Trumpov razantný nástup: Pustil sa do Obamových reforiem, teroristov a obchodných dohôd. + Cigánske hliadky vo vlakoch? To je ako urobiť „z capa záhradníka“

Trumpov razantný nástup: Pustil sa do Obamových reforiem, zacielil na teroristov a na obchodných dohodách nenechal suchú nitku. Ale chystá toho oveľa viac.
Už počas kampane Donald Trump sľuboval, že hneď prvý deň v úrade prezidenta Spojených štátov urobí niekoľko zásadných krokov. Viacero z nich splnil, ale ešte viac je takých, ktoré len čakajú na naplnenie. Agenda prvého dňa však otriasla nielen domácou, ale aj zahraničnou politickou scénou.


Trumpov razantný nástup: Pustil sa do Obamových reforiem, zacielil na teroristov a na obchodných dohodách nenechal suchú nitku. Ale chystá toho oveľa viac
Donald Trump prisľúbil, že ako šéf Bieleho domu sa postará o zrušenie a nahradenie reformy zdravotníctva, ktorú horko-ťažko presadil Barack Obama. Tento krok nový prezident USA zatiaľ čiastočne aj splnil. Trump už požiadal Kongres, aby pripravil zákon, ktorý nahradí takzvanú Obamacare, teda systém zdravotnej starostlivosti zavedený jeho predchodcom.

Trump požiadal o „promptné zrušenie“ Obamovej reformy zdravotníctva, ale zároveň ponechal rezortu zdravotníctva a ďalším federálnym agentúram možnosť pozdržať zákon v prípade, ak by predstavoval finančnú záťaž pre daný štát, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti alebo amerických občanov.

Ďalším veľkým krokom prvého dňa v Oválnej pracovni bolo pre Donalda Trumpa zastavenie prijímania federálnych zamestnancov takmer vo všetkých sférach štátnej správy. Výnimku majú v tomto prípade úrady verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia a pozastavenie prijímania nových zamestnancov sa netýka ani armády. To je tiež jeden z kampaňových sľubov, ktoré Trump naplnil.
Plní sľuby pomalšie, ako sa čakalo

Globálnou politikou otriaslo Trumpovo rozhodnutie odstúpiť od Trans Pacifického partnerstva (TPP). Ide o dohodu, na ktorej Obamova administratíva pracovala v snahe nadviazať užšie obchodné vzťahy s dvanástimi krajinami Ázie.

Obchodu sa týka aj ďalšie opatrenie, ktoré začal nový šéf Bieleho domu riešiť okamžite po nástupe do funkcie. Trumpovi poradcovia v rokovaniach s kolegami z Kanady a Mexika jasne uviedli, že majú v úmysle prehodnotiť dohodu NAFTA (North American Free Trade Agreement) a vyrokovať nové podmienky. Žiadne formálne kroky však Trumpov kabinet zatiaľ neurobil.

Ďalším zo sľubov z drsnej predvolebnej kampane, na ktorom začala Trumpova administratíva pracovať, je zmena boja proti terorizmu. Prezident pôvodne sľuboval, že generáli budú mať po nástupe mesiac, aby mu predostreli nový plán na likvidáciu teroristov z Islamského štátu. Hovorca Bieleho domu Sean Spicer informoval, že prezident bude v rokovaniach o tejto problematike pokračovať ešte tento týždeň.

Portál denníka the Time pripomína, že je tu viacero sľubov, ktoré Trump chcel naplniť hneď prvý deň v úrade, ale nepodarilo sa mu to a zmeny sa dejú v oveľa pomalšom tempe, ako predpovedali katastrofické scenáre odporcov novozvoleného prezidenta.
Maximalizovať efekt

Biely dom však tvrdí, že všetko ide podľa plánov prezidenta a nie všetky bolo možné a potrebné urobiť hneď prvý deň v úrade. „Ak by sme všetky (zmeny) vydali v jeden deň, stratili by sa v éteri,“ vysvetlil postupné kroky prezidenta hovorca Bieleho domu Sean Spicer. Trump a jeho poradcovia chcú vraj prehodnotiť rýchlosť prijímania zmien z politických dôvodov.

V rade sľubovaných opatrení čaká ešte zastavenie dotácií pre takzvané „azylové mestá“ (sanctuary cities), v ktorých úrady tolerujú pobyt ilegálnych migrantov v štáte napriek tomu, že im to nedovoľujú federálne zákony.

Starostovia miest ako napríklad Los Angeles, Chicago, San Francisco, Seattle či New York vlani otvorene avizovali, že budú proti snahám deportovať tých migrantov, ktorí prišli do USA bez platných dokladov. Práve deportácia takmer dvoch miliónov ilegálnych migrantov obvinených z kriminálnych činov je ďalším zo zatiaľ nenaplnených sľubov Donalda Trumpa.

V pláne je navyše rušenie víz pre občanov tých krajín, ktoré si odmietnu prevziať deportovaných občanov. Aspoň tak to sľuboval v kampani Trump, ktorý chce vraj pristúpiť aj k zrušeniu dvoch amnestií Baracka Obamu. Tie sú podľa nového prezidenta ilegálne.
Aké zmeny ešte čakať

Na zozname predvolebných sľubov Donalda Trumpa je aj „okamžité zastavenie programu pre sýrskych utečencov“ a zastavenie imigrácie z „regiónov náchylných na terorizmus“, kde prezident naráža na americkú legislatívu.

Za vlády republikánskeho prezidenta, ktorý nemal doposiaľ žiadne skúsenosti s politikou, sa zmien pravdepodobne dočká aj samotný Biely dom. Trump totiž chce, aby sa členovia administratívy Bieleho domu a Kongresu nemohli najmenej päť rokov po odchode z funkcie zaoberať vládnym lobingom. V prípade lobovania pre vlády cudzích krajín má tento zákaz platiť doživotne.

V hre sú dokonca aj limity na funkčné obdobia pre všetkých členov Kongresu USA. Takéto zmeny si však budú údajne vyžadovať dodatok k ústave. Trump podľa vlastných sľubov plánuje zakázať zahraničným lobistom získavanie finančných prostriedkov na podporu strán vo voľbách.

http://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Trumpov-razantny-nastup-Pustil-sa-do-Obamovych-reforiem-zacielil-na-teroristov-a-na-obchodnych-dohodach-nenechal-suchu-nitku-Ale-chysta-toho-ovela-viac-283495

 


Cigánske hliadky vo vlakoch? To je ako urobiť „z capa záhradníka“

Na tlačovej besede strany OĽaNO – NOVA, konanej dňa 16.1.2017 jej predstavitelia Igor Matovič a bývalý splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity a terajší poslanec za tento stranícky zlepenec P. Pollák prezentovali, okrem iného aj svoj kritický a odsudzujúci postoj k vlakovým hliadkam, ktoré už od apríla minulého roka organizuje ĽS Naše Slovensko. K tým hliadkam, ktoré aj napriek sústredenej kritike predstaviteľov vládnej moci, mimovládnych aktivistov a kváziopozičných politických subjektov prispievajú k zvýšeniu bezpečnosti cestovania v rizikových vlakových spojoch, čo sa v radoch cestujúcej verejnosti ako aj medzi vlakovým personálom stretlo s pozitívnym ohlasom.

14484935_723846754433215_1050486622589296987_nPodľa predloženého návrhu predstaviteľov strany OĽaNO – NOVA jedinou a z ich pohľadu aj tou najlepšou cestou eliminácie činnosti hliadok ĽS Naše Slovensko a zároveň zvýšenia miery bezpečnosti cestujúcich a zabezpečenia poriadku v inkriminovaných vlakoch (na porušovaní ktorého sa vo väčšine prípadoch podieľajú príslušníci cigánskych komunít), by bolo potrebné nasadiť cigánske vlakové hliadky. Členmi týchto hliadok by podľa predstáv predkladateľov tohto návrhu boli príslušníci cigánskeho etnika, ktorí už v roku 2015 vykonávali hliadkovú činnosť v obciach s vysokou koncentráciou cigánskeho obyvateľstva, vrátane cigánskych osád, nachádzajúcich sa v ich katastri. Vychádzajúc z doterajších zlých skúseností s činnosťou a akcieschopnosťou cigánskych poriadkových hliadok sú podobné návrhy, prezentované predstaviteľmi OĽaNO – NOVA veľmi vzdialené poznaniu reálnej skutočnosti. Ako také, predstavujú skôr „politickú agendu“ ignorujúcu reálne existujúce príčiny problémov, než snahu o nachádzanie efektívnych a racionálne zdôvodnených riešení problémov spätých s necivilizovaným správaním veľkého počtu cigánskych cestujúcich v rizikových vlakových spojoch.

Aj napriek pozitívnemu hodnoteniu činnosti cigánskych poriadkových hliadok zo strany „cigánskeho ombudsmana“ P. Polláka a veľkého počtu jeho rovnako zmýšľajúcich priaznivcov, realita ukázala, že tieto hliadky nezabránili mnohým konfliktom ako medzi samotnými cigánmi, tak aj medzi nimi a necigánskymi, t.j. občianskymi zložkami väčšinového obyvateľstva, žijúceho v daných lokalitách. V podstate ich činnosť bola neúspešná a neefektívna a to hneď z niekoľkých dôvodov:

Po prvé: Členovia cigánskych hliadok boli príslušníkmi toho istého etnika v prostredí ktorého mali zabezpečovať poriadok a normálne fungovanie medziľudských vzťahov. Boli rovnakého mentálneho, hodnotového a kultúrneho vybavenia ako ich cigánsky spoluobčania, takže nemali skutočný záujem vystupovať veľmi prísne a nekompromisne voči príslušníkom svojej komunity. Aj keby chceli, tak pri výkone svojej hliadkovej činnosti nemohli zaujímať skutočne objektívne postoje, pretože by sa voči nim postavili príslušníci ich vlastného etnika, čím by sa v ich očiach skompromitovali a vyčlenili sa z im vlastného prostredia. S tým úzko súvisí strata dôvery a autority, ktorú voči členom cigánskych poriadkových hliadok prejavovali hlavne obyvatelia cigánskych osád, pre ktorých tieto hliadky boli len ďalším dôkazom nepriateľského a represívneho postoja štátnej a samosprávnej moci voči nim. Nie náhodou sa na činnosti cigánskych hliadok v tých najrizikovejších lokalitách museli podieľať aj príslušníci štátnej, resp. obecnej polície.

Po druhé: Dôležitým faktorom, zapríčiňujúcim nízku efektivitu týchto hliadok bola jednostranná motivácia ich členov, ktorí svoju účasť na tejto činnosti chápali v prvom rade ako možnosť zlepšiť svoj finančný stav. Ako dlhodobo nezamestnaní a poberatelia sociálnych dávok členovia týchto hliadok svoju činnosť chápali predovšetkým ako ľahký a v podstate aj bezprácny spôsob získania ďalšieho príjmu. To bola hlavná a v prípade väčšiny členov týchto hliadok aj jediná motivácia. Určite tou motiváciou nebola snaha zabezpečiť poriadok a nekonfliktné (slušné a civilizované) správanie sa obyvateľov cigánskych osád.

ciganske hliadkyPo tretie: O kvalite členov cigánskych poriadkových hliadok svedčí aj ich nízka úroveň dosiahnutého vzdelania, ktorá u väčšiny z nich predstavovala ukončenie základnej školy. Ich odborné znalosti a dosiahnutý stupeň vzdelania a z toho vyplývajúca ich intelektuálna výbava nemohli byť zárukou kompetentného výkonu činnosti vyžadujúcej si jednotlivcov, ktorí by disponovali potrebnými osobnostnými kvalitami, vrátane tých morálnych. Nie náhodou základnými a neodpustiteľnými požiadavkami pre prijatie do bezpečnostných a poriadkových síl v SR (štátna a mestská, resp. obecná polícia, strážna služba a práca v SBSkách) je dosiahnutie minimálne stredoškolského vzdelania a bezúhonnosť, t.j. čistý register trestov.

Po štvrté: Nasledujúca príčina úzko súvisí s tou predchádzajúcou. Na rozdiel od vlakových hliadok ĽS Naše Slovensko, členmi ktorých sú vzdelaní, slušní a bezúhonní mladí ľudia, drvivá väčšina členov tzv. cigánskych poriadkových hliadok, s ktorými sa počíta aj pri zostavovaní hliadok vlakových, už mala za sebou kriminálnu minulosť a prax porušovania zákonnosti, v dôsledku čoho by sme u väčšiny z nich márne hľadali čistý register trestov. A takýchto ľudí predstavitelia OĽaNO – NOVA navrhujú za členov vlakových hliadok, úlohou ktorých má byť snaha o zabezpečenie poriadku a bezpečnosti slušných cestujúcich pred asociálne sa správajúcimi príslušníkmi cigánskeho etnika. Vo svetle vyššie uvedených príčin sa predložený návrh z dielne tejto strany ukazuje ako neprijateľné a úplne scestné riešenie, podstatu ktorého najlepšie vystihuje princíp: „urobiť z capa záhradníka“.

PhDr. Štefan Surmánek, CSc.
ĽS Naše Slovensko, Košice

http://www.naseslovensko.net/nase-nazory/ciganske-hliadky-vo-vlakoch-to-je-ako-urobit-z-capa-zahradnika/

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.