Čo by sa dialo, keby sa Slováci vzopreli Hitlerovi a 14. marec 1939 by nebol? + Sulík: SaS nemala hlasovať za protiextrémistickú novelu, bola to chyba

Čo by sa udialo so Slovákmi, ak by 14. marca 1939 nevznikla SR? Jednu z možností naznačuje nové video Matice slovenskej
O necelý mesiac uplynie 78 rokov od vzniku prvej Slovenskej republiky. Matica slovenská vstupuje krátkym videom do diskusie práve o prvom Slovenskom štáte. Čo by sa dialo, keby sa Slováci vzopreli Hitlerovi a 14. marec 1939 by nebol? Beneš už sedel v teplučkom Londýne, Tiso by ostal bánovským farárom, Husák by zrejme ušiel do Moskvy. A čo národ, naši starí otcovia a staré mamy? A aký by bol osud Židov? Toto je len niekoľko z mála otázok, na ktoré sa pýta dokument s názvom “Bez 14. marca”

Čo by sa dialo, keby sa Slováci vzopreli Hitlerovi a 14. marec 1939 by nebol?

Smutný osud slovenských Židov je škvrnou na šesťročnej histórii Slovenského štátu, avšak Matica slovenská chce hovoriť o slovenských dejinách a hľadať pravdu. „Zámerom Matice slovenskej je hovoriť o všetkom a všetkých zo slovenských dejín, hľadať pravdu, akákoľvek je a ponúkať ju slovenskej verejnosti v záujme dôstojnej prítomnosti. Nijakú udalosť zo slovenských dejín nemožno jednoducho vymazať, ani apriori zatracovať. Dejiny nezmeníme, na základe ich poznania by sme sa však mali meniť my: pokračovať v tom, čo je hodné pokračovania a vystríhať sa toho, čoho sa vystríhať treba,“ vysvetlil v súvislosti s publikovaním videa predseda Matice slovenskej Marián Tkáč.

Dodal tiež, že nie všetci historici majú záujem o prebádanie práve obdobia prvej Slovenskej republiky. „Historický ústav i Historický odbor Matice slovenskej sa sústavne venujú aj slovenským dejinám 1939-1945, ale občas sa stretávajú s nezáujmom historikov mimo Matice slovenskej.“

Krátke videodokumenty našich dejín

Predseda Matice slovenskej zároveň ozrejmil aj financovanie krátkych videofilmov.“Videofilmy vo formáte “najviac 5 minút” sú nízkonákladové, každý stojí len niekoľko desiatok eur. Niektoré hradia sponzori, niektoré z matičných zdrojov.“

Videofilmy pripravuje skupinka nadšencov Memorialis/Prepamäť, mená niektorých z nich sa objavujú v titulkoch.

Matica slovenská sa pri tvorbe vidofilmov zaobára aj videodokumentmi, ktoré sa týkajú najrozličnejších a pre slovenských občanov mnohokrát neznámych udalostí. „Popri reportážnych videách o matičných aktivitách, pripravujú sa aj videodokumenty dotýkajúce sa najrozličnejších zabúdaných či neznámych udalostí a osobností slovenských dejín, napr. Slovenské učené tovarišstvo, Peniaze amerických Slovákov, Neznáma pomoc Ruska slovenskému národu, Ďurko Langsfeld, Alexander Alagovič, Jozef Kozáček, druhý predseda Matice, atď.,“ vysvetlil predseda Matice slovenskej Tkáč.

Krátky videofilm Matice slovenskej s názvom “Bez 14. marca”

http://www.hlavnespravy.sk/co-by-sa-udialo-so-slovakmi-ak-by-14-marca-1939-nevznikla-sr-jednu-z-moznosti-naznacuje-nove-video-matice-slovenskej/900024

 

Sulík: SaS nemala hlasovať za protiextrémistickú novelu, bola to chyba

Predseda SaS a europoslanec Richard Sulík považuje za chybu, že poslanci SaS vlani v parlamente zahlasovali za protiextrémistickú novelu zákona ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (Most-Híd). Novelu označil za zbytočnú a so straníkmi sa pokúsil o nápravu chybného hlasovania podpisom podania na Ústavný súd.

“Myslím si, že tento zákon je zbytočný, nemal byť a bohužiaľ, musím povedať, že poslanci SaS hlasovali za a považujem to za chybu, aj väčšina mojich kolegov. Skrátka sme nedocenili dostatočne dobre význam tohto zákona. Nemali sme hlasovať za,” uviedol pre TASR Sulík.

Straníckych kolegov obhajoval tým, že o novele sa málo verejne diskutovalo a niekedy je podľa neho ťažké v krátkom čase novú legislatívu posúdiť. Samotný zámer novely zakročiť proti extrémizmu víta, ale zákonom by postihoval len hraničné prípady, v ktorých ide priamo o nabádanie na násilie.


“Zas tá snaha je dobrá, že chceme obmedziť nenávistné prejavy. Nevedeli sme, rovno priznávam, dostatočne dobre posúdiť, že v tomto prípade sloboda slova zaváži viac ako obmedzenie nenávistných prejavov,” vysvetlil predseda SaS.

Hlasovanie, ktoré Sulík spätne označil za chybné, SaS podľa neho odčinila tým, že sa jej poslanci podpísali pod podanie na Ústavný sud, ktorý má preskúmať ústavnosť novej legislatívy. Podanie podpísali aj poslanci strán OĽaNO-NOVA a Sme rodina. Novela napriek tomu vstúpila 1. januára 2017 do platnosti.

Žitňanská tvrdí, že vyšetrovatelia museli do prijatia novely extrémistické činy klasifikovať ako priestupky, lebo bolo ťažké preukázať páchateľov úmysel. Navyše tresty, ktoré páchatelia extrémistických prejavov dostávali, neboli pre nich nijako odstrašujúce, čím sa strácal preventívny účinok typický pre trestné právo.

Kritici namietajú, že zákon rozširuje trestný čin podnecovania násilia a hanobenia napríklad aj o politické presvedčenie a „inú skupinu“. To považujú za veľmi nejasnú formuláciu, ktorá umožňuje príliš voľné uplatnenie a trestanie politických oponentov.

Kým doteraz zákon zakazoval “podporu skupín, ktoré násilím alebo hrozbou násilia smerujú k potlačeniu základných práv a slobôd”, novela po novom zakazuje “podporu skupín, ktoré smerujú k potláčaniu práv”, alebo ak “hlásajú nenávisť”. Tým sa rozšíril okruh ľudí, ktorých je možné na základe novely stíhať za extrémizmus.

http://www.hlavnespravy.sk/sulik-sas-nemala-hlasovat-za-protiextremisticku-novelu-bola-to-chyba/900009

 

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.