NRSR: Kandidátov na ombudsmana by mal výbor vypočuť 6. februára. + Zakáže Bratislava herne?

Anton Čulen je členom Politických väzňov – Zväzu protikomunistického odboja (PV ZPKO)

Bratislava 31. januára (TASR) – Kandidátov na verejného ochrancu práv by mal parlamentný ľudskoprávny výbor vypočuť 6. februára. Výbor má posúdiť, či spĺňajú podmienky. O tomto termíne hovoril dnes na tlačovej konferencii v parlamente predseda poslaneckého klubu Mosta-Híd Gábor Gál. Voľba nového ombudsmana bude 8. februára. Doterajšej verejnej ochrankyni práv Jane Dubovcovej sa končí funkčné obdobie 28. marca.

O post verejného ochrancu práv sa uchádzajú traja kandidáti. Máriu Patakyovú navrhuje Most-Híd, podporu má aj u Smeru-SD a SNS. Opozičné strany SaS a OĽaNO-NOVA navrhli Janku Šípošovú. Tretím kandidátom je Anton Čulen, nominujú ho poslanci za ĽSNS s podporou nezávislého poslanca Petra Marčeka.

Životopis kandidátov: Ombudsman tlac_0418
Mária Patakyová je prorektorka Univerzity Komenského (UK) v Bratislave pre legislatívu. Podľa navrhovateľov je uznávanou odborníčkou a autoritou v oblasti práva s dlhoročnými skúsenosťami doma i v zahraničí. V oblasti ľudských práv pôsobí ako zástupca UK v Európskom medziuniverzitnom centre, prostredníctvom ktorého sa realizuje študijný program zameraný na ľudské práva a demokratizáciu.

Janka Šípošová je bývalá poslankyňa Národnej rady (NR) SR za OĽaNO. Podľa opozičných navrhovateľov je erudovaná odborníčka a dlhoročná aktivistka v oblasti ľudských práv, osobitne obetí trestných činov, násilia a prenasledovania.
Anton Čulen je podľa navrhovateľov známy verejný aktivista a disident, ktorý sa dlhodobo angažuje v prospech ochrany predovšetkým sociálnych a náboženských práv občanov Slovenskej republiky.
Verejného ochrancu práv volí parlament z kandidátov, ktorých navrhne najmenej 15 poslancov. Za ombudsmana možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý v deň voľby dosiahol vek 35 rokov, má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonný a jeho vzdelanie, schopnosti, skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu verejného ochrancu práv bude riadne vykonávať.
Verejný ochranca práv nesmie byť členom politickej strany ani politického hnutia, musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a súhlasiť s voľbou.

vik map mia

http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=54238

 


ZAKÁŽE BRATISLAVA HERNE?

Ak by hlavné mesto pristúpilo k regulácii a nie k zákazu, zo súčasných tristo prevádzok by ostalo asi osemdesiat

BRATISLAVA 31. januára (TASR/Extra plus) – Hlavné mesto chce absolútny zákaz hazardu na svojom území. Herne nechce ani tam, kde to v súčasnosti povoľuje novela zákona o hazardných hrách. Nachádzať by sa tak nemohli ani v hoteloch, penziónoch, bytových domoch, pohostinstvách, v budovách pre obchod, kultúru či na verejnú zábavu. Takýto zákaz mesto definovalo v návrhu všeobecne záväzného nariadenia (VZN), o ktorom by mali rozhodovať bratislavskí mestskí poslanci na svojom februárovom zasadnutí. Návrh nariadenia môže do 6. februára pripomienkovať verejnosť.

Ak bratislavskí poslanci takéto nariadenie schvália, od dátumu jeho účinnosti sa nebudú vydávať nové licencie na prevádzkovanie hazardných hier na území hlavného mesta. Licencie udelené pred účinnosťou nariadenia, budú platné do doby skončenia ich platnosti.

Mestské zastupiteľstvo minulý týždeň zobralo na vedomie petíciu, ktorou vyše 136-tisíc Bratislavčanov žiadalo hazard v hlavnom meste úplne zakázať. Zároveň bratislavského primátora Iva Nesrovnala mestskí poslanci požiadali, aby petícii vyhovel a do konca januára zverejnil návrh VZN a následne ho predložil na februárové mestské zastupiteľstvo.

Či hlavné mesto pôjde cestou zákazu alebo regulácie hazardu, budú podľa primátora rozhodovať mestskí poslanci. „Ja postupujem v súlade s petíciou, to znamená zakázať hazard na území Bratislavy s výnimkou stávkových hier, ktoré sú vyňaté zo zákona. Či sa pôjde nakoniec cestou inej regulácie, to je už na rozhodnutí poslancov,“ povedal Nesrovnal.

Asociácia zábavy a hier upozorňuje, že už teraz nelegálni podnikatelia čakajú na svoju príležitosť, keď Bratislava zakáže hazard. „Ak ho zakáže úplne, tak ju čaká čierny trh, presne tak ako sa to stalo v českých mestách,“ uviedla hovorkyňa asociácie Dominika Lukáčová. Ak by hlavné mesto pristúpilo k regulácii a nie k zákazu, zo súčasných tristo prevádzok by ostalo v Bratislave podľa nej asi osemdesiat herní. Ako podotkla, následné straty zo zákazu si budú prevádzkovatelia herní vymáhať súdnou cestou.

Petíciu za zákaz hazardu v hlavnom meste spustil v máji 2015 primátor Nesrovnal a starostovia bratislavských mestských častí. Organizátori petície poukázali na to, že hazard v Bratislave presiahol únosnú mieru. Ako uviedli, v meste je 232 herní, 588 výherných prístrojov a 2177 videoherných automatov. Petíciu, ktorú podporilo celkovo 136.139 obyvateľov, odovzdali následne v júni 2016 do podateľne magistrátu. V januári tohto roka primátor informoval o ukončení kontroly podpisov. Tá preukázala, že platných je 98 118 podpisov.

http://www.extraplus.sk/clanok/zakaze-bratislava-herne

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.