F. Vnuk: Čo vy za nič nemáte nás?! + Pripomíname si: 14. marec (vysielanie pre školy)

Stavali mestá – tí hnijú bez slávy,
rúcali mestá – tých velebia deje;

za nič má svet tých, čo svätili hlavy,
a tým, čo hlavy stínali, dobre je!
Pri hrobe tichých nik sa nezastaví,
výbojcov chvália sochy a trofeje…

A.Sládkovič: Mikuláš Šubič Zrínsky na Sihoti
verše 1001-1005)

Pred 150 rokmi – viac v žiali než v hneve – sa náš veľký básnik Andrej Sládkovič obracal na nežičlivcov a posmievačov Slovákov i Slovanov veršom: „Čo vy za nič nemáte nás?!“. Bolel ho chladný odmietavý postoj okolitého sveta k úsiliu a snahám jeho ľudu. Žiadal o porozumenie a ľudský rešpekt pre túžby a snahy svojho národa, ktorý chce iba toľko, aby aj on, ako iné národy okolo neho, mohol viesť dôstojný život podľa vlastnej predstavy, ako to najlepšie vyhovuje jeho potrebám a životným záujmom.


Tieto jeho slová by mohli odznieť aj dnes. Máme síce svoj vlastný štát, svet uznáva našu národnú identitu a podľa všetkého by sme mali mať všetky predpoklady zariadiť si život podľa vlastných predstáv, naplno uplatniť naše národné a kresťanské hodnoty, slobodne určiť, akým smerom sa má uberať náš politický a spoločenský vývoj, samostatne rozhodnúť, čo nám osoží a čo nám škodí, my sami interpretovať našu minulosť a vlastným výberom vyčleniť z nej jednotlivcov, ktorí sa za zaslúžili o zveľadenie a povznesenie národa a ktorým dlhujeme našu úctu a vďačnosť. Bohužiaľ, nedeje sa tak a mali by sme si položiť otázku: prečo?
Prečo by na našom Slovensku mali rozhodovať o našom národnom dejstvovaní vonkajšie a cudzie vplyvy? Prečo sa musíme stále pozerať, či naši blízki a vzdialenejší susedia odobria našu robotu, náš výber, naše osobné rozhodnutia? Prečo by nám mali cudzí diktovať, koho si máme uctievať a kým opovrhovať? Prečo sa nevieme zbaviť komplexu národnej menejcennosti a neodvážime sa konať sebavedomejšie a vystupovať ráznejšie, správať sa dôstojnejšie? Prečo sme dopustili, aby naše polia a lesy, naše podniky, naše zdroje energie, oznamovacie prostriedky prešli v takej nepotrebnej miere do cudzích rúk?


Zdá sa, že dosiaľ si neuvedomuje, že kto kontroluje ekonomiku, kontroluje aj politický a kultúrny život krajiny. Sme hádam jediným štátom na zemeguli, kde ani jeden zdroj informácií nemajú v rukách domáci a národne cítiaci majitelia; nemáme nezávislý denník, skutočne nezávislý rozhlas, nezávislú televíziu. Takmer všetky oznamovacie prostriedky vlastnia cudzinci. Reč médií je slovenská, ale ich duch je častejšie protislovenský než slovenský. Aj do tých inštitúcií, ktoré vlastníme – alebo si myslíme, že vlastníme – prenikol cudzí vplyv, lebo pre našich redaktorov, žurnalistov a publicistov je pohodlnejší preberať, čo im predhadzujú cudzí, než sa poctivo a svedomite zamyslieť nad skutočnosťou, riešiť problémy vlastným rozumom a preciťovať ich živým slovenským srdcom.


Toto všetko vytvorilo na Slovensku takú neuveriteľnú atmosféru protinárodnej psychickej totality, že dnes je spoločensky prijateľný a „politicky správny“ iba jeden názor a každý odklon od neho sa hneď biľaguje ako extrémizmus, fašizmus, xenofóbia, rasizmus a iné ohavnosti a strašidlá, ktoré naši mediálni mienkotvorci s takou neobyčajnou usilovnosťou fabrikujú. Morí nás totalita, v ktorej je prípustné povedať alebo napísať o prvej Slovenskej republike a jej prezidentovi každú lož, označiť ich tými najpotupnejšími prívlastkami, pripísať im tie najhroznejšie zločiny, ale povedať jedno pekné a pravdivé slovo na ich obranu, je tým najťažším hriechom v katechizme týchto misionárov post-socialistickej totality.
Súčasne s hanobením národných hodnôt, prebieha viac otvorený než zahalený útok na Cirkev, na jej predstaviteľov. V poslednom čase sme svedkami, ako pod rúškom dramatického umenia sa zneuctievajú katolícke symboly (hra Natálka), v mene progresívnej filmovej tvorby (plagát propagujúci film Únos) sa hanobí náboženské cítenie veriacich a symbol štátu. V mene pokroku a modernosti sa Cirkvi zalieva dokonca aj podpora verejných akcií a podujatí, ktorých cieľom je obrana kresťanských a všeobecných morálnych hodnôt. Morálnou autoritou o rozvodoch, interrupciách, homosexuálnych partnerstvách a iných vymoženostiach nového svetového poriadku už nie sú teológovia , ale sekulárni mediálni veľkňazi.

Čudná „hra“ Freša a spol.

Máme celé spektrum politických strán, ktorých vznik a existencia prebieha podľa platných predpisov zákona, ktoré majú svojich demokraticky zvolených poslancov a ktoré sú v očiach zákona rovnocenné. Jedna z ich však akosi neulahodila vkusu tzv. „mienkotvorným médiám“. Zanevreli na ňu, lebo získala viac hlasov, než jej ich prieskumy a prognózy predpovedali a od začiatku odmietala podriadiť sa módnym politickým trendom a vonkajším vplyvom. Médiá stranu buď bojkotujú, alebo referujú o nej len v negatívnom zmysle. Jej poslanci majú síce prístup do parlamentu, ale keď sa zúčastnia na nejakej verejnej funkcii, hneď sa strhne búrka rozhorčenej kritiky namierenej nielen na nich, ale aj na usporiadateľov, ktorí ich pozvali a na účastníkov, ktorí z ceremónie protestne neodišli. A smutným znamením doby je aj to, že rektor univerzity sa pokorne za pozvanie ospravedlňuje, predseda Matice slovenskej sťahuje „kontroverzné video“ z internetu, mestá a mestečká odmietajú poskytnúť strane miestnosť na stretnutie s občanmi. Nad takým konaním anjeli plačú a peklo sa rehoce.

Anton Čulen: Pavol Frešo a Fedor Gál hanobia katolíkov

Na okraj takto získaných úspechov iba toto: Ak sa diktátori takejto politickej praxe nazdávajú, že zožali víťazstvo a obrátili na svoju vieru ďalších poblúdencov, je na mieste im pripomenúť, že ich nátlakové metódy sú nielen morálne zvrhlé, ale aj kontraproduktívne. Pretože násilným tlakom vynútené konverzie trvajú len dovtedy kým trvá násilie. A keď sa násilník unaví, alebo jeho pozornosť sa obráti inde, vynútená lojalita sa stratí ako jarná hmla v lúčoch slnka.
Takáto je teda demokracia, tolerancia, humanizmus tých, čo si myslia, že sú soľou zeme a morálnou elitou spoločnosti! V skutočnej demokracii sa idey konfrontujú ideami a nelikvidujú sa zastrašovaním, vyhrážkami, prepúšťaním zo zamestnania a inými diskriminačnými zásahmi proti inovercom. Lebo keď toto nie je politický rasizmus, tak potom ozaj neviem ako to inak nazvať.
Napriek ich donquichotskému úsiliu počet potenciálnych voličov extrémistických strán vzrastá. Naši mediálni žoldnieri však ďalej pokračujú v svojom ťažení a nemajú odvahu pripustiť, že hlavnou príčinou ich neúspechu je nedostatok dôvery. Žurnalisticky by sa to dalo povedať, že „premárnili svoju kredibilitu“. Ľudia im prestali veriť, prehliadli prázdnotu ich argumentov a pochybnú kvalitu ich charakterov. Poznávajú ich minulosť. Vedia, že ich zápal, ich nadšenie za demokraciu, za NATO, ich rozhorčenie nad extrémizmom, sú rovnako úprimné, ako boli záchvaty nadšenia ich bezprostredných ideologických predkov v cudzích službách (a v niektorých prípadoch aj ich samých) za svetlé zajtrajšky, za vidiny blaženého života v komunizme, ako boli ich rozhorčené výpady proti imperializmu, kapitalizmu, NATO. Ozaj už je načase, aby sa zamysleli nad históriou overenými slovami, ktoré sa pripisujú americkému prezidentovi Lincolnovi: You can fool all the people some of the time, and some of the people all the time, but you cannot fool all the people all the time (Podarí sa ti obalamutiť všetkých ľudí niekedy, niektorých ľudí vždy, ale neobalamutíš všetkých ľudí vždy).
Aby sa všetky tieto protislovenské sily nemohli v budúcnosti vyhovárať, že im to nikto nepovedal, tak sa im to ticho a pre ich dobro predkladá tu: Slováci sú trpezlivý národ, ktorý veľa znesie, ale aj jeho trpezlivosť má svoje hranice. A keď sa pohár trpezlivosti preplní, tak potom – ako varuje anglický básnik John Drydan – Beware the fury of a patient man! Maj sa na pozore pred hnevom trpezlivého človeka!

František Vnuk (9. marca 2017)

 

 

Pripomíname si: 14. marec (vysielanie pre školy)

Príspevok k poznaniu našej novodobej histórie
Milí priatelia, celkom nedávno sa slovenské školstvo rozhodlo oboznamovať našich študentov s novodobou históriou Slovenska. Naše združenie sa preto rozhodlo podporiť túto snahu a informatívne prináša z tejto našej novodobej histórie niektoré jej aspekty. Videá, ktoré uvidíte, sú dokumentárneho a svedeckého charakteru. A keďže RTVS – verejnoprávny slovenský rozhlas a televízia zrejme na niektoré veci v pracovnom návale týchto dní pozabudne, radi pomôžeme a dopĺňame jej produkciu. Anton Selecký
Prológ

Prvý slovenský prezident

Dr. Jozef Tiso (životopisný profil)

Keby nebol 14. marec (zakázaný dokument)

Malá vojna I.

Malá vojna II.

Spišské memento

Garda – dokument, ktorý z archívu STV „zmizol“

Profesor František Vnuk (historik)

MUDr. Gabriel Hoffman (židovský konvertita)


Svedectvo Jána Budzáka

Nepohodlní disidenti

V znamení dvojkríža

Svedectvo prezidenta M. Kováča

Hrob dr. Jozefa Tisa

Za Boha a za národ

Namiesto epilógu

http://www.magnificat.sk/pripominame-si-14-marec-vysielanie-pre-skoly/

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.