RTVS – o zneuctení slovenského znaku. + Únos alebo Trápna politická agitka

Reklama na nový film Únos nevhodne zobrazuje slovenský symbol. Rada RTVS začiatkom februára tohto roka riešila podnet na moderátora B. Dobšinského aj v súvislosti s vedením diskusnej relácie Sobotné dialógy s predsedom vlády R. Ficom. Moderátor sa venoval len téme predraženého predsedníctva Slovenska v Európskej komisii a veľakrát prerušoval a vstupoval do odpovedí premiéra.

Ten sa vyjadril, že takéto správanie moderátora nie je hodné jeho úrovne. Podľa viacerých členov Rady RTVS moderátor B. Dobšinský vedenie tejto diskusie profesionálne nezvládol. Reláciu kritizovala členka Rady Dóra Hushegyiová: „Po piatich minútach bol pre poslucháča jasný postoj premiéra ku kauze predraženia, opakované otázky nemali zmysel. Nadobudla som pocit, akoby pán Dobšinský chcel iba provokovať.“ Podľa ďalšieho člena Jozefa Chudíka bolo vedenie relácie neprijateľné. „Redaktor nedovolí vysloviť jednu vetu celú, nedáva priestor na vyjadrenie. Zrátajte, koľko týchto skokov do reči tam bolo. Je to vulgarizácia komunikácie, zhadzovanie autorít,“ tvrdí J. Chudík.

A predsa zhanobili Pannu Máriu! Máme záznam a poznáme motiváciu…

UTAJENÁ ANALÝZA
Profesionálnejší postup moderátora by privítal v rámci diskusie na Rade aj samotný riaditeľ RTVS V. Mika. Rada sa k podnetom neuzniesla. Svoje rozhodnutie odsunula. RTVS si v tejto súvislosti objednala od českej mediálnej agentúry Media Tenor analýzu o informačných reláciách v sekcii spravodajstva a publicistiky RTVS. Podľa Zmluvy č. ZM00000538 RTVS zaplatí za takúto analýzu 17 600 eur bez DPH. Analýza už je hotová, no jej obsah ostáva utajený. Sám šéf spravodajstva K. Diko je podozrivý z nadštandardnej podpory pre politickú stranu Lipšica NOVA, zo správy citoval práve na rokovaní Rady RTVS. Informácie priniesol portál medialne.etrend.sk. Diko citoval, že transparentnosť prezentovaných tvrdení moderátora B. Dobšinského v období od septembra do decembra, kam spadajú obe hodnotené relácie, bol na sedemdesiatjeden percentách. Pre porovnanie – známy moderátor Českej televízie Václav Moravec má transparentnosť až na úrovni osemdesiat percent.

Anton Čulen: Pavol Frešo a Fedor Gál hanobia katolíkov

Slovenské národné noviny zaslali RTVS otázky týkajúce sa obsahu drahej analýzy a formy realizácie zmluvy cez tzv. podlimitnú zákazku. Napriek tomu, že je RTVS platená s daní občanov a príspevkov koncesionárov, odmietla na nami položené otázky odpoveď. Nedozvedeli sme sa teda o zaujímavej zmluve nič. Najskôr však pôjde o objednávku pochvaly pre prácu sekcie publicistiky a spravodajstva RTVS. Otázka tiež je, prečo RTVS prioritne neoslovuje na takéto analýzy slovenské mediálne agentúry, ale české.

ZNEUCTENÝ SYMBOL
„Ako pokus o vyvolanie silnej emócie, spájajúcej sa so Slovenskom, je na samom okraji únosnosti. Podobný motív sa nachádza na pomníku Ďurka Langsfelda v Kremnici, on však zomrel naozaj za slovenské záujmy. Nepoznám obsah filmu, či aj v ňom niekto podobný hrdinskému Langsfeldovi umrel za slovenské záujmy. Ak nie, paralela je neprimeraná,“ reagoval predseda Matice slovenskej Marián Tkáč na reklamný plagát nového slovenského filmu Únos, ktorý sa aktuálne premieta v slovenských kinách. Je inšpirovaný príbehom známeho zavlečenia Michala Kováča do cudziny, omilosteného z podvodu za dva milióny USD na slovenskú firmu Technopol. Reklamný plagát zobrazuje slovenský dvojkríž s ukrižovaným človekom osadeným na trojvršie, ktoré sa nachádza na smetisku (pozri obrázok). Poslanec P. Marček pre SNN v tejto súvislosti uviedol: „Umelecká tvorba nesmie byť cenzurovaná. Môže sa nám nepáčiť, môžeme mať výhrady k obsahu, forme, stvárneniu. Sloboda slova prejavu, teda aj umeleckého stvárnenia, je základným ľudským právom.“ S názorom možno súhlasiť. Ale keď Matica slovenská len zdieľala videodokument Bez 14. marca, ktorý bol tiež umeleckým stvárnením istej doby, spustila sa proti ustanovizni štvavá kampaň. A to pritom za video nezaplatila ani cent, pričom verejnoprávna RTVS je koproducentom filmu Únos. Ani v tejto záležitosti neboli SNN úspešné a verejnoprávna RTVS, platená z daní občanov a koncesií, na otázky, ako sa podieľala na koprodukcii filmu, nereagovala. Rovnako ani hovorca Ministerstva kultúry SR J. Bednár.

„Že sa k niečomu takému prepožičala verejnoprávna RTVS, ma vôbec neprekvapuje. Hodnotové nastavenie manažmentu, ako aj osadenstva spravodajstva či iných kreatívnych zložiek vyústili k tomu, čo dnes v RTVS vidíme,“ zhodnotil pre SNN politológ R. Michelko.

Maroš SMOLEC – Ilustrácia: reklamný plagát na film Únos – Karikatúra: A. MIŠANEK

http://snn.sk/news/rtvs-o-zneucteni-statneho-znaku/

 

 

Únos alebo Trápna politická agitka

Roman MICHELKO

Ukazuje sa, že natočiť politický thriller je veľmi ošemetná vec. Ak je film čistou fikciou, tak autori môžu fabulovať do sýtosti, problém je, ak si ako námet či inšpiráciu zoberú udalosť, ktorá zásadným spôsobom zasiahla do spoločnosti, traumatizuje ju. Mnohé je dnes síce jasné, ale mnohé je aj nedopovedané… Preto, keď autori filmu siahli po takejto výbušnej téme, mali si vytýčiť za cieľ zobraziť ho plasticky a objektívne. Akýkoľvek iný prístup totiž znamená trápnu karikatúru, respektíve smiešnu politickú agitku. Poďme teda k zásadným výhradám.

Vybrať v takto exponovanej téme ako hlavnú hrdinku fiktívnu postavu je skrátka fail prvej triedy. Postava neohrozenej novinárky, ktorej naoko vzorný brat sa zaplietol s mafiou, čo sa však ako bývalá milenka viacerých mafiánov dozvie až na konci filmu, je niečo tak absurdné, že na to ani nemám komentár. Obzvlášť absurdný je začiatok, keď na umocnenie atmosféry doby sa na záhrade ich rodinného domu nájde odrezaná hlava jej brata a ona, chuderka, ani netuší, prečo a začo, a dozvie sa to až na konci, svedčí akurát tak o rapídnom nástupe Alzheimera u producenta, scenáristu a režisérky.

Poďme však k vážnejším výhradám. Tak predovšetkým, postava novinárky sa viac menej dá stotožniť s novinárom Petrom Tóthom, načo ta genderova premena? Ale aj to je detail. Najväčšie zlyhanie filmu je v spôsobe, akým je vykreslená druhá strana. Prezidentov synáčik Michal Kováč mladší je vykreslený ako introvertný intelektuál. Jeho vzťahy s podsvetím sú platonické a čisto náhodné. Ak si uvedomíme, že rodinu si človek nevyberá, ale kamarátov a obchodných partnerov áno, tak nás asi majú tvorcovia filmu za totálnych hlupákov. Takmer ani zmienka o tom, že mal na krku kauzu Technopol, kde išlo o podvod vysoko presahujúci dva milióny dolárov, že dostal od svojho tatka amnestiu, že bol naňho vydaný medzinárodný zatykač. Takéto informácie by predsa mohli v divákoch vyvolať otázky, či to bol skutočne len boj dobra so zlom, alebo či celý príbeh nebol predsa len farebnejší.

Ak by autori filmu poňali príbeh komplexnejšie, tak by to už nebola prvoplánová politická agitka, ale o to tu predsa šlo. Ale poďme po poriadku. Dialógy prezidenta Kováča s premiérom Mečiarom sú až bolestne insitné, rovnako ako s exriaditeľom SIS Mitrom, ktorý mimochodom navrhuje Kováčovi, že bude odpočúvať premiéra, čo však Kováč, „kladný správňak“, odmietne. Vo všeobecnosti však dialógy vo filme čerpajú z ľudovej tvorivosti, respektíve dobových legiend a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sa neodohrali tak, ako sú vykreslené.

Dnes je už úplne jasné, že ideovým iniciátorom zavlečenia bol námestník riaditeľa SIS Jaroslav Svěchota. Lexa aj Mečiar samozrejme boli o tejto veci informovaní, ale exekutívu nad všetkým prevzal Svěchota. Vo filme o tejto kľúčovej osobe celej kauzy nie je ani zmienka a to je teda fatal error.

Potom sú tam ľahko overiteľné bludy. Tak napríklad Kováč mladší bol od konca augusta v Rakúsku a keďže bol naňho vydaný medzinárodný zatykač, nesmel Rakúsko opustiť viac než pol roka. Celkom iste viem, že ešte aj Vianoce trávil v Rakúsku. Vo filme však už piateho septembra prepašoval Oskara F. do prezidentovej vily, kde sa dohovárali, že ak bude svedčiť, zabezpečia mu financovanie jeho exilu. Realita pritom bola taká, že do prezidentovej vily ho v kufri osobného auta prepašoval elitný advokát Ján Havlát. Načo tá prostoduchá nepresnosť? Asi aby zľahčovala pochybenie Kováča mladšieho a robila z neho bezúhonného človeka, čo teda ani náhodou nebol. A to už nehovorím o takých drobnostiach, ako bol prejav, ktorý odštartoval odvolanie Mečiara – ten sa nekonal v budove novej NR SR, ale ešte v starej budove na Župnom námestí.

Množstvo logických lapsusov, nepresností, chýb a nedomysleností je v tejto trápnej politickej agitke viac než dosť. Podstatou celého filmu totiž nebolo osvetliť celkový kontext doby a vysvetliť aj nepamätníkom, ako to bolo, ale plne v „najlepšej tradícii prokurátora Urválka“ vykresliť celú kauzu jednostranne a odsúdiť vopred vybraných vinníkov. Ani v epilógu sa totiž nevyskytla správička, že Kováč mladší nebol mníchovským súdom oslobodený spod obžaloby, ale že jeho trestom bolo prepadnutie niekoľkomiliónovej kaucie.

Skúsme však rezumovať. Zavlečenie (nie únos – to je úplne iný trestný čin) bol veľmi zlý politický ťah Vladimíra Mečiara. Hlúpo a naivne si myslel, že zverejnenie skutočnosti, že prezidentov syn je dôvodne podozrivý z vážnej trestnej činnosti, povedie k jeho abdikácii, bolo viac než naivné. Naopak, tento čin extrémne spolarizoval politickú scénu na Slovensku a spôsobil, že sa Mečiar ako osoba stal pre väčšinu politického spektra neprijateľným.

Od filmu, ktorý sa zaoberá takou výbušnou politickou témou, som očakával, že podá o dobe a jej aktéroch komplexný obraz. To by ho však musela režírovať skutočná režisérska osobnosť, a nie trápna politická agitátorka Mariana Čengel Solčanská. Asi to cíti aj sama, lebo sa zapovedala, že už nikdy film podobného charakteru nenatočí. Treba len dúfať, že svoje odhodlanie nikdy neporuší.

http://snn.sk/news/unos-alebo-trapna-politicka-agitka/

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.