepšil dohľad a kontrola orgánov zákona, ako tvrdí rímsky policajný šéf Nicolo D’Angelo.
Túto demonštráciu údajne zorganizovala bangladéšska islamská skupina zvaná Dhumcatu, ktorá hovorí, že polícia v posledných niekoľkých mesiacoch v Ríme zavrela tri improvizované mešity.
Taliansky minister vnútra Angelino Alfano tieto tvrdenia nepopieral a v skutočnosti v auguste povedal, že „mini-mešity v garážach“ by sa povoľovať nemali, pretože je ťažké ich monitorovať, čo vyvoláva možné riziko radikalizácie.
Taliansko sa až doteraz javilo ako voči útokom islamistických teroristov odolné a dávalo sa za príklad úspešného boja proti terorizmu celému svetu, čo bolo sčasti jeho ochotou deportovať radikalizovaných jedincov, ktorí predstavovali hrozbu národnej bezpečnosti.
Talianske protiteroristické orgány sa zastávali profilovania ako nevyhnutného prostriedku na udržanie národnej bezpečnosti a za poslední rok deportovali mnoho radikalizovaných imamov. Do polovice októbra deportovalo Taliansko za rok 2016 vcelku 56 islamistických teroristov, čím toto číslo od januára 2015 vzrástlo na 122 vypovedaní.
Minulý rok na jeseň vojenský analytik Edward N. Luttwak taliansky „model“ pochválil s tvrdením, že Taliansko úspešne hatilo pokusy o terorizmus práve kvôli rýchlosti a rozhodnosti svojich akcií.
Luttwak v eseji „Správne vedenie proti-terorizmu“ uvádzal, že napriek tomu, že proti Taliansku pôsobí mnoho faktorov, islamistickým teroristom na talianskej pôde sa nepodarilo zabiť jedinú osobu. Taliansko dával do protikladu s Francúzskom a Belgickom s postrehmi, že hoci je Taliansko ešte zraniteľnejšie ako tieto dve krajiny, tak sa mu oveľa účinnejšie darilo teroristov zastavovať ešte pred tým, než zaútočili.
Teraz pred rímskym Koloseom stojí kríž s plaketou nesúcou nápis: „Tento amfiteáter kedysi zasvätený triumfom, zábave a rúhačskému modloslužobníctvu pohanským bôžikom je teraz zasvätený utrpeniu mučeníkov očisťujúcemu od tých bezbožných povier.“

Zdroj: breitbart.com www.ac24.cz

 

Luther na kolenou po 500 letech

Říkáme to s hlubokou bolestí. Zdá se, že nové náboženství, které vypučelo 31. října v Lundu v průběhu ekumenického setkání papeže Františka a představitelů Světové luterské federace, je náboženství, v němž jsou jasné výchozí body, ale které má temný a znepokojující cíl.

Slogan, který navíc zazníval v katedrále v Lundu, mluví o nutnosti „společné cesty“, která má přivést katolíky a luterány z konfliktu do společenství. Jak papež František, tak pastor Martin Junge, sekretář SLF, se ve svých projevech odvolávali na podobenství z evangelia o révě a ratolestech. Katolíci a luteráni mají být „suché větve“ jediného stromu, který nepřináší plody z důvodu rozdělení v roce 1517. Ale nikdo neví, jaké by to byly plody. To, co se momentálně jeví jako společné pro katolíky a luterány, je pouze situace hluboké krize, i když z rozličných důvodů.

Luterství se stalo jedním z největších faktorů sekularizace západní společnosti a je dnes v agonii pro důslednost, s jakou od počátku svého zrození rozvíjelo semeno rozkladu, které v sobě neslo. Avantgardou sekularizace byly skandinávské státy a země, které byly dlouho vzorem naší budoucnosti. Ovšem Švédsko, když svou vlast přetvořilo multikulturalismem a homosexuálními právy, je dnes zemí, ve které jsou pouze 2% praktikujících luteránů, zatímco asi 10% populace praktikuje islámské vyznání.

Katolická církev naopak je v sebedemoliční krizi, protože opustila svou Tradici, aby objala proces sekularizace moderního světa, a to právě v době, kdy tento svět je v rozkladu. Luteráni hledají v ekumenismu dech života a katolická církev nevidí, že ona náruč je náručí smrti.

„To, co nás sjednocuje, je spíše to, co nás rozděluje“, bylo řečeno v ceremonii v Lundu. Ale co spojuje katolíky s luterány? Nic, ani křest, jediná ze svátostí, kterou luteráni uznávají. Pro katolíky totiž křest snímá dědičný hřích, od kterého luteráni nemohou být osvobozeni, protože pro ně je celá lidská přirozenost radikálně zkažena a hřích je nepřekonatelný. Lutherova formule: Hřeš silně, ale silněji věř, shrnuje tuto myšlenku. Člověk je neschopný dobra a nemůže dělat nic jiného než hřešit a svěřit se slepě Božímu milosrdenství. Bůh rozhodne arbitrárně a neodvolatelně, koho zatratí a koho spasí. Neexistuje svoboda, ale jen rigorózní predestinace vyvolených a zavržených.

K „Sola fide“ se druží „ Sola Scriptura“. Pro katolíky existují dva zdroje Zjevení: Písmo s svaté a Tradice. Luteráni vylučují tradici, protože tvrdí, že člověk má mít přímý vztah k Bohu, bez prostředníka. Je to princip „svobodného zkoumání Bible“, z něhož pramení současný individualismus a relativismus. Tento princip přináší popření role církve a papeže, kterého Luther definuje jako apoštola Satanova a antikrista. Luther nenáviděl především papeže a katolickou mši, kterou chtěl redukovat na připomínku, upřel jí charakter oběti a transsubstanciace chleba a vína v Tělo a Krev Ježíše Krista. Ale pro katolíky zpřítomnění nekrvavé Kristovy oběti ve Mši svaté je jediným zdrojem Boží milosti. Jedná se prostá nedorozumění a zmýlení?

Papež Bergoglio v Lundu prohlásil: »Také my se musíme dívat s láskou a úctou na svou minulost a uznat chyby a žádat odpuštění«. A ještě »je třeba přiznat se stejnou čestností, že naše rozdělení se vzdalovalo od původní intuice Božího lidu, který přirozeně tíhne a zůstává jednotný, a byl historicky realizován lidmi moci tohoto světa více než vůlí Božího lidu«. Kdo jsou tito lidé moci? Papežové a svatí kteří od počátku bojovali proti luteranismu? Církev, která ho po pět století odsuzovala? Tridentský koncil řekl definitivní slovo o neslučitelnosti katolické víry s protestantskou.

Nemůžeme následovat papeže Františka po jeho odlišné cestě.

Roberto de Mattei, Il Tempo

http://www.lumendelumine.cz/index.php?page=luther-na-kolenou-po-500-letech

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.