Migranti, ktorí “ušli pred vojnou”, využívajú sociálne dávky Európy na dovolenky vo svojej vlasti. + Slovenskí branci: Spoliehať sa len výlučne na pomoc vojsk NATO?

Migranti, ktorým bolo udelené povolenie na pobyt vo Švajčiarsku či v Nemecku na základe rizika ohrozenia ich života vo svojich domovoch, využívajú sociálne dávky na zaplatenie si “dovolenkovej” cesty do vlasti

Švajčiarske úrady sú bezmocné v deportácii Eritrejčanov, ktorým zatiaľ nebol udelený azyl, pretože ich krajina je považovaná za príliš nebezpečnú. Ale tisíce ich tam každoročne vycestujú na niekoľkodňovú “dovolenku”, hoci odtiaľ údajne museli utiecť v strachu o svoje životy.

Podľa Basler Zeitung až 50 ľudí denne opúšťa Švajčiarsko kvôli výletu do niektorej z afrických krajín. Navyše im nevadia ani prestupné lety, keďže z Zürichu nie sú priame linky. Cez Istanbul sa môžu dostať do sudánskeho Chartúmu či do etiópskej Addis Abeby, čo sú krajiny susediace s Eritreou, a odtiaľ môžu nastúpiť na autobus. Cena spiatočnej letenky stojí okolo 599 švajčiarskych frankov (cca 560 eur) v januári alebo 650 švajčiarskych frankov (cca 605 eur) v hlavnej sezóne, podľa čoho denník konštatuje, že sociálne dávky pre migrantov musia byť celkom štedré.

A nejde pritom len o hŕstku ľudí. Z takmer 50 000 žiadostí o vycestovanie do zahraničia, ktoré podali utečenci, žiadatelia o azyl a tí s udeleným prechodným pobytom v rokoch 2010 a 2014, až 97,5 % bolo úspešných. Z toho zhruba 15 0000 sa týka Eritrejčanov.

O podobnom prípade písali v septembri noviny Welt am Sonntag, že azylanti vycestujú do Sýrie, Afganistanu či Libanonu a potom sa vracajú späť do Nemecka. Systém sociálneho zabezpečenia nazvaný Hartz IV ponúka 21 dní “miestnej absencie”, kedy sa príjemcovia nemusia nachádzať na nahlásenom mieste. Úradom síce “oznámia miestnu absenciu a predpokladaný čas, ale nie lokalitu, kam idú”, pretože podľa Spolkového úradu pre migráciu a utečencov (BAMF)”nie je žiadny právny základ na požadovanie tejto informácie”.

“V prípade, že cestuje s cieľom rekreácie, môže to byť známkou toho, že pre utečenca neexistuje strach z prenasledovania,” konštatoval vtedy hovorca nemeckého ministerstva vnútra.

http://www.hlavnespravy.sk/migranti-ktori-usli-pred-vojnou-vyuzivaju-socialne-davky-europy-na-dovolenky-vo-svojej-vlasti/889837

 

Slovenskí branci: Spoliehať sa len výlučne na pomoc vojsk NATO? Dohody sme už mali rôzne a v našom prípade nás takmer vždy zradili

Slovenskí branci. Mnohé médiá o tejto organizácií informujú, že naháňa strach. Členov považujú za neonacistov a extrémistov. Kto sú však Slovenskí branci, a čo je ich hlavným cieľom? Na naše otázky odpovedal ich predseda Peter Svrček.


Čo je hlavným cieľom organizácie Slovenskí branci?

Hlavných cieľov organizácie je hneď viacero, len ťažko medzi nimi určiť prvenstvo nakoľko jeden cieľ sa primárne opiera o druhý a jeden bez druhého nie sú reálne. Je to hlavne budovanie zdravého vlastenectva u obyvateľstva SR, prehlbovanie ich národného povedomia. Budovanie a prehlbovanie obranyschopnosti vlasti kde cestu vidíme vo vytvorení domobranných oddielov po území SR, kde občania získavajú základné vojenské znalosti, učia sa brániť seba, svoju rodinu, svojich blízkych a priateľov. Cieľom je tiež ochrana a obrana národných tradičných hodnôt, kultúrnych pamiatok, zvyklostí a tradícií, národných parkov, a proste všetkého pekného a jedinečného, čo by malo byť zachované budúcim generáciám a čo by nemalo byť zabudnuté.

Z akých dôvodov uskutočňujete výcvikovú činnosť?

Výcvikovú činnosť uskutočňujeme práve z dôvodu prehlbovania obranyschopnosti a reakcie schopnosti našej vlasti a jej občanov. Dávame ľuďom zdraví pohyb a vedomosti, ktoré raz môžu byť prospešné nie len pre nich ale pre celú komunitu, s ktorou žijú. Nemusí tu ísť hneď o vojnový stav, ktorý nik nechce, ale napríklad o snežnú kalamitu, či o povodne. Domobranné oddiely Slovenských brancov sú vždy pripravené pomáhať tam, kde nás je treba.

Myslíte si, že naša armáda aktuálne plní nedostatočne svoju funkciu?

Slovenskí branci a Ozbrojené sily Slovenskej republiky (OSSR) sú tu na diametrálne iné účely. Treba si uvedomiť, že Slovenskí branci nevznikli z cieľom akého si suplovania OSSR. To je utópia, takému kolosu, kde sa točia obrovské miliardy sa niky nemôžeme ani len priblížiť, no nie je to ani cieľom. Pri tejto otázke treba i povedať že Armáda Slovenskej republiky už neexistuje. Existujú len Ozbrojené sily Slovenskej republiky. A to či neplnia OSSR svoju funkciu, tak nato poviem asi len toľko, že som presvedčený že mnohí, ak nie väčšina z tých chlapov a žien pracuje naozaj tvrdo na tom, aby s tým čo majú k dispozícií urobili čo najviac. Na druhú stranu musím ale povedať, a to je myslím každému jasné, že naše OSSR sa v prípade vojenského konfliktu spoliehajú výlučne na pomoc vojsk NATO.

Teraz máme v OSSR koľko, možno 8000 mužov. Z toho sú mnohí úradníci, lekári, pyrotechnici, ženisti, kuchári, … Koľko ostáva mužov, ktorí by reálne v prípade ohrozenia našej vlasti bránili jej obyvateľstvo, aby sa ich vojna dotkla čo najmenej? Kapacitne nato nestačíme a spoliehať sa len a len výlučne na pomoc vojsk NATO, hmm dohody sme už mali rôzne a v našom prípade nás takmer vždy zradili.


Dňa 7. januára ste pri príležitosti päťročnice pochodovali mestom Trnava. S akými reakciami ste sa počas samotného prechodu Trnavou stretli?

Stretli sme sa len a len s pozitívnymi reakciami. Ľudia vôbec nereagujú tak ako sa písalo v Denníku N alebo kade tade. S ničím takým som sa nestretol. Slovenskí Branci spievali s úsmevom na tvárach Slovenské mamičky a svoj pochod zavŕšili pri pamätníku SNP, kde si pripomenuli hrdinov bojujúcich proti nacizmu a fašizmu. Pochod neonacistov naháňajúcich hrôzu z toho urobili až niektoré médiá, možno nejaký pomýlení blogeri.

Aké spätnú väzbu ste zaznamenali s odstupom niekoľkých dní?

Tá spätná väzba je od väčšiny obyvateľstva pozitívna. Tak ako i bola, tak je i teraz.

Ako vnímate nepriamu kritiku vedenia mesta Trnava zo strany Denníka N, ktorý uviedol, že mesto vám pochod nemohlo zakázať?

Myslím si že v 21. storočí by sa pochod k pomníku padlým, ktorí bojovali v SNP a pomníku našich predkov, ktorí položili životy za tieto ideálnym nemali a nesmú zakazovať! V demokratickom zriadení zakazovať zhromaždenia? To samo o sebe neznie moc demokraticky.

Niektorí vás kritizujú, že nie ste oficiálne registrovaní a nemáte oficiálne vzťahy s armádou SR. Uvažujete o zmene, prípadne podnikli ste už reálne kroky, ktoré by viedli k určitému prepojeniu s armádou?

Zaregistrovaní nie sme nakoľko by náš s vysokou pravdepodobnosťou následne zrušili. My sme vždy ponúkali spoluprácu štátu, no nik sa k tomu nikdy nemal. Ich jediná reakcie je tá, že sme všetci fašisti a nacisti inokedy zase komunisti, majú v tom nejasno. Takú obrovskú a krásnu snahu množstva mladých ľudí len tak zahadzujú, je mi z toho popravde smutno. Namiesto akejkoľvek diskusie, namiesto toho, aby kládli otázky a dozvedeli sa odpovede, si ich vytvorili sami a diskusiu odmietajú.

Kto poskytuje finančné prostriedky na zabezpečenie chodu organizácie a výcvikov Slovenských brancov?

Slovenskí Branci sa financujú zvnútra pomocou dobrovoľných darov členov a následne pomocou dobrovoľných darov verejnosti, ktorá môže takýmto spôsobom pomôcť s našou činnosťou. Slovenskí Branci nie sú nikým sponzorovaní a neprijali sme ani jedného sponzora, ktorí sa nám týmto spôsobom pokúšali akýmsi spôsobom pomôcť s finančnou situáciou. Avšak podľa môjho uváženia, ak domobrana má byť nestranná a hájiť len a len záujmy občanov SR nesmie mať sponzorov. Nesmie mať akýchsi mesiášov, ktorí by takto mohli získať určitý hlas, prípadne vplyv.

 

Neuvažuje aktivizovať spoločenskú diskusiu o opätovnom zavedení povinnej vojenskej služby?

Slovenskí Branci sú založení na báze dobrovoľnosti a práve tam je ten hnací motor, práve to je tá najušľachtilejšia motivácia. Ďalšia vec je tá, čo by ich učili a ako by to celé nadstavili. Model, ktorý fungoval pred rokmi je zastaraný. A ešte jedna vec, kedysi sme tu mali kasárne, sklady, kuchyne, teraz je všetko v dezolátnom stave ak to vôbec ešte existuj,e a nie je to dávno predané. Kde by sme ich teraz asi tak ubytovali?

Slovesnskí branci je organizácia, ktorú mnohé médiá prirovnávajú k neonacistom. Odkazujú totiž na ich symbol, ktorým je dvojkríž a podobné hodnoty ako klasickí neonacisti. Slovenských Brancov však médiá považujú za menej čitateľných a opatrných v symbolike.

Samotní Slovenskí branci sa definujú ako domobrana, ktorá v časoch miernych pomáha a v časoch tažkých bráni. Je to apolitická, nezisková organizácia, ktorá si kladie za úlohu rozvíjať u mladých ľudí lásku k vlasti, prírode a nášmu kultúrnemu dedičstvu prostredníctvom rôznych dobrovoľných a dobročinných akcií, ako sú napríklad eko akcie, pomoc ľuďom pri prírodných katastrofách, branné cvičenia pre deti…

Slovenskí branci pravidelne organizujú branné výcviky, na ktorých sa učia prežitie v prírode, prvú pomoc, zdravovedu, vojenskú taktiku, narábanie so zbraňami, boj z blízka, topografiu, RCHBO ochranu – radiačnú, chemickú, biologickú – a mnoho iného.

http://www.hlavnespravy.sk/slovenski-branci-spoliehat-sa-len-vylucne-na-pomoc-vojsk-nato-dohody-sme-uz-mali-rozne-a-v-nasom-pripade-nas-takmer-vzdy-zradili/889763

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.