Video Š. Harabina o fašizácii justície: Predsedníčka NS D. Švecová sa stretla so šéfom SIS A. Šafárikom. + Slovensko nie je zvrchované ani na papieri. Kto hlasoval proti suverenite Slovenska?

Gloria KBS in excelsis Deo? …..Aleluja!

Peter Tóth o Harabinovi i spolupráci SIS a Najvyššieho súdu
Pred niekoľkými dňami došlo k stretnutiu predsedníčky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej so šéfom Slovenskej informačnej služby Antonom Šafárikom, ktorí sa dohodli na spolupráci menovaných inštitúcii. Spoluprácu vníma kriticky bývalý šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin, ktorý svoj názor zverejnil vo videu.

Je spolupráca Najvyššieho súdu a SIS na mieste? Na to sme sa opýtali spisovateľa, bývalého novinára a riaditeľa sekcie vnútorného spravodajstva SIS Petra Tótha.
Štefan Harabin sa pravidelne na sociálnej sieti vo videách vyjadruje k aktuálnym problémom. Aký je váš názor na jeho komentáre, ktoré poukazujú na chyby nielen politikov, ale aj sudcov?

Pán doktor Štefan Harabin by sa mal rozhodnúť, či chce byť politik alebo sudca. Nemôže byť jedno i druhé naraz. Jeho videá sa občas dotýkajú podstaty veci, ale to nič nemení na fakte, že ako sudca by sa mal vyvarovať politických polemík, od neho sa očakáva odborná diskusia o právnych otázkach.
Vyjadrenie Štefana Harabina k stretnutiu sa predsedníčky Najvyššieho súdu Švecovej so šéfom SIS Šafárikom si môžete pozrieť v nasledujúcom videu:

V aktuálnom videu poukázal Harabin na stretnutie sa predsedníčky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej so šéfom Slovenskej informačnej služby Antonom Šafárikom, ktorí sa dohodli na spolupráci týchto inštitúcii. Považuje za správne, aby Najvyšší súd spolupracoval s tajnou službou?

Obsah rokovania predsedníčky Najvyššieho súdu SR s riaditeľom SIS mi nie je známy. Nevidím nič zlé na tom, ak sa stretávajú najvyšší predstavitelia rôznych štátnych orgánov. Mierne ma zaráža poznámka, že najvyšší súd a tajná služba by mali spolupracovať. Súdy majú spravodlivo rozhodovať v trestných, občianskych, obchodných a správnych záležitostiach. Neviem si predstaviť, ako by im v tom mohla pomôcť spravodajská služba, ktorej úlohou je získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie dôležité pre správne strategické rozhodovanie sa vlády.

http://www.hlavnespravy.sk/peter-toth-o-harabinovi-i-spolupraci-sis-a-najvyssieho-sudu/875302

 

Dobrovoľne kolóniou: Slovensko nie je zvrchované ani na papieri. Ústava sama sebe odporuje. Poslancov národné záujmy netrápia. Návrh kotlebovcov v parlamente neprešiel. Kto hlasoval proti suverenite Slovenska?

RADOVAN HRÁDEK približuje poslednú tohtoročnú schôdzu slovenského parlamentu, na ktorej drvivá väčšina poslancov ignorovala stratu štátnej zvrchovanosti
Skupina poslancov strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽS Naše Slovensko) podala na poslednej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) v tomto roku návrh na zrušenie čl. 7 ods. 2 prvej hlavy Ústavy Slovenskej republiky (text ústavy TU
). Poslanci Marian Kotleba, Rastislav Schlosár a Milan Uhrík zdôvodnili nevyhnutnosť zrušenia tohto článku, pretože podriadenosť sa právne záväzným aktom Európskych spoločenstiev a Európskej únie (EÚ) stavajú Slovenskú republiku (SR) do postavenia kolónie západných mocností. Občanmi zvolení poslanci NR SR takto do prijímania zákonov importovaných z EÚ nemôžu nič hovoriť.

Aká si mi krásna, kolónia moja
Ozrejmime si pojem zvrchovanosti – suverenity štátu. Ústava SR v prvej hlave, článku 1 deklaruje, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. V článku 2 deklaruje, že štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Zvrchovanosť štátu je priamo naviazaná na samotný pojem právneho štátu. Podstatou právneho štátu je skutočnosť, že štát nemôže práva a slobody občanom dať a ani vziať, pretože človek sa s ľudskými právami narodil. Túto skutočnosť je možné vnímať ako súhrn zvrchovanosti štátu, nadradenosti ústavy a zákonov nad činnosťou štátu a všetkých inštitúcií, ktoré sa v štáte nachádzajú. Zvrchovanosť štátu je nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci vo vnútri štátu, resp. mimo jeho hraníc. Je to moc nedeliteľná, neodcudziteľná, trvalá a stála.

No podľa čl. 7 ods. 2 prvej hlavy Ústavy SR sú občania SR a ich volení zástupcovia povinní prijímať a dodržiavať právne predpisy EÚ bez výnimky, a to aj vtedy, ak s týmito predpismi nesúhlasia, alebo ak sú tieto predpisy v rozpore s ich oprávnenými záujmami. Ešte pozoruhodnejšia je skutočnosť, že ak sú predpisy EÚ vydané formou nariadení, tieto nariadenia majú dokonca automatickú platnosť na území SR a zakladajú priamo práva a povinnosti našich občanov bez ohľadu na to, či sú súčasťou našich vlastných zákonov.

A to nie je všetko. EÚ vynucuje túto podriadenosť finančnými sankciami, ktoré nás majú donútiť k poslušnosti vtedy, ak by sme sa rozhodli vzdorovať a hájiť naše národné záujmy. Európska komisia totiž môže podať na SR žalobu na Súdnom dvore EÚ, ktorý môže SR uložiť povinnosť zaplatiť paušálnu pokutu v minimálnej výške 886.000 € a penále v rozpätí od 1.071 € do 64.260 € za každý deň omeškania s implementáciou predpisov EÚ. Z toho vyplýva, že občania SR sa v súčasnosti musia pod hrozbou finančných sankcií povinne podrobovať cudzej moci, ktorú predstavuje EÚ.


Čítajte TU: Slovenská zvrchovanosť: existuje ešte vôbec? Pre jedných sprofanovaná, pre iných dôvod na oslavy a hrdosť. Európski socialisti a izraelský veľvyslanec poučujú

O nás bez nás
Kde všade rozhodujú o našom osude cudzí? Prvou skupinou sú oblasti, ktoré spadajú do výlučnej právomoci EÚ: colná únia, ustanovenie pravidiel hospodárskej súťaže potrebných na fungovanie vnútorného trhu, menová politika pre členské štáty EÚ, ktorých menou je euro, ochrana morských biologických zdrojov a v rámci spoločnej politiky aj rybného hospodárstva, spoločná obchodná politika.

Druhou skupinou sú oblasti, spadajúce do spoločnej právomoci EÚ, ktorá má právo rozhodovať prednostne pred členskými štátmi: vnútorný trh, sociálna politika – pokiaľ ide o aspekty vymedzené zmluvou o fungovaní EÚ, hospodárska, sociálna a územná súdržnosť, poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, životné prostredie, ochrana spotrebiteľa, doprava, transeurópske siete, energetika, priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, spoločné otázky bezpečnostných záležitostí a verejného zdravia – pokiaľ ide o aspekty vymedzenej zmluvy o fungovaní EÚ. Uvedené oblasti sa týkajú predovšetkým kľúčových otázok financií, ekonomiky a hospodárstva, čo znamená pre štát a jeho občanov stratu zvrchovanosti práve v týchto oblastiach.

Schválením čl. 7. ods. 2 prvej hlavy Ústavy SR a následným vstupom do EÚ sme sa de facto vzdali podstatnej časti štátnej zvrchovanosti a vo veľkej miere sme stratili aj svoju nezávislosť a samostatnosť. Toto ustanovenie je navyše zbytočným aj z pohľadu členstva SR v EÚ. Primárne ani sekundárne právo EÚ totiž nijako nezaväzuje členské štáty, aby vo svojich ústavách upravili vzájomný vzťah medzi predpismi EÚ a vnútroštátnymi predpismi, ani členské štáty nezaväzuje k tomu, aby vo svojich ústavách zakotvili prednosť predpisov EÚ pred ich vnútroštátnymi predpismi.

Ústavné zakotvenie tejto prednosti nikdy ani nebolo podmienkou členstva Slovenska v EÚ! Dokazuje to aj fakt, že existujú členské štáty, ktoré vo svojich ústavách nijako neupravujú túto prednosť (Maďarsko, Holandsko, Slovinská republika, Belgické kráľovstvo, Chorvátska republika alebo Španielske kráľovstvo). Dokonca existujú aj také členské štáty EÚ (Rakúsko, Poľsko či Luxembursko), ktoré neupravujú vo svojich ústavách ani prednosť medzinárodných zmlúv pred vnútroštátnymi predpismi.

Čítajte TU: Slovenský „Patriot act“ schválený. Aké sú možné následky tohto paškvilu? Prezumpcia neviny sa mení na prezumpciu viny. Žitňanská nevie obhájiť novelu zákona z vlastnej dielne! Orwell škrípe zubami

Statoční, zradcovia a neprítomní
Ako sa predmetné ustanovenie dostalo do našej ústavy? Stalo sa tak v roku 2001 v súvislosti s prípravami na vstup Slovenska do EÚ. Po ústavnoprávnej stránke sa SR jednoznačne podradila diktátu EÚ. Predmetný čl. 7 ods. 2 Ústavy SR zlikvidoval našu zvrchovanosť a degradoval NR SR do pozície podriadeného orgánu EÚ. Za túto zmenu hlasovali poslanci strán SDK, SDĽ (neskôr splynulo so súčasným SMER-om), SMK, SOP a KDH. Ešte aj dnes sedia v NR SR piati poslanci, ktorí za podriadenie SR v EÚ hlasovali – Ján Budaj, Béla Bugár, Peter Kresák, Peter Osuský a František Šebej.

A ako sa hlasovalo za návrh zmeny Ústavy SR v poslednú parlamentnú schôdzu roku 2016? Uvádzam mená všetkých poslancov, ktorí hlasovali za, proti, zdržali sa, resp. neboli prítomní, aby si čitateľ urobil vlastný názor.

SMER-SD (49 poslancov): Proti hlasovalo 33 poslancov, zdržalo sa 9 poslancov, neprítomných bolo 7 poslancov. Za hlasovalo 0.
SaS (21 poslancov): Proti hlasovalo 18 poslancov, zdržalo sa 0 poslancov, neprítomných boli 2 poslanci, nehlasoval 1 poslanec. Za hlasovalo 0.
OĽANO (19 poslancov): Proti hlasovali 2 poslanci, zdržalo sa 0 poslancov, neprítomných bolo 15 poslancov, nehlasoval 1 poslanec. Za hlasoval 1 poslanec. Bol to Ján Budaj, ktorý v roku 2001 hlasoval za prijatie tohto článku. Máme to chápať ako jeho prebudenie a výčitky svedomia?
SNS (15 poslancov): Proti hlasovali 2 poslanci, zdržalo sa 12 poslancov, neprítomný bol 1 poslanec. Za hlasovalo 0.
MOST-HÍD (15 poslancov): Proti hlasovalo 10 poslancov, zdržali sa 4 poslanci, neprítomný bol 1 poslanec. Za hlasovalo 0.
ĽSNS (14 poslancov): Za hlasovalo 13 poslancov, neprítomný bol 1 poslanec.
SME RODINA (8 poslancov): Za hlasovalo 7 poslancov, neprítomný bol 1 poslanec.
NEZARADENÍ POSLANCI (9 poslancov): Proti hlasoval 1 poslanec, zdržali sa 3 poslanci, nehlasoval 1 poslanec, neprítomní boli 4 poslanci. Za hlasovalo 0.
(Detailné zobrazenie hlasovania TU
)

História rozsúdi, kto konal v prospech a kto v neprospech Slovenska. Smutným faktom dneška však je, že zatiaľ zostávame podriadení príkazom z Bruselu.

http://www.protiprud.sk/politika/2148.htm

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.