Redaktor „konzervatívneho“ denníka Postoj nenapísal o treťom kandidátovi na ombudsmana A. Čulenovi nič, lebo je to kandidát ĽSNS! + Raši by chcel zobrať poslancom imunitu za vyslovenie názoru, lebo ju zneužívajú na šírenie extrémizmu

Kto vystrieda Dubovcovú?
Parlament bude vyberať nástupcu ombudsmanky, ktorá prepadla zvodom ľavicového ľudskoprávneho aktivizmu.
Ombudsmanke Jane Dubovcovej sa koncom marca končí funkčné obdobie a parlament by mal budúci týždeň voliť jej nástupcu. Kandidáti ešte predtým absolvujú vypočutie v parlamentnom výbore pre ľudské práva.

Uchádzači o tento post sú zatiaľ traja. Prorektorka Univerzity Komenského Mária Patakyová, ktorú navrhla strana Most, ale podporu jej deklaruje celá vládna koalícia. Ďalej bývalá poslankyňa za OĽaNO, psychologička Janka Šípošová, za ktorou okrem matovičovcov stojí aj SaS a Anton Čulen, ktorého nominovali kotlebovci a nezávislý poslanec Peter Marček.

So zástavou v okne

Najskôr niekoľko viet k pôsobeniu Jany Dubovcovej. Bola nesporne oveľa výraznejšou ombudsmankou ako jej predchodca Pavel Kandráč. Do funkcie nastupovala s minulosťou odvážnej sudkyne, ktorá sa nebála vzoprieť Harabinovi a niesť za to dôsledky.

Odvahu preukazovala aj v role ombudsmanky. Počas svojho funkčného obdobia otvorila viacero užitočných tém a upozornila na vážne problémy. Napríklad na zlú situáciu detí v polepšovniach. Nebála sa ísť ani do konfliktu s politikmi, pre kritiku policajného zásahu v Moldave nad Bodvou sa jej Smer vyhrážal presťahovaním úradu z Bratislavy. Policajtov dokázala aj pochváliť, napríklad za zásah pri výtržnostiach pri Huncovciach.

Vďaka svojej principiálnosti v týchto kauzách sa vlastne sama pripravila o šancu pokračovať na tomto poste v ďalšom funkčnom období. Takýto prístup sa u nás často nevidí, preto si zaslúži ocenenie.

Jej problémom bolo to, že nezostala len v priestore pomoci ľuďom, ktorým sa zo strany štátu a verejných inštitúcií deje príkorie, ale posúvala agendu svojho úradu ďalej. Do problematických vôd ľavicového ľudskoprávneho aktivizmu. Teda smerom k ideológii, ktorá základné práva človeka relativizuje právami novými. Dubovcová takmer okamžite po tom, čo Aliancia za rodinu odovzdala podpisy za referendum, napadla ich znenie na Ústavnom súde. Navyše s dosť pochybne zdôvodnenou argumentáciou, že Slovenská republika sa neviaže na žiadnu ideológiu a náboženstvo. Aktívne tiež podporovala požiadavky LGBTI komunity a keď sa v Bratislave konal Dúhový pride, nielenže sa na ňom zúčastnila, ale z okna svojho úradu vyvesila aj dúhovú zástavu.

Kto sú kandidáti

Vráťme sa teraz k tomu, kto sú ľudia, ktorí chcú Dubovcovú vystriedať v ombudsmanskom kresle. Problémom je, že kandidáti nie sú veľmi známymi osobnosťami a o ich názoroch sa toho veľa nevie. Možno viac prezradí vypočutie vo výbore, ak to poslancov bude zaujímať a budú mať vôľu sa kvalifikovane pýtať.

Z toho, čo vieme, sa dá povedať, že Antona Čulena ako kandidáta diskvalifikuje už len samotný fakt, že v parlamentných voľbách kandidoval za ĽSNS.

Mária Patakyová, ktorá má vzhľadom na podporu vládnej koalície najväčšiu šancu na zvolenie, sa zatiaľ v ochrane ľudských práv nijako výrazne neangažovala. Vie sa o nej, že je erudovaná obchodná právnička, prorektorka univerzity, ktorá sa neúspešne uchádzala o post sudkyne všeobecného súdu EÚ. Nestala sa ňou z dôvodu nedostatočnej znalosti francúzštiny.

Momentálne tiež čelí kritike, že ako prodekanka na právnickej fakulte sa nezastala študijnej referentky, ktorá poukázala na korupciu pri prijímacích pohovoroch a prišla preto o prácu. Prečo tak neurobila, je legitímnou otázkou na niekoho, kto ašpiruje na post verejného ochrancu ľudských práv. Patakyová sa k tomu zatiaľ verejne nevyjadrila.

Navrhovatelia jej kandidatúru zdôvodňujú tým, že „v oblasti ľudských práv pôsobí ako zástupkyňa UK v Európskom medziuniverzitnom centre, prostredníctvom ktorého sa realizuje študijný program zameraný na ľudské práva a demokratizáciu“. To však vyzerá skôr na formálnu záležitosť a reálna stopa tejto kandidátky v oblasti ochrany ľudských práv nie je veľmi výrazná.

Zbystriť pozornosť treba aj kvôli tomu, že ide o kandidátku ministerky Lucie Žitňanskej. Hoci o Patakyovej názoroch na kultúrno-etické témy sa toho zatiaľ veľa nevie, je riziko, že by mal ľavicový ľudskoprávny aktivizmus na tomto úrade naďalej zelenú.

Najviac skúseností s ochranou ľudských práv má kandidátka Janka Šípošová, ktorá sa viac ako dvadsať rokov venuje problematike pomoci obetiam násilia a trestných činov. Aj vďaka nej vznikla na Slovensku sieť poradní Pomoci obetiam násilia, ktoré poskytujú psychologickú, právnu a sociálnu pomoc.

Pred časom Šípošová verejne kritizovala štát, že tieto centrá prestal podporovať, ale leje tisíce eur organizáciám bez histórie. „Stačí, ak hlásajú „politicky korektné“ tézy o rodovej rovnosti a odstraňovaní rodových stereotypov. Z verejných zdrojov – a teda aj z našich peňazí – im štát neváha dať obrovské zdroje na kampane, ktoré však v konečnom dôsledku obetiam žiadnu skutočnú pomoc neprinesú,“ napísala Šípošová vo svojom blogu.

Kritizovala tiež takzvaný Istanbulský dohovor, ktorý má podľa nej viacero problematických miest a ženám v skutočnosti nepomôže.

Šípošová, ktorá je dcérou politického väzňa, ako poslankyňa navrhovala zníženie štedrých výsluhových dôchodkov bývalým príslušníkom ŠTB a jednorazové odškodnenie bývalým politickým väzňom.

Triezvy postoj zaujala aj pred referendom o rodine. Vyzvala ľudí, aby sa na ňom zúčastnili, aj keď priznala, že sa nepodpísala pod petíciu za jeho vypísanie. Odmietla tiež názory, že referendum je namierené proti homosexuálom. „Necítim hnev proti ľuďom, ktorí majú iný názor na veci ako ja. A nesúhlasím s tými, ktorí tvrdia, že referendum o rodine je namierené proti homosexuálom. Referendum je nástrojom na slobodné vyjadrenie názoru na položené otázky, nie nástrojom na rozdeľovanie rodín. Som presvedčená, že nezmení náš vzťah k blízkym ľuďom, ktorí majú k referendovým otázkam iný postoj ako my sami,“ napísala vo februári 2015.

Kvôli definitívnemu hodnoteniu uchádzačov o ombudsmanské kreslo je určite užitočné počkať si aj na ich vypočutie v parlamente. Z toho, čo o nich doteraz vieme, však jednoznačne najlepšie vychádza Šípošová.

https://www.postoj.sk/20938/kto-vystrieda-dubovcovu

Komentáre:
Dominik • pred 28 minútami
Tiež si myslím ako Milan Makovník, že odpáliť Antona Čulena ako „kandidáta ĽSNS „ako takmer s biľagom na čele, je tak primitívne, že je to hodné TOP-iek, alebo portálu Nový Čas, a nie tohto akože kvázy konzervatívneho POSTOJA.
• Odpovedaj•Zdielať ›

Michal Makovnik • pred 5 hodinami
Nepáči sa mi, keď sa ľudia odstavujú len na základe politickej afiliácie, nech je akokoľvek pochybná. Pán Čulen je myslím v bratislavských katolíckych kruhoch natoľko známy, že redaktor Postoja nemôže mať problém s nájdením informácií o ňom ako o človeku a o jeho názorovom pozadí.
Som presvedčený, že by to bola zaujímavá sonda o našej rozdrobenosti v zápase o dôležité veci.
• Odpovedaj•Zdielať ›

Kafir Kazisvet • pred 8 hodinami
A o tom treťom kandidátovi Antonovi Čulenovi ste nenapísal preto,lebo je to kandidát ĽSNS? Alebo o ňom nič neviete zistiť? Spýtajte sa štbenčíka,niečo isto vysnorí.
• Odpovedaj•Zdielať ›

vlado • pred dňom
Pán Majchrák hodnotí Antona Čulena veľmi primitívne. Pripomína mi to časy minulé keď sme tu mali KSS.

 

Raši by chcel zobrať poslancom imunitu za vyslovenie názoru, lebo ju zneužívajú na šírenie extrémizmu
Zdá sa, že predseda Danko má konkurenta. Je ním poslanec a predseda Mandátového a imunitného výboru Národnej rady SR Richard Raši (Smer-SD). Ten chce zvolať zasadnutie tohto parlamentného orgánu a pre poslancov Milana Mazureka a Stanislava Mizíka (ĽSNS) a navrhnúť najvyššie tisíceurové pokuty. Dôvodom má byť, že sa neospravedlnili za svoje hanlivé výroky na adresu islamu, ale naopak, svoje slová obhajovali

Na snímke poslanec a predseda Mandátového a imunitného výboru Národnej rady SR Richard Raši (Smer-SD)
Na snímke poslanec a predseda Mandátového a imunitného výboru Národnej rady SR Richard Raši (Smer-SD)

Podľa Rašiho nastal čas na komplexnú zmenu zákona tak, aby výroky v parlamente smerujúce proti iným názorom či rasám boli trestným činom. Poslanci majú totiž v súčasnosti na pôde NR SR výrokovú imunitu.

“Som presvedčený, že keď im toto prinesie úspech napr. na sociálnych sieťach, budú to opakovať stále a zneužívať svoj mandát poslanca,” povedal Raši a dodal, že keď sa v minulosti kreoval Rokovací poriadok NR SR, nemyslelo sa na to, že raz budú v parlamente aj takíto ľudia. “Legislatíva sa robila v čase, keď tí poslanci boli v medziach normálnosti. Bohužiaľ, dnes máme medzi sebou kolegov, ktorí zneužijú každú príležitosť na to, aby šírili extrémizmus a nenávisť a všetky svoje vyjadrenia smerujú iba ku skupine, ktorá ich podporuje,” poznamenal.

Mazúrek a Mizík sa neospravedlnili za svoje výroky o islame, naopak predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS), ktorý na nich dal podnet, označili za obhajcu islamu. Islam nazvali “krutým, odporným a neľudským politickým systémom a satansko-pedofilným dielom diabla”.

Práva na názor sa zastal predseda strany Sme rodina, Boris Kollár. Podľa neho len konštatovali realitu, keď čítali verše z Koránu, kde sa píše, že nás majú zabíjať.

“Som kategoricky proti trestaniu za názor, nemusím s každým súhlasiť, ale trestať? To je už veľa aj na mňa. Poslanec má jedinú imunitu a to je imunita za vyslovenie názoru. To nám už chcete pozatvárať všetkým ústa? Bol som v pléne a nepočul som, že by nabádali na vraždenie islamistov, len konštatovali, čo chcú oni robiť nám. A to, že ste im dali priestor na ospravedlnenie sa, bolo každému súdnemu človeku jasné, že ho využijú a obúchajú vám to o hlavu. Vy sami im naháňate vodu na mlyn.”

http://www.hlavnespravy.sk/rasi-by-chcel-zobrat-poslancom-imunitu-za-vyslovenie-nazoru-lebo-ju-zneuzivaju-na-sirenie-extremizmu/892607

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.