ĽS NAŠE SLOVENSKO NEZASTRAŠIA ANI NEZLOMIA. + A. Záborská: Na zákaz nedeľného predaja si koalícia netrúfa. + Problém voľnej nedele a jeho súvislosti NEPOHODLNÉ DESATORO?

Marian Kotleba: Puto peňazí drží Smer, SNS a Most spolu silnejšie ako povestné Svätoplukove prúty
Narodil sa v Banskej Bystrici a siedmeho apríla tohto roku oslávi štyridsiate narodeniny.

Študoval na Strednej priemyselnej škole Jozefa Murgaša v Banskej Bystrici, neskôr jeho kroky viedli na Fakultu prírodných vied UMB, kde nadobudol diplom z učiteľstva informatiky a technickej výchovy. V roku 2013 získal titul inžiniera na Ekonomickej fakulte UMB v Banskej Bystrici v študijnom programe Ekonomika verejných služieb. Pôsobil ako pedagóg na Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici, neskôr ho preradili na pozíciu správcu informačnej siete.

Náš postoj k zločineckej organizácii NATO je jednoznačný a dlhodobo nemenný.
Svoje politické ciele začal presadzovať najprv v rokoch 2003 – 2007 v Slovenskej pospolitosti. V roku 2013 zvíťazil vo voľbách na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja a v marci 2016 doviedol svoju ĽS Naše Slovensko do parlamentu. Získal 156 355 preferenčných hlasov a v zákonodarnom zbore pôsobí vo Výbore NR SR pre obranu a bezpečnosť a v Osobitnom kontrolnom výbore pre kontrolu SIS. Ostáva stále verný rodnej Banskej Bystrici, kde žije spolu s manželkou Frederikou a synom Ľudovítom. Podľa posledného prieskumu Inštitútu pre verejné otázky mu dôveruje najviac mladých Slovákov vo veku od 18 do 39 rokov. Predseda ĽS Naše Slovensko Ing. Mgr. Marian Kotleba.

Prvý vážnejší šok z Mariana Kotlebu a jeho strany zažilo Slovensko v roku 2013, keď ste zvíťazili vo voľbách šéfa banskobystrického VÚC. Vo funkcii ste štvrtý rok. Čo priniesla zmena na poste župana občanom?

Šok to bol asi len pre tých, ktorí sa tešili na ďalšie štvorročné obdobie rozkrádania verejných zdrojov a zadlžovania kraja. Výsledky našej práce sú jednoznačné – najvýraznejším tempom zo všetkých krajov znižujeme úroveň zadlženosti a pritom dodržiavame plán investícií. Mnohí naši nepriatelia hovoria, že síce šetríme a máme výbornú ekonomickú kondíciu, ale za cenu toho, že sa nič nerobí. Na tieto pochybnosti mám jednoznačnú odpoveď – nielenže investujeme do našich zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, ale tento rok sme dokázali opraviť rekordný počet ciest druhej a tretej triedy v celej histórii kraja. Výsledky našej práce svedčia o tom, že keď sa nekradne a všetky prostriedky, určené do verejnej služby, tam aj skutočne idú, potom sa dá niečo dosiahnuť.

Privatizácia nebola nič iné, len bohapusté rozkradnutie národného majetku.
Po vašom nástupe na post predsedu BBSK boli kraju zastavené eurofondy a ste tak jediná župa, ktorá ich nečerpá…

Z týchto zdrojov mala byť financovaná oprava cesty v okrese Veľký Krtíš. Napriek tomu, že sme spravili omnoho lepšie obstarávanie ako za vedenia Vladimíra Maňku a ušetrili viac než 1,5 milióna eur, vláda projekt účelovo zastavila. Len vďaka našej šikovnosti sa nám nakoniec podarilo zaplatiť 4,5 milióna eur z rozpočtu BBSK. Celková snaha vlády odstrihnúť nás od čerpania fondov spočíva v tom, že si vymysleli účelový prípad nelegálneho zamestnávania, na ktorom stavajú a chcú tým potrestať ľudí za to, že ma zvolili do vedenia kraja. Ešte v roku 2015 sme to dali na súd, ten však do dnešného dňa nerozhodol. Je to čisto politická hra.

Dnes nežijeme v suverénnom štáte, ale v kolónii, a to má vplyv hlavne na slušných ľudí.
Dokáže kraj napriek tomu fungovať?

Poslanci sú nútení viac sa zaujímať o finančnú situáciu. Nemôžu sa donekonečna odvolávať na cudzie zdroje, ktoré potom aj tak treba doplácať či spolufinancovať. Iná stránka však je, že v súčasnosti okrem obrovského dlhu, ktorý som zdedil po bývalých županoch, splácame rôzne pokuty za šafárenie minulého vedenia práve v súvislosti s eurofondami. Chodia nám kontroly, ktoré vyťahujú nedostatky a chyby z projektov realizovaných v minulosti. Každý rok tak za chyby a prechmaty bývalého smeráckeho vedenia zaplatíme niekoľko stotisíc eur.

Znamená to, že pred koncom volebného obdobia urobíte odpočet?

Určite, aby ľudia videli, v akej situácii sme začínali a čo všetko sa nám podarilo v kraji urobiť. Vládnej garnitúre sa to určite páčiť nebude. Preto som sám veľmi zvedavý, čo ešte vláda prichystá, aby ľudí potrestala za to, že si dovolili voľbou mojej osoby zrušiť mnohé pripravené a sľúbené kšefty.

TEXT LENKA EREMIÁŠOVÁ

http://www.extraplus.sk/clanok/ls-nase-slovensko-nezastrasia-ani-nezlomia

 


Anna Záborská: Na zákaz nedeľného predaja si koalícia (tak ako KDH) netrúfa

Poslanecký návrh z dielne SMER-u o zákaze predaja cez štátne sviatky a dni pracovného pokoja treba podporiť. V situácii, keď každý piaty obyvateľ Slovenska pracuje aj v nedeľu, znamená tento návrh pre mnohé slovenské rodiny šancu stráviť spolu viac času.

Dňom pracovného pokoja by sa však mala stať každá nedeľa. Stačilo by málo: doplniť jedno slovíčko do Zákonníka práce. Slová ministra Richtera z novembra m.r. o tom, že „spoločnosť na tento krok ešte nie je pripravená“ prezrádzajú, že táto vláda sa zatiaľ nedokáže postaviť lobistom zo super- a hypermarketov. Plnenie vládneho programu, ktorý sľubuje podporu a ochranu rodiny, sa tak zatiaľ odkladá na neurčito. Je to škoda, pretože pôvodná požiadavka voľnej nedele zjednotila odbory, cirkvi, aj mnohých aktivistov, na ktorých podporu sa v tejto otázke politici mohli spoľahnúť.

Pridaním 52 nedelí do zoznamu dní pracovného pokoja by sa Slovensko konečne zbavilo zahanbujúceho prvenstva: v žiadnom inom členskom štáte Európskej únie nepracuje v nedeľu viac ľudí, ako u nás. Zákaz predaja v nedeľu bola pre nás šanca zaradiť sa k viacerým krajinám Európskej únie, kde funguje už dlhé roky (v Nemecku od roku 1919). Iste, treba hovoriť aj o dopadoch a porovnať, čo má z dlhodobého hľadiska väčšiu hodnotu – výpadok z očakávaných tržieb, alebo nárast, či vyššia kvalita sociálneho potenciálu, ktorý sa tvorí v rodine?

Zásadné odmietnutie práce v nedeľu všade tam, kde nie je nevyhnutná pre nepretržitú prevádzku a zachovanie ľudského života a zdravia, je však v prvom rade výrazom hodnôt, ktoré štát uznáva a podporuje. Preto KDH dlhé roky presadzuje zákaz nedeľného predaja – ako konkrétny krok na podporu rodiny, ale zároveň aj ako prejav uznania dôležitosti rodiny, detí a ľudskej dôstojnosti každého človeka.

Voľná nedeľa je témou, ktorá tradične spája kresťanských konzervatívcov, odborárov a ľavičiarov. Spoločne ju presadili v mnohých európskych krajinách. Je škoda, že na Slovensku to tak stále nie je. Pretože ak u nás dnes drvivú väčšinu zamestnancov pracujúcich v nedeľu tvoria ženy, nie je to ani sociálne, ani kresťanské.

Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila europoslankyňa Anna Záborská.
https://europskenoviny.sk/2017/01/13/anna-zaborska-zakaz-nedelneho-predaja-koalicia-netrufa/

 

Problém voľnej nedele a jeho súvislosti NEPOHODLNÉ DESATORO?

V minulom čísle M ROSY sme priniesli informáciu o tlačovej konferencii Nezávislých kresťanských odborov Slovenska, ktoré sa postavili do čela zápasu o zachovanie nedele, jednak ako kresťanského sväteného sviatku, jednak ako dňa oddychu a pracovného voľna, ktorý sa z nášho spoločenského života čoraz viac vytráca. Akvitita sa rozbehla letákovou akciou pod názvom Nedeľa s rodičmi. Iniciatívu podporila Konferencia biskupov Slovenska, Ekumenická rada cirkví v SR, naše združenie Magnificat a daľšie organizácie. Zároveň sa po celom území Slovenska začali najmä pred hyperkarketmi rozdávať letáky, ktoré upozorňujú na tento problém.
Aktivita Nedeľa s rodičmi nevznikla zo dňa na deň. Na problém svätenia nedele upozornila už aj samotná Konferencia biskupov Slovenska, a to pastierskym listom zo dňa 2. januára 2002, v ktorom upozorňuje na krízu súčasnej rodiny, ktorej jednou z príčin je aj znesvätenie nedele.

NKOS teda nadviazali na pastiersky, list, ktorý je jedným z mnohých – a povedzme si otvorene – na ktoré reaguje naša čoraz viac liberalizovaná spoločnosť nezaujato. NKOS sa však podarilo niečo, na čo už naše média zareagovali. Totiž po dlho čase sa podarilo spojiť viaceré zainteresované kresťanské organizácie a zoskupenia, ktoré sa zasadili v podstate za záujem všetkých kresťanov a ostatných občanov. Pozrime sa však na postup udalostí. a s tým súvisiacich konštatovaní.

Tlačovka NKOS na deň 13. decembra 2002 bola riadne ohlásená. Teda každé médium mohlo na ňu vyslať svojho redaktora. Poniektorí tam boli. Televízia žiadna. Na druhý deň sa o tlačovke neobjavili žiadne informácie. Až ked kresťanskí odborári skutočne začali rozdávať letáky pred hypermarketmi, si ich našla TV TA3 a JOJ, aby informovali o „Cirkvi, ktorá chce zakázať nákupy v nedeľu“. Podrobnú a objektívnu správu priniesla iba Eva Bachletová zo spravodajského servisu Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania. Mlčali a dodnes mlčia napríklad Katolícke Noviny, teda noviny spriaznené KBS, ktorá iniciatívu Nedeľa s rodičmi tiež podporila! Sekulárne média akoby práve na to čakali. Spustila sa kampaň v socialistickom štýle. O štyri dni po tlačovke (17. decembra 2002) sa ozvali Hospodárske Noviny, a to nie objektívnou správou, ale komentárom pod názvom Európa a hypermarketové obchody. Autor Ivan Podstupka v komentári uvádza: Nezávislé kresťanské odbory sa potrebujú zviditeľniť. Teraz oprášili minuloročnú predstavu, že ľudia majú nedeľu tráviť po kresťansky, nie nakupovaním. Dojemná starostlivosť o kresťanov, ale aj nekresťanov, hodná Orwelovho Veľkého brata… Určovať, čo je v nedeľu vhodné a čo nie, možno len odporúčaniami, a to len svojim veriacim, príslušníkom či odborárom. Do toho, či nakupujú v nedeľu iní – žiadne odbory ani žiadnu cirkev – pri všetkej úcte k nim – nie je. Okrem toho, zlatému teľaťu sa ľudia klaňali a budú sa klaňať bez ohľadu na vieru. Preto je neprípustný pokus ideologizovať a tobôž zakazovať občianske a ekonomické záležitosti…“ (koniec citátu).

Nechceme nijako kádrovať. Ale nie je nezaujímavé, že Ivan Podstupka, ktorý poučuje nezávislé aktivity, je starý odchovanec komunistickej žurnalistiky. Jeho otec, Leopold Podstupka, bol kedysi šéfredaktorom Nového Slova, ideologického periodika KSS.

Ak si navyše pozriete tiráž v Hospodárskych novinách – získate informáciu, že citát: Hospodárskej noviny sú členom svetovej skupiny ekonomickej a finančnej tlače Dow Jones-Handelsblatt. Na komentár v HN Ivanovi Podstupkovi reagoval prezident NKOS Peter Novoveský spolu s o.z. Magnificat a hovorcom aktivity Antonom Čulenom. Odpoveď neprišla . Ivan Podstupka akurát e-mailom odpovedal na kritiku vdp. Danielovi Dianovi, šéfredaktorovi Duchovného pastiera., a uvádza, „Odbory by podľa môjho názoru nemali byť na náboženskej báze. NKOS to skúsili, a podľa toho aj vyzerajú..(koniec citátu)

Martin Hric v PRAVDE (30. decembra 2002) uvádza: Kresťanskí odborári horlia za zatvorenie supermarketov v nedeľu.. Kto pracuje v nedeľu, rozbíja rodinu. A tým činom rozbíja aj štát. Aj výrobcovia elektriny, plynu a tepla rozbíjajú štát. Keby zasvätili nedeľu rodine, všetci pomrzneme. Obávam sa že veľmi smutné nedele nám ponúkajú kresťanské odbory…

Denník SME si ponechal tému na citlivé obdobie Vianoc (23. decembra 2002) Aj tento denník nastolený problém demagogicky zúžil na nedeľné nákupy. Zrejme preto, lebo práve pred Vianocami občania najviac „lietali“ po obchodoch. Hned pod „titulkou“ – fotografiou miesta narodenia Ježiša v Betleheme sa skvie článok Nenakupujte, vyzývajú kresťania autorky Barbory Tancerovej.

Je príznačné, že ľavicová a liberálna tlač v probléme „Nedeľa s rodičmi“ zasúzvučila. Príznačný ohlas ešte uverejnil opäť denník SME – ide o hlas údajnej čitateľky pod názvom Nedeľu radšej úplne zrušme – ktorý autorka Jana Brondošová uzatvára: Tažko povedať, či cirkvi ide skutočne o boj proti rozbíjaniu rodiny a tým aj štátu, ako to prezentuje, alebo sa správa ako politická strana pred voľbami… Jej iniciatíva nie je ani logická ani zmysluplná. (koniec citátu)

V ohlasoch v tlači rezonuje zaujímavý podtón. Médiá akoby neverili, že Kresťanské odbory a iné organizácie vyšli s myšlienkou Nedeľa s rodičmi samostatne, a hneď sa obrátili proti Cirkvi, aj proti KDH. Dokonca ani E. Vacvalová a M. Markovič nezabudli vo svojich humoristických reláciách na Markíze a v STV „podpichúť“ prítomných členov vlády za KDH (ministrov V. Palka a D. Lipšica) v tejto otázke. Pavol Minárik, podpredseda KDH sa vyjadril, že „KDH ako celok má k tomu sumár stanovísk a v tomto okamihu zaujíma neutrálny postoj.“ (SME, 30. dec, 2002)

Prezident NKOS Peter Novoveský reagoval na túto mediálnu kampaň stanoviskom zo dňa 7. januára 2003. V stanovisku uvádza:

Je prirodzené, že každý človek potrebuje po práci určitý čas na zotavenie. Bez nedele nám zostane iba 7 pracovných dní. Reakcie väčšiny médií na aktivitu Nezávislých kresťanských odborov nasvedčuje, že odbory „zaťali do živého“, a že médiá sú v službách tých spoločností, ktoré ekonomický tlak u nás stále zosilňujú. Nezávislé kresťanslé odbory vyzývajú na ochranu práva všetkých ľudí, a to oddýchnuť si po celotýždennej práci. Médiá sa obmedzili na podobnú demagogiu ako kedysi komunistická tlač. Tému Nedele s rodičmi zúžili na údajný „boj Cirkvi proti nedeľným nákupom“… Žiadame, aby i na Slovensku boli prijaté také legislatívne opatrenia, ktoré chránia pracovníka pred nútenou prácou v nedeľu – ak táto nie je nevyhnutná. Vyzývame ku konštruktívnemu dialógu o nedeli a jej význame pre ľudí. Tak isto žiadame o objektívne a neskreslené informovanie o týchto otázkach.(koniec citátu)

Stanovisko prezidenta NKOS Petra Novoveského, odoslané TASR, čiastočne zverejnilo iba SME 15. januára 2003

.Aktivita okolo svätenia nedele, na ktoré upozornila KBS a NKOS, nie je nijako náhodná. Nijako náhodný nie je ani titulok ohlasu v denníku SME „Nedeľu radšej úplne zrušme“. Pozrime sa do zákulisia problému .

Tlačová kancelária KBS uverejnila v týchto dňoch zaujímavú správu agentúry KP, v ktorej sa uvádza: „Taliansky kardinál Pio Laghi varoval pred tým, aby sa Európa vzdala nedele ako uzákoneného sviatku. Pre denník La Reppublica kardinál Laghi k diskusiám v talianskom parlamente o realizácii smernice EU o pracovnom čase povedal: „Pre milióny európanov je nedaľa dňom rodiny, slávením sv. omše a voľným časom na oddych. Smernica, ktorá obetuje tento tradičný pokoj nedele ekonomickým ziskom, je nepochopiteľná a ohrozuje kresťanské korene Európy zdôraznil kardinál.

Smernica Európskej Únie 2000/34 už nepredpisuje nedeľu ako záväzný sviatok, ale kvôli flexibilite pracovného času a s odvolaním sa na náboženský pluralizmus necháva na vôli členských štátov, aby si ustanovili ľubovoľný deň pokoja. Taliansko ako jediný štát Europskej unie doteraz nevytvorilo predpoklady na realizáciu tejto smernice. V prípade daľších prieťahov hrozí Taliansku pokuta vo výške 238 000 eur… (toľko správa KP)

Hovorca Európskej komisie Andrew Fielding uvádza, že Európsky súdny dvor v roku 1996 rozhodol, že Únia síce môže stanoviť minimálny čas na odpočinok, ale nemá právu určiť nijaký termín ani deň. Doslova hovorí: „Odpočinok musí byť, ale nevyhnutne nie v nedeľu“.

Ako je nám z historie známe, Francúzska revolúcia, ktorej stúpenci ničili všetko, čo súviselo s Katolíckou Cirkvou, zrušila aj nedeľu a zaviedla desaťdňový pracovný týždeň.

V súčasnosti vidíme aj v Európskej únii práve snahu legislatívne odbúravať celé Desatoro. Po amorálke a rozbíjaní rodiny (nezosmilníš, nepožiadaš), potrate a eutanázii (nezabiješ, cti otca svojho i matku svoju), zavádzaním univerzálneho náboženstva (nebudeš mať iných bohov okrem Mňa) sa vyvíjajú aj tlaky na nedeľu (spomeň, aby si deň sviatočný svätil).

To, ako nie sme informovaní o závažných krokoch Cirkvi svedčí aj neznalosť v radoch kresťanov o boji za zachovanie nedele. Len preto sa môže liberálna tlač chváliť, že medzi 80% veriacich na Slovensku je aj tak väčšina z nich za nedeľné nákupy.

V septembri 1999 vydala Nemecká biskupská konferecia a Rada evanjelickej cirkvi v Nemecku spoločné vyhlásenie pod názvom LUDIA POTREBUJU NEDELU. V tomto vyhlásení sa mimo iné uvádza:

– nedeľa patrí k dôležitým príspevkom kresťanstva ku kultúre našej spoločnosti. Ústava chráni nedeľu ako deň pracovného pokoja a duševného povznesenia. Práca v nedeľu je preto možná iba vo výslovne stanovených a odôvodnených výnimočných prípadoch.

– Tvrdenie, že by obyvateľstvo nedeľu vo veľkej miere odpísalo, je robvnako falošné, ako domnienka, že väčšina chce v nedeľu nakupovať, či dokonca pracovať.

– Patrí k osobitným úlohám cirkví angažovať sa za kultúru nedele. Zachovanie nedele je v Desatore pevne zakotvené. Nedeľa získala pre kresťanov svoj výnimočný význam ako deň Kristovho Zmrtvychvstania.

– Ak cirkvi spoločne vystupujú výslovne za ochranu nedele, slúži to spoločnosti ako celku.

– rozdiely medzi nedeľou a pracovným dňom sa stále stierajú. Toto všetko ohrozuje nedeľu a jej humanizujúcu funkciu

– už dlhší čas možno v Nemecku pozorovať plíživé okliešťovanie ochrany nedele. Viackrát boli uskutočnené zásahy do chránenej oblasti tohto dňa. Samé osebe boli vždy také veľké, aby ich občania považovali za „prijateľné“. V skutočnosti vedie rozsah a kvalita zásahov k podstatnému poškodeniu charakteru nedele a jej rodinnej a spoločenskej kultúry.

– vdaka mnohým udeleným výnimkám iba v oblasti obchodu a služieb vzrástla za posledných sedem rokov nedeľná práca o polovicu.

– spoločenská zmena, ktorú zažívame, má dopad na spôsob trávenia nedele. Mnohí sú v rozpakoch, ako by mali sláviť a usporiadať si nedeľu. Ak chcú kresťania hovoriť o veľkej dôležitosti nedele pre spoločnosť, je dôležité, aby aj sami tento deň svätili novým spôsobom. Bohoslužobné slávenie nedele a jej spoločné stvárnenie v obci, v rodine alebo kruhu priateľov musí byť naplnené novým životom.

– ľudia potrebujú nedeľu. Nedeľa prerušuje kolobeh práce a konzumu. Zásada „čas sú peniaze“ by nemala ovládať všetky dni. Kresťania, ktorý nedeľu trávia ako prvý deň v týždni sa pritom odvolávajú na tradíciu sabatu v Starom Zákone: Sesť dní smieš pracovať. Siedmy deň je deň pokoja, zasvätený Pánovi, tvojmu Bohu (Dt 5, 13-14)

– pretože Ježiš Kristus „v prvý deň po sobote“ (Mk 16,2) vstal zmrtvych, slávia kresťania nedeľu ako deň Pána.

– s prikázaním svätenia nedele si robí Boh nárok na celý život a všetok čas človeka.

– zmysel nedele nemožno oddeliť od tohto osobitného dňa, stratil by sa celkom. Nedeľný pokoj nemožno nahradiť nejakou prestávkou v práci

– K úlohám zákonodarných orgánov patrí, aby rozhodným spôsobom zabezpečili ochranu nedele v zmysle Ustavy. Voči neuznávaniu legislatívnych ustanovení na ochranu nedele treba energicky vystupovať.

– vyzývame tých, ktorí majú politickú zodpovednosť, zastaviť daľšie šírenie nedeľnej práce a postupné odstraňovanie ochrany nedele.

– prosíme kresťanov, aby verejne vystúpili za hodnotu nedele a svojím správaním dali vedome najavo význam poskytnutého času, význam vnútorného stíšenia sa a odpočinku. Cirkev a kresťania stoja pred úlohou, ozrejmiť kresťanský a humánny zmysel nedele a dať jej príťažlivú silu. Nesmú sa uspokojiť s tým, že budú politicky vyžadovať ochranu nedele. Rozhodujúce je, ako budú sami nedeľu prežívať. K stretnutiam, ktoré nedeľa umožňuje, patrí pre kresťanov aj zhromaždenie sa pred Bohom. Týmto nedeľa poukazuje na seba samú. Ukazuje, že všetok čas spočíva v Božích rukách. Ludia sa nesmú nechať zotročiť tlakmi, ktoré sami vytvorili. Zachovanie a na budúcnosť zamerané usporiadanie nedele je možné, ak sa k nej kresťania spoločne s inými budú odvážne hlásiť, ak ju prijmú ako obohacujúci dar od Boha a ked spolu s Ním sa budú angažovať za ľudskejšiu spoločnosť. Nedeľa musí byť udržovaná životu a musí byť neustále obnovovaná každou generáciou.

Záverom: Je teda na nás všetkých, ako si problém nedele uvedomíme, a podľa toho sa ku nemu aj postavíme. A to duchovnou angažovanosťou u seba samých, vo svojich rodinách, okolí i celej spoločnosti.

http://www.magnificat.sk/old/mrosa/0203/desatoro.htm

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.