Nemecko: Deti hádzali kamene na kňazov. + „Mnohé kostoly na Západe sa hanbia za kríže!“ + Dopyt po exorcistoch rastie

Desať a dvanásťroční pritom kričali „Allahu Akbar“.
Raunheim, 6.11.2016 (kath.net/idea) 019 822 – V Raunheime pri Frankfurte hádzali deti na dvoch kňazov kamene. Kričali pritom „Allahu Akbar“. Sociálny pracovník mesta Raunheim, Isack Majura, pre agentúru „idea“ tento prípad potvrdil. Hovoril s jednou z obetí – muž nechce byť menovaný. Tri deti boli vo veku 10-12 rokov. Pre ich odev a kríž bolo farárov možné jasne rozoznať ako kresťanov. Jeden bol na návšteve Nemecku, druhý býva v Raunheime a pôsobí v Rüsselsheimskej Etiópskej pravoslávnej cirkvi Tevahedo. To, že na nich hádzali kamene, pociťovali obaja duchovní ako hlbokú urážku svojej viery, ako povedal Majura. Ešte sa pokúšali deti odfotografovať mobilným telefónom, no to sa im nepodarilo.

Majura berie tento prípad veľmi vážne: „To, čo sa stalo, je absolútne neakceptovateľné.“ Povedal, že urobia všetko pre to, aby sa mladých páchateľov našlo a tak zapojili políciu. Majura predpokladá, že deti pochádzajú z islamskej rodiny. Také útoky boli v meste doteraz úplne nevídané. Keďže deti nemožno potrestať, je o to dôležitejšie jasne sa porozprávať s rodičmi. Podľa Majuru sú vzťahy medzi kresťanmi a moslimami v Raunheime dobré. Obe strany vraj vedú mnohé roky dialóg.

 

„Mnohé kostoly na Západe sa hanbia za kríže!“

Magdeburg, 5.11.2016 (kath.net/ idea) 019 819 – Mnohé kostoly v západnej Európe, ako sa zdá, sa hanbia za kríž a biblické kresťanské hodnoty! Tento dojem nadobudol jeden z viceprezidentov Svetového luteránskeho zväzu (LWB), maďarský biskup Tamás Fabiny (Budapešť).
Ako povedal 4. novembra na Generálnej synode Spojenej Evanjelicko-luteránskej cirkvi Nemecka (VELKD) v Magdeburgu, „v mnohých kostoloch sa nehovorí o hriechu, ani o poslednom súde, či o kríži“.
„Nie je vôľa robiť misie medzi inovercami a kresťanské symboly sa skrývajú, aby sa nezranilo cítenie ľudí inej viery. Taká falošne chápaná neutralita nás však robí ľuďmi bez tváre a spôsobuje oddelenie od európskych koreňov. Cirkvi sa odlúčili od radikálnosti Ježišovej náuky!“ povedal Fabiny. To platí čiastočne však aj pre cirkvi vo východnej Európe. Tam sa napríklad zneužíva náboženstvo na politické ciele. Fabiny hovoril o „nacionalizácii náboženstva a sakralizácii národa“. „Politici v mojej vlasti vzbudzujú dojem, že Maďarsko je dokonale kresťanskou krajinou, v ktorej niet miesta pre moslimských migrantov. Pritom islam môže prispieť k tomu, že kresťania sa uistia vo svojej vlastnej viere. To je v Maďarsku celkom nová skúsenosť.“

 

Biskupka: Prisťahovalectvo skúša európske hodnoty
Podľa slov predsedníčky nórskych biskupov, biskupky Helgy Haugland Byfuglienovej z Bergenu, ktorá je aj viceprezidentkou LWB –pretrvávajúci prúd utečencov je skúškou pre európske hodnoty. Pohostinstvo, ľudská dôstojnosť a spravodlivosť sa musia v tejto situácii nanovo preveriť. Politici v Nórsku sú prevažne za obmedzenie prisťahovalectva, cirkev sa angažuje proti hornej hranici, ako povedala. Mnohé farnosti sú v aktívne v práci s utečencami.
Biskupka však súčasne žiadala viac priestoru pre iné náboženstvá ako islam. Už 5 percent z 5 miliónov Nórov sú moslimovia. Tí musia podľa biskupky mať možnosť slobodne praktizovať náboženstvo. Okrem toho medzi cirkvou a moslimskými zväzmi existuje dohoda, ktorá umožňuje konverzie.

 

Luteráni – katalyzátor v riešení konfliktov
Podľa biskupa nemeckej Evanjelickej krajinskej cirkvi vo Württembergu, Franka Otfrieda Julyho zo Stuttgartu, ktorý má v LWB na starosti strednú a západnú Európu, luteránske cirkvi podstatne prispeli k pokojnému spolunažívaniu v Európe. Na základe ich historického pôvodu a národnej identity na jednej strane a ich spoločenstvu ponad hranice môžu byť „katalyzátorom pri rokovaniach o konfliktoch v Európe“.
V situácii rastúceho nacionalizmu majú luteránske cirkvi úlohu hovoriť politikom do svedomia. Biskup July potom podnietil istý druh európskej synody v Bruseli: „Tá myšlienka nie je vôbec taká scestná, že by sa musela odložiť bokom.“

 

Kňaz z USA: Dopyt po exorcistoch rastie

Brownsburg, 4.11.2016 (kath.net/jg) 019 818 – Dopyt po exorcistoch v USA neustále rastie. Hovorí to Vincent Lampert, kňaz katolíckej Farnosti Sv. Malachiasa v Brownsburge (Indiana). Lampert je biskupom poverený exorcista.
Sám dostáva asi 20 prosieb o pomoc týždenne, ako hovorí kňaz Lampert. No iba 10 percent ľudí, ktorí sa na neho obrátia, naozaj potrebuje exorcizmus. Nie všetky prípady sú rovnako vážne. Väčšinou stačia menej intenzívne modlitby oslobodenia, aby sa človeku pomohlo. Iba v troch prípadoch mal do činenia s démonickou posadnutosťou, ako hovorí o. Lampert.
Príčinu tejto situácie vidí v strate viery. „Viera v Boha nás vedie jedným smerom, strata viery zasa iným smerom,“ povedal Lampert pre televíziu rtv6, regionálna pobočka televízie ABC.
K náznakom posadnutosti patrí porozumenie a hovorenie rečami, ktoré sa ľudia nikdy neučili, mimoriadna telesná sila, mimoriadne znalosti a odpor voči sakrálnym predmetom ako kríž či Biblia.
Keď o. Lamperta v r. 2005 menovali za exorcistu bolo v USA 12 kňazov s týmto poverením. Teraz ich je 50 a Lampert očakáva, že v budúcich rokoch ešte pribudnú.

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.