Opäť sa blíži výročie Slovenského štátu. + Podporné vyjadrenie Matice slovenskej v relácii TA3 – 23.2.2017. + Matica slovenská je bez 14. marca, ale aj bez apríla, bez mája a hlavne bez budúcnosti

Asi pred týždňom sme sa chystali na rodinnú lyžovačku do zahraničia. Len som zachytil, že Matica slovenská vyrobila krátke videá zo slovenských dejín. Jedno sa volalo „Bez 14. marca“ a podáva, čo by sa pravdepodobne stalo, keby Slovensko v marci 1939 nevyhlásilo vlastný štát.

Keď som sa po týždni vrátil, mohol som si prečítať, že Matica po kritike video stiahla. SME napísalo 24. februára, akú absurditu video obsahovalo, že bez Slovenského štátu by nedošlo k SNP. SME má smolu, že toto konštatovanie sa vyskytuje v historickej obci už dávno. Známy historik Ivan Kamenec predniesol v príspevku „Niekoľko poznámok k miestu I. Slovenskej republiky v moderných slovenských dejinách a k jej reflexii v súčasnej slovenskej spoločnosti“ na vedeckej konferencii v Bratislave v roku 2008 vety: „Štát, ktorý jestvoval od marca 1939 do marca 1945, znamenal v teoretickej i praktickej rovine nesporný krok dopredu pri posilňovaní národného a štátoprávneho sebavedomia slovenskej spoločnosti. Možno to bude znieť paradoxne, no práve tento faktor sebavedomia spolu vytváral aj podmienky pre protifašistickú rezistenciu, ktorá prerástla na jeseň 1944 do širokého ozbrojeného povstania, striktne deklarujúceho v politickej rovine slovenské národno-emancipačné a štátoprávne požiadavky“ (Historický ústav Katolíckej univerzity v Ružomberku – Slovenská historická identita v XX. storočí, Bratislava 2009, str. 91). Gustáv Husák napísal v knihe Svedectvo o SNP (Bratislava 1964, str. 93): „Slovensko nebolo okupované. Práve táto skutočnosť umožňovala prípravu takej širokej celonárodnej akcie“.

Dialektika dejín

V jednom texte som napísal, že v Rusku je väčšia sloboda vyjadrovanie než u nás. Mal som na mysli, že v ruských kníhkupectvách nájdete na každú historickú otázku ruských dejín veľa kníh z jednej aj z druhej strany. Rusi preložili všetky memoáre nemeckých generálov o II. svetovej vojne. Keď bol Chodorkovskij vo väzení, približne každé dva roky napísal knihu o ruských problémoch a kniha bola v kníhkupectvách na popredných miestach. Nájdete tam celé police kníh za Stalina aj proti Stalinovi, knihy s pokusom o vysvetlenie, prečo kozáci bojovali s Nemcami proti Červenej armáde, dokonca som videl knihu s historickým nadhľadom na osobu generála Vlasova. V ruských mestách vidieť nie ďaleko od seba pomník červených, ktorých za občianskej vojny popravili bieli a bielych, ktorých popravili červení. Nielen v Rusku. Vo Francúzsku sú každý rok na výročie Francúzskej revolúcie zároveň manifestácie na pamäť protirevolučného odboja vo Vendée (ktorý revolučná armáda krvavo potlačila) a nikto sa nad tým nepozastavuje.

Jednoducho dejiny každého národa sú dialektické, plné protikladov. Dialektiku nemožno z dejín odstrániť, možno sa pokúšať ju pochopiť, prípadne vysvetliť. To však možno len ak pripustíme oba protiklady. Najlepšie, ak ich pripustíme s pokorou. Kto chce potlačiť v dejinách jednu stranu protikladov – vieme, kto to u nás robí – berie našim dejinám vedecký základ a zaodieva ich do hávu primitívnosti. Svojej primitívnosti? Trumpa na nich.

Ako je to u nás

Našťastie, slovenský ľud má vlastnú metódu porozumenia vlastným dejinám. Myslí si svoje. Príklad uvidíme čoskoro. Blíži sa ďalšie výročie vzniku Slovenského štátu. Bude to už sedemdesiate ôsme a 72 rokov uplynie od jeho zániku. Už 71-krát sa o takomto čase valil na Slovákov zo všetkých v danom období existujúcich médií prúd kritiky na Slovenský štát. Ale o rok médiá spustili prúd znovu, pretože novinári spoznali (vycítili), že je záujem o tému. Predpokladám, že tento rok to bude podobné. Sedem desaťročí odhaľovania Slovenského štátu ako vykoľajenia dejín, vlastne ako ani nie súčasti našich dejín musí klásť vysoké požiadavky na niektorých novinárov, čo ešte môžu vymyslieť nové. Asi ich doterajší štýl písania nebol veľmi presvedčivý. Žiaľ, sťažuje presvedčivé odhaľovanie aj tmavých stránok Slovenského štátu.

Anton Čulen: Pavol Frešo a Fedor Gál hanobia katolíkov

Tradične sa na prvom mieste uvádza tragédia Židov. Oprávnene. Bola to najväčšia tragédia v našich dejinách, porovnateľná azda len s tatárskym vpádom. V žiadnej vojne na našom území, ani za šľachtických povstaní v 17. storočí nezahynulo za tak krátky čas toľko ľudí, odvlečených pred zrakmi svojich susedov. Židia vedeli (tušili), že transporty sa skončia ich smrťou. Sú o tom doklady v našich archívoch. Preto sa transportom tak bránili. Tragédiou Židov tmavé stránky Slovenského štátu nekončia. V onej tragickej dobe posielanie Čechov zo Slovenska nám odcudzovalo historických spojencov. Vytváranie nezamestnanosti na Slovensku predtým nie je ospravedlnením. Účasť na vojne proti Poľsku a Sovietskemu zväzu (Rusom, Ukrajincom, Bielorusom) nás oberala o ďalších historických spojencov a uvrhávala Slovensko do potenciálne nepriateľského obkľúčenia. Odmietnutie Karola Sidora Hitlerovej ponuky, aby vyhlásil samostatný štát bolo málo na vyrovnanie všetkých krátkozrakostí vtedajšej vedúcej garnitúry.

Nemecký účastník Valdajského klubu mi povedal epizódu, ktorú zažil v Rusku. Bol členom doprovodu vtedajšieho kancelára Helmuta Kohla na rokovaní v Moskve. Na záverečnom bankete mu vtedy ešte sovietsky generál s rešpektom povedal ako nemeckí vojaci v II. svetovej vojne v Sovietskom zväze dobre bojovali. Nemecký kolega dodal, že žiadny nemecký generál by si to nesmel dovoliť povedať. Sovietsky generál to povedal slobodne, pretože to pociťoval ako pravdu.

Čudná „hra“ Freša a spol.

Hovorme slobodne, čo pociťujeme ako pravdu. Nanajvýš nás môžu iní vyzvať, aby sme uviedli argumenty pre svoje tvrdenie. Argumenty nás usvedčia alebo neusvedčia.

https://blog.postoj.sk/21646/opat-sa-blizi-vyrocie-slovenskeho-statu

 

Podporné vyjadrenie Matice slovenskej v relácii TA3 – 23.2.2017

Vážený pán predseda Matice slovenskej,

pred okamžikom som na TA3 v repríze 24.2.2017 opakovane veľmi pozorne dopozeral Váš rozhovor s redaktorom pánom Bielikom, ktorý som sledoval aj 23.2.2017.

Musím objektívne priznať že ste ma o svojich názoroch k 14. marcu ako aj 29.8.1944 argumentačne presvedčil. Nikto a nič nezmení na tom, že bez vzniku Slovenského štátu by nebolo slovenskej armády a bez nej by bolo SNP iba menej významným prejavom odporu proti fašizmu, ktorý po skončení 2. svetovej vojny by potreboval „náležitú“ politicky významovú podporu.

Výstižne ste na TA3 uviedol, že napr. v Protektoráte Čechy a Morava nebolo žiadna armáda a to nehovorím o partizánoch, ktorých tam bolo ako šafránu. Preto ani povstanie akým bolo SNP tam vzniknúť nemohlo.

Zjavne ste svojimi argumentmi uvádzali p. Bielika, redaktora TA3 do trápnych argumentácií a situácii, čo bolo jeho osobe zrejmé, keďže nevedel ani len definovať, kto je celá slovenská spoločnosť, ktorá proti uvedenému dokumentárnemu filmu prezentovanému Maticou slovenskou protestuje.

Pán predseda, želám Vám a všetkým vašim spolupracovníkom všetko dobré , veľa zdravia a síl pri obhajobe ako tohto názoru tak aj ostatných v relácii TA3 prezentovaných názorov.

S úctou,

Ing. Karol Holan, CSc.

 

Matica slovenská je bez 14. marca, ale aj bez apríla, bez mája a hlavne bez budúcnosti

Matica slovenská nedávno vydala polemické video o tom, čo by sa stalo a ako by sa udalosti vyvíjali, keby nebolo 14. marca, teda keby nevznikol prvý Slovenský štát.

Išlo vlastne o veľmi mierny pokus o vstup do diskusie o jednej z veľmi boľavých udalostí slovenského národa. Slovenský štát bol vojnový štát a počas jeho fungovania došlo k rôznym neprávostiam, ktoré dnes slúžia hlavne na bičovanie Slovákov a na bitie po hlave každého, kto sa odváži vystupovať národne.

Čo by sa dialo, keby sa Slováci vzopreli Hitlerovi a 14. marec 1939 by nebol?

Nejdem sa k filmu vyjadrovať po odbornej stránke, to je parketa pre historikov. Ja som na celom počine ocenil hlavne to, že Matica sa pokúsila o diskusiu na túto tému. Tato téma, pokiaľ nebude prediskutovaná a nedôjde k všeobecnej zhode na tieto udalosti, bude neustále traumatizovať ďalšie a ďalšie generácie Slovákov.

Každý národ má vo svojej histórii takéto udalosti a každý národ sa s nimi musí vyporiadať a urobiť za nimi hrubú čiaru.

Tak ako každý psychológ poradí pacientovi, aby sa znova a znova neumáral a netrestal za zlé veci, ktoré v minulosti urobil, tak aj národ sa musí vysporiadať s negatívnymi aspektami svojej histórie, musí ich prijať a ísť ďalej. Nie je možné sa donekonečna sebabičovať.

Na to, aby sa takpovediac svedomie a psychika národa vysporiadala s negatívnymi udalosťami z minulosti, musí prebehnúť o nich celonárodná diskusia a musia sa rozobrať negatíva pozitíva doby, činov jednotlivých osobností a musí sa tak očistiť v diskusii svedomie a národná hrdosť.

Práve ako taký pokus o diskusiu som vnímal polemické video Matice slovenskej, ktoré sa snažilo poukázať na to, že doba druhej svetovej vojny bola príliš komplikovaná nato, aby sa mohli vtedajšie udalosti vnímať čiernobielo.

Uvítal som túto snahu matice, lebo kto iný ak nie národná ustanovizeň by sa mala snažiť o takéto veci.

Diskusia o takýchto udalostiach je vždy ostrá. A vždy má aj druhú stranu a teda protiargumenty. Neviem, čo matica čakala. Že sa nikto neozve? Pri tak citlivej téme je predsa diskutujúcich vždy plno a argumenty často podfarbené emóciami.

Aj teraz sa proti názorom vyjadreným vo filme ozvalo viacero subjektov a aktivistov. Úplne prirodzene protestovala židovská obec. Pri tejto téme je to priam nutnosť.

Do diskusie sa na protistrane zapojili tiež rôzni aktivisti a politici. A tiež, samozrejme – strážca vždy tej správnej pravdy – mainstream, ktorý, a to je tiež pravda, nenávidí čokoľvek národné.

Ale to všetko je normálne. Odohrá sa pri otvorení tejto témy už tradične. A nič iné sa nedalo ani čakať.

Rozhodnutie Matice stiahnuť video pokladám za ten najhorší možný krok, aký mohla urobiť. Taký krok nikto nemôže hodnotiť inak, akože sa Matica posrala. Aj by niečo chcela aj na to nemá odvahu. Načo je národu taká organizácia, ktorá sa hneď poserie, keď proti nej vystúpia oponenti. Keď nevie argumentovať, keď si nevie obrániť svojich? Nanič.

Matica tu nie je na to, aby bola arbitrom, ale aby bola obhajcom.

Matica vznikla ako národná ustanovizeň, ako nástroj konfrontácie a v konfrontácii so všetkými, ktorí škodia jej národu, aj musí zostať.

Nemôže sa hrať na peknú. Nemôže si nájsť pekné témy, ktoré by sa páčili aj nepriateľom, lebo také nie sú.

Načo je komu organizácia, ktorá nemá gule ani na to, aby si stala za svojim i tak veľmi miernym postojom ku kontroverznej téme?

A je jedno, či sa Matica stiahla, kvôli argumentácii oponentov, či kvôli mediálnemu lynču, či zo strachu, že neodstane finančné prostriedky od štátu. Iba zase raz ukázala, že nemá obsah, nemá odvahu a nemá svoju tvár.

Takáto Matica je dobrá len pre nepriateľov, ktorí môžu poukazovať na jej nedostatky a chybné kroky.

Pre takúto Maticu a aj pre národ by bolo najlepšie, keby ani žiadne príspevky od štátu viac nedostala a buď pozbierala odvahu, postavila sa znova za veci, ktoré by jej dali obsah a užitočnosť, alebo radšej zanikla.

Juraj Martus

http://www.hlavnespravy.sk/matica-slovenska-je-bez-14-marca-ale-aj-bez-aprila-maja-hlavne-bez-buducnosti/911429

 

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.