Kňazi Košiar a Ďurica vysvetlili ďalšie fakty návštevy policajtov u uznávaného historika a profesora. + Znepokojenie Matice slovenskej

Kňaza a uznávaného historika, profesora Milana Ďuricu navštívili v piatok večer (3.2.) traja policajti v civile. Do bytu nevstúpili. Do domu ich vpustila domovníčka. Hľadali riaditeľa Ústavu dejín kresťanstva dp. Jána Košiara.
Policajti zo špeciálnej jednotky následne odišli. Toto počínanie má znaky zastrašovania a psychického teroru, podobne, ako mali návštevy ŠTB u občanov prenasledovaných komunistickým režimom .(viac TU)
Na snímke vdp. Ján Košiar
Samotný kňaz ThDr. Ján Košiar sa o návšteve policajtov u profesora Ďuricu, s ktorým spolupracuje vyše tridsať rokov, dozvedel z médií. Od daného večera polícia kňaza Košiara žiadnym spôsobom nekontaktovala. K uvedenej návšteve vysvetlil: “Treba na ich obranu povedať, že boli v oblekoch, slušní, žiadni kukláči… Priamo s pánom profesorom ani nehovorili, hľadali tam mňa ako riaditeľa Ústavu dejín kresťanstva”.

Profesor Ďurica nám k návšteve policajtov uviedol: “Policajtom otvorila iba moja opatrovateľka, ja som totiž tak po taliansky po obede odpočíval, takže som sa o tom iba od nej dozvedel, čo tu bolo. Ja osobne sa tomu všetkému vôbec nečudujem, lebo už dávno konštatujem, že sa tu zmenilo niekoľko názvov inštitúcií či úradov, ale všade tam sedia
a úradujú tie isté osoby, ktorých tam nasadila boľševická Praha.”

“Kde sa uskutočnili skutočné zmeny, tam – ako napríklad v Nemecku – sa vymenilo až 1005 úradných osôb. Na Slovensku sa žiadne skutočné zmeny nekonali a pravdepodobne konať nebudú. Že starí boľševici boli a sú proti Cirkvi, tomu sa nikto nemôže čudovať, kto trochu pozná nové dejiny Európy,” vysvetlil uznávaný historik.

Kalendár ako dôvod!?

Kňaz Košiar považuje za dôvod návštevy vydanie kalendára na rok 2017. Kalendár vyšiel z dôvodu 70-výročia popravy prezidenta prvej Slovenskej republiky Dr. Jozefa Tisa a vydal ho Ústav dejín kresťanstva (UDK). Riaditeľom je práve kňaz Košiar.

UDK je občianske združenie, ktoré je pokračovaním činnosti Centra štúdií dejín strednej a východnej Európy (CESEO) na Štátnej univerzite v Padove. „V Slovenskej republike sa etabloval krátko po historických zmenách hneď na začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia, keď sa okolo Prof. Milana Stanislava Ďuricu združila pracovná skupina historikov, ktorí boli presvedčení, že v slovenskej historiografii chýba nielen slobodný prístup k historickému štúdiu, ale najmä výklad zistených skutočností, ktorý by nebol podmieňovaný vládami a oficiálnymi vedeckými inštitúciami, kde dodnes sedia tí istí, ktorí držia svoje pozície spred roku 1989 a stále účinne ovplyvňujú značnú časť myslenia i vedeckej a publikačnej činnosti historikov v Slovenskej republike,“ uvádza sa na webe. V Ústave dejín kresťanstva sú teda združení historici, ktorí neprijali oficiálne výklady režimu, a to aj za cenu diskriminácie a izolovania.

V súvislosti s dobovými fotografiami, ktoré sú uvedené vo vydanom kalendári Košiar poukázal na výstavu ‘Sen a skutočnosť’, ktorá aktuálne prebieha v Slovenskej národnej galérii Bratislave. Výstava sa týka práve obdobia prvej Slovenskej republiky, ktorej prezidentom bol Tiso a rovnako sa na nej nachádzajú dobové fotografie prezidenta Tisa, tak ako v kalendári. „Komentáre sú aké sú, ale fotky a materiál sú závažnejšie, a to je verejná výstava, a nikomu to neprekáža,“ upozornil Košiar.

To je “pravda”, čo je v televízii?

K návšteve policajtov u uznávaného historika profesora Ďuricu sa vo verejnoprávnej televízii RTVS vyjadril aj poslanec SNS Anton Hrnko, ktorý informáciu poprel. “V tlači prebehla správa, že nejakým spôsobom novovzniknutá jednotka molestovala pána profesora Ďuricu. Ja som si to overoval, nie je to pravda. Bolo by to veľmi zlé, keby začala vedeckú dišputu, vedeckú debatu policajná jednotka. V tomto zmysle by to nebolo dobré…,“ uviedol v nedeľu relácii ‘O 5 minút dvanásť’.

Kňaz Košiar na vyjadrenia poslanca reagoval nasledovne: „To, že pán poslanec Hrnko o tom nevedel… no nevedel, lebo mu to nikto nepovedal. Asi zo SNS nikto nie je vo vedení tej novej špeciálnej NAKY a oni sa predsa niekomu okrem svojich nadriadených nespovedajú. To je normálne. Teraz už vie, hádam mu to niekto preposlal… Ale
asi to bude tak orwellovsky. To je “pravda”, čo je v televízii.“

So žiadosťou o bližšie informácie sme sa obrátili aj na Prezídium policajného zboru a tiež na Národnú kriminálnu agentúru. Zatiaľ bezvýsledne.

List premiérovi

V prípade sa angažuje aj súčasný kandidát na post verejného ochrancu práv Anton Čulen. Premiérovi Robertovi Ficovi zaslal list, ktorý vám prinášame v plnom znení:

Vážený pán premiér,

v piatok 3. 2. 2017 prišli príslušníci kriminálnej polície v civile a zazvonili na zvončeku na dverách pána Profesora Milan Š. Ďuricu s tým, že hľadajú riaditeľa Ústavu dejín kresťanstva, kňaza Vdp. Jána Košiara.

Dovoľte, aby som uviedol, že pán Profesor M. Ďurica má už viac ako 90-rokov a je to svetovo uznávaný historik a katolícky kňaz, ktorý napísal množstvo kníh a publikácii. Podľa vyjadrenia jeho opatrovateľky bolo na odznakoch príslušníkov polície uvedené, že sú členmi kriminálnej polície. Tieto skutočnosti boli na webe Aliancie za nedeľu – Slovensko, o.z. uvedené ešte v ten istý deň večer. V sobotu som preto navštívil pána profesora, ktorý mi potvrdil, že to je naozaj pravda. V nedeľu 5. 2. 2017 v relácii RTVS O 5 minút 12 pán poslanec za koaličnú SNS Anton Hrnko aj za prítomnosti pána ministra vnútra R. Kaliňáka bez toho, aby sa ho niekto na niečo spýtal uviedol, že:

„No predovšetkým na úvod by som chcel povedať, že v tlači prebehla správa, že nejakým spôsobom táto novovzniknutá jednotka „molestovala“ pána profesora Ďuricu. Ja som si to overoval, nie je to pravda. Bolo by to veľmi zlé, keby začala vedeckú dišputu, vedeckú debatu, policajná jednotka takže v tomto zmysle by to nebolo dobré“.

V nedeľu 5. 2. 2017 som sa neúspešne pokúsil telefonicky zistiť cez linku na Mv SR a Krajské operačné stredisko Bratislava, kto a prečo kontaktoval spomínaného pána Profesora M. Ďuricu a prečo hľadali Vdp. Jána Košiara. Nepochodil som ani v pondelok cca o 16. 00 hodine na Prezídiu policajného zboru.

Chcem sa Vás teda spýtať: Z akého dôvodu sa príslušníci polície snažili kontaktovať pána Profesora M. Ďuricu a Vdp. J. Košiara? Bolo to preto, že pán Profesor M. Ďurica je odborníkom na obdobie prvej Slovenskej republiky?

Hľadala polícia kňaza Vdp. Jána Košiara azda preto, že vybavil licenciu u talianskej filmovej spoločnosti RAI na verejné premietanie filmu „Bitky pri Viedni“ na Slovensku, filmu, ktorý riaditeľ RTVS označil za xenofóbny a nacionalistický, a nedovolil ho z toho dôvodu odvysielať? Ako je to možné, že poslanec koaličnej strany – ktorý napokon nemá v tomto smere žiadnu kompetenciu – aj za prítomnosti Ministra vnútra SR dementuje návštevu polície u spomínaného profesora, i keď samotný rofesor a jeho opatrovateľka návštevu polície v civile potvrdili?

Začína niekto na Slovensku znovu prenasledovať a perzekvovať katolíckych kňazov, historikov a čestných ľudí za ich postoje, názory a činnosť podľa ich svedomia, tak ako to bolo aj za bývalého komunistického režimu?

Pán premiér, verím, že veľa vecí sa môže diať aj bez vášho súhlasu a vedomia. Prosím vás preto o preverenie spomínaného policajného postupu.

Vopred Vám ďakujem za Vašu skorú odpoveď,

Anton Čulen, predseda AZN, člen PV ZPKO a kandidát na ombudsmana.

O činnosti jednotky proti extrémizmu a terorizmu sme vás informovali v súvislosti s návštevou policajtov u profesora Ďuricu a v súvislosti s domovou prehliadkou u Martina Žáčika/A>.

http://www.hlavnespravy.sk/kandidati-na-post-ombudsmana-priblizili-vypocuvanie-vyborom-culena-zamyslali-neodporucat-do-tajnej-volby/894844

 

Znepokojenie Matice slovenskej
Predsedníctvo Matice slovenskej, demokratickej ustanovizne, jednoty milovníkov národa a života slovenského, ktorej úlohou je spájať a nie rozdeľovať, so znepokojením prijalo správu, že hneď po ustanovení špeciálnej protiextrémistickej jednotky došlo k šikanovaniu uznávaných slovenských historikov. Vo verejnosti vznikajú oprávnené otázky, či to má znamenať, že vydávanie historických prameňov, smerujúcich k objasňovaniu slovenských dejín a ich nikým neusmerňovaná interpretácia je prejavom extrémizmu? Či my, Slováci, sme na rozdiel od ostatných civilizovaných národov Európy povinní sústavne sa bičovať svojimi dejinami? Či nesmieme dospieť a pravdivo uzavrieť svoju minulosť, ako predpoklad slobodnej budúcnosti?
Sme presvedčení, že konečne musíme začať hľadať cestu k sebe a nie od seba ako dediči SNP, ale i marca 1939, lebo obe tieto udalosti úzko súvisia a naša prítomnosť je aj ich výsledkom. Máme len jeden dom, Slovensko, a v ňom by sme mali všetci žiť svorne a spokojne, a spoločne si projektovať svoju budúcnosť. Ak sme my, Slováci rovnakí, ako všetci normálni Európania, dovoľte nám nezakrývať si oči pred ničím a nikým z vlastnej minulosti! Dovoľte nám poučiť sa zo všetkých svojich prežitých dejov, zo svojich víťazstiev i pádov. Aby sme sa niektorým vyhli a v iných pokračovali.
Ak Matica slovenská má právo či dokonca povinnosť vyslovovať kritické súdy na adresu rôznych počinov, ktoré sa na Slovensku dejú, potom upozorňujeme na nebezpečnosť radikalizácie spoločnosti, k čomu môžu prispieť aj nepremyslené kroky štátnej moci.

7. 2. 2017.
Za Predsedníctvo MS
Marián Tkáč, predseda

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár