Arcibiskup C. Liberati: „Poskytovanie peňazí migrantom, ktorí sa bezcieľne potulujú po meste, je nesprávne, ale aj morálne škodlivé, pretože tým v nich podporujeme ich správanie. Európa sa ocitla na pokraji závažnej a hroznej vojny

Arcibiskup Carlo Liberati: „Vďaka vlastnej hlúposti sa každý z nás stane moslimom.“
V ostrom, a dlho očakávanom kritickom zhodnotení situácie Cirkvi v Európe v súvislosti s islamom, povedal arcibiskup Carlo Liberati, že kvôli svojmu morálnemu úpadku sa z Európanov stávajú moderní pohania, ktorí zavrhujú kresťanstvo a zraňujú tých najbezbrannejších medzi sebou, pričom sa odmietajú týmto problémom zaoberať.

Výsledok? Akonáhle sa islam uzná ako „hlavný“ náboženský smer, Európu si podmania moslimovia, čo sa môže podľa arcibiskupa odohrať do desiatich rokov:

Taliansky arcibiskup Carlo Liberati vyslovil tieto varovné slová po tom, ako pozoroval rastúci počet utečeneckých táborov v celej Európe a poukázal na to, že to je istá a priama cesta k tomu, aby sa islamská viera stala „hlavným prúdom“.

Povedal: „Len vďaka vlastnej hlúposti z nás budú do desiatich rokov moslimovia. Taliani a Európania ako takí žijú ako pohania a ateisti; vytvárajú si zákony, ktoré idú proti Bohu a pestujú tradície, ktoré sú vlastné pohanstvu.

„Všetok tento morálny a náboženský úpadok nahráva do karát islamu.“

Arcibiskup dodáva: „Ako kresťania máme slabú vieru. Cirkev dnes nefunguje ako by mala a semináre sú prázdne. Ešte farnosti si zachovávajú akú-takú pozíciu. Potrebujeme žiť pravým a nefalšovaným kresťanským životom. Všetko, čo sa tu teraz deje, dláždi cestu islamu. A na dôvažok – oni majú deti a my nie. Smerujeme k úplnému úpadku.“

Za posledných desať rokov sa Taliansko, spolu so zvyškom Európy, stalo centrom prisťahovalectva.

Čísla dokazujú, že zatiaľ čo k 1. januáru 2015 bolo v Taliansku 5.014.437 cudzích štátnych príslušníkov, minulý rok sa ich počet zvýšil o 92.352.

V Taliansku dramaticky rastie aj počet ilegálnych prisťahovalcov, ktorí sa po nebezpečnej plavbe člnmi zo severnej Afriky cez Stredozemné more usádzajú na talianskom pobreží.

Po tom, čo sa Európska únia rozhodla expandovať, rastie aj počet východných Európanov a Rumunov, migrujúcich do Talianska.

Arcibiskup Liberati tvrdí, že v dôsledku ochoty pomôcť príslušníkom iných národností trpia samotní Taliani nedostatkom a núdzou. A dodáva: „Bez meškania pomáhame všetkým, čo k nám prichádzajú zvonka, a zabúdame pritom na veľa chudobných a starých Talianov, ktorí vyberajú kontajnery a živia sa tým, čo v nich nájdu. Nevyhnutne potrebujeme politiku, ktorá bude mať na zreteli v prvom rade Talianov – mladých ľudí a nezamestnaných.

Stanislav Stolarik: O dosledkoch nezasvatenia Ruska Panne Marii

Aj ja som proti tomu. Keby som nebol kňazom, už by som protestoval vonku na námestí. O čo vlastne ide tomu množstvu migrantov, ktorí namiesto poďakovania za jedlo, ktoré od nás dostanú, ho zahadzujú a celé hodiny trávia ťukaním do mobilu a organizovaním nepokojov?“

Liberati obvinil aj Katolícku cirkev, že migrantom, ktorí nedávno prišli, poskytla príliš veľa peňazí.

Povedal: „Poskytovanie peňazí migrantom, ktorí sa len bezcieľne potulujú po meste, je nielen nesprávne, ale priam morálne škodlivé, pretože tým v nich len podporujeme ich správanie a oni si na to zvyknú. A to nespomínam fakt, že ich už kŕmime.

Niekedy si myslím, že tým vytvárame sieť bedárov. Pamätám si, že môj otec, ako prisťahovalec v Austrálii, musel veľmi tvrdo pracovať, aby som mohol ísť do seminára. Sám na vlastnej koži si tak skúsil čo znamená trieť biedu, no zároveň poznal aj ušľachtilú čnosť vďačnosti.“ (zdroj)

Toto sú prorocké slová a len potvrdzujú to, o čom už tu na Shoebat.com, dlho a dlho rozprávame – islam si podrobuje celý Západ, pretože Západ odmieta kresťanstvo. Vzhľadom k tomu, že islam je kulmináciou každej kresťanskej herézy, potom je len prirodzené, že Európa, ktorá odmieta kresťanstvo a nehanebne v tom pokračuje ďalej bez akéhokoľvek náznaku ľútosti, sa stáva moslimskou. Prostredníctvom islamizácie totiž dovedie svoje odpadlíctvo do úplného konca.

Neexistuje prirodzené vysvetlenie, prečo Európania, ale aj iné národy, tolerujú moslimom – ako na to arcibiskup, a aj my poukazujeme – absenciu akéhokoľvek rešpektu voči spoločnosti a otvorené ničenie a zosmiešňovanie štedrosti, ktorú im daná krajina preukazuje. Tu sa nejedná len o to, či je niekto „super liberál“ alebo nie. Tu ide o manifestáciu duchovnej temnoty, odpadlíctva, ktoré týchto ľudí zaslepilo a zapríčinilo, že kráčajú v ústrety vlastnej deštrukcii bez akejkoľvek možnosti pomôcť im, pretože svoju jedinú zbraň, ktorú kedy mali a stále ešte môžu mať – Ježiša – už odmietli a zavrhli.

Európa sa ešte stále dá zachrániť. Musí sa však vrátiť k Ježišovi a k viere v neho. Určite ju nezachráni žiadny človek, a už vôbec nie etnonacionalistické prejavy pohanstva. Kedysi pohanská Európa sa obrátila na vieru, a teraz sa opäť vracia k pohanstvu, pričom toto jej odpadlíctvo definitívne završuje islam. Toto sa však nedeje iba v Európe, ale na celom svete, a potvrdzujú to Ježišove slová:

„A učeníkom povedal: „Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. A povedia vám: »Hľa, tu je!«, »Hľa, tamto je!« Nechoďte nikde, nebežte za nimi! Lebo ako blesk, keď sa zablysne, ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý, tak aj Syn človeka v svoj deň. Ale najprv musí mnoho trpieť a toto pokolenie ho zavrhne. Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka. Ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korába. Tu prišla potopa a zahubila všetkých.Podobne, ako to bolo za dní Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali ale v deň, keď Lot odišiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubili. Priam tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka“ (Lk 17, 22-30)

a

„A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“ (Lk 18, 6-8).

Veľa katolíkov konštatuje, že Cirkev sa nachádza vo veľkej kríze; v kríze natoľko závažnej, že sa vyrovná, ba dokonca predčí, aj ariánsku krízu zo 4. storočia. Táto kríza sa až znepokojivo podobá na predpovede, ktoré boli súčasťou zjavenia Panny Márie vo Fatime. Kríza?! Americký kardinál Raymond Burke hovorí, že „v nebezpečenstve je samotná podstata viery“, v jej zásadných a nemenných otázkach morálky:

„Zmätok v Cirkvi v súvislosti s interpretáciou určitých pasáží Amoris Laetitia je očividný a zrejmý“ – pre La Verita povedal kardinál Leo Burke, najotvorenejší zo štyroch kardinálov. „Práve preto nechápem, ako môže niekto povedať, že viera nie je vôbec v nebezpečenstve. Vo všetkej úcte k Svätému otcovi sme mu predložili päť dubia otázok, a keď nám v stanovej lehote neodpovedal, rozhodli sme sa pre spásu duší, že dubiu zverejníme a vyzveme veriacich, aby boli ostražití.“

Kardinál Burke, signatár dubie, spolu s Walterom Brandmullerom, Carlom Caffarom a Joachimom Meisnerom, napísal pápežovi výzvu k možnej „oficiálnej oprave“ tohto dokumentu. Podľa komentárov vychádzali viaceré talianske médiá z interview, publikovaného v USA (s LifeSiteNews), v ktorom dal Burke ultimátum pre túto „oficiálnu opravu“ a ktoré vypršalo po Vianočných sviatkoch. V skutočnosti nebolo „absolútne žiadne ultimátum“, potvrdzuje kardinál Burke. „Mnohé médiá to nesprávne pochopili. V interview v USA sa ma pýtali, čo bude ďalším krokom v súvislosti s dubiou, prezentovanou Svätému otcovi, a ja som povedal len toľko, že teraz sa nebude diať nič, pretože vstupujeme do liturgického obdobia Vianoc a Zjavenia Pána.

 

Až potom budeme uvažovať o ďalšom postupe, no určite nejde o ultimátum so zámerom konfrontácie s pápežom.“ V dubii ide o otázku prijímania Eucharistie pre rozvedených a znovu zosobášených katolíkov, ktorí žijú more uxorio (ako manžel a manželka); o prístup k svätému prijímaniu, ktorý Amoris Laetitia v určitých prípadoch povoľuje. Pôvodné magistérium to pritom nepripúšťalo, okrem prípadov, keď sa dohodli, že budú žiť ako brat a sestra tí rozvedení a znovuzosobášení, ktorí nemohli byť oddelení z opodstatneného dôvodu. Brandmuller hovorí, že prípadná „oficiálna oprava“ pápeža by sa mohla uskutočniť „in camera caritatis“ (priestor, v ktorom by to nikto iný nepočul; pozn. prekl.). Burke upresňuje: „V skutočnosti som nikdy nepovedal, že musí dôjsť k verejnej konfrontácii. Súhlasím s kardinálom Brandmullerom, že prvým krokom má byť žiadosť o súkromné stretnutie so Svätým otcom, kde by sme mu ukázali neprijateľné tvrdenia v Amoris Laetitia, ako aj to, že v každom prípade neadekvátne vyjadrujú to, čo on vždy doteraz Cirkev učil.“

Existujú ľudia, ktorí tvrdia, že inštitúcia „oficiálnej opravy“ Svätého otca v rámci pravidiel Cirkvi nejestvuje. Zaviedli ste to vy?

„Samozrejme, že nie. Už sv. Tomáš Akvinský vo svojich teologických spisoch predostiera problém možnej oficiálnej opravy pápeža ako aj to, že táto možnosť v rámci pravidiel, ktorými sa riadi Cirkev, existuje. Využíva sa síce zriedka, ale existujú také prípady. Vieme si, pochopiteľne, predstaviť, že aj pápež môže upadnúť do omylu. V takom prípade treba urobiť nápravu.“

Tvrdiť teda, že v určitých prípadoch môžu rozvedení a znovuzosobášení katolíci, ktorí spolu žijú „more uxorio“ (ako manžel a manželka) pristupovať k svätému prijímaniu, znamená dopustiť sa omylu?

„Dalo by sa povedať, že toto tvrdenie je už vo svojej podstate mylné, pretože osoba, ktorá žije more uxorio (ako manžel a manželka) s niekým, kto nie je jeho manželkou/jej manželom, nemôže prijímať sviatosti. Tvrdiť namiesto toho, že to možné je, znamená uviesť v platnosť formálnu chybu, ktorá protirečí učeniu samotného Ježiša, ako aj doterajšej náuke Cirkvi.“

Tvrdiť niečo také znamená teda herézu?

„Nie, skôr by som to kvalifikoval ako omyl, no nachádzame sa v zložitej situácii. Heréza je tvrdošijné popieranie alebo spochybňovanie pravdy, o ktorej má byť pokrstený človek presvedčený vo svojej katolíckej viere. Heretikom však môže byť aj človek, ktorý tvrdí, že neexistujú vyložene zlé skutky; súhlasiť s týmto znamená povedať niečo, čo je v rozpore s dogmou Cirkvi a je teda jasne herézou. Súhlas s prístupom k sviatostiam v prípade, o ktorom sme hovorili pred chvíľou, sa vzťahuje na prax, ktorá je v rozpore s dvoma dogmami – o nerozlučnosti manželstva a o reálnej prítomnosti Ježiša v Eucharistii. Na prvý pohľad môžeme povedať, že ide určite o omyl.“

Vráťme sa k dubii. Sú ľudia, ktorí naznačujú, že sa štyria kardináli medzi sebou rozdelili. Je to pravda?

„Toto je absolútne nepravdivé tvrdenie; sme jednotní, a práve preto nechcem vytvárať žiadne teórie o ďalších krokoch v tejto iniciatíve, ktorú sme podnikli. Ak tak urobíme, tak až po vyjadrení Svätého otca.“

Ešte stále si myslíte, že pápež odpovie na vašu dubiu?

„Vždy čakáme na vyjadrenie pápeža, ako nášho najvyššieho pastiera. Neočakávať odpoveď by bolo prejavom neúcty voči jeho úradu.“

Kardinál Liberati hovorí o oficiálnom zozname otázok, ktorý on, spolu s ďalšími štyrmi kardinálmi, odovzdali pápežovi Františkovi a požiadali ho o objasnenie špecifických doktrín. Tento zoznam, nazvaný dubia, je veľmi závažnou vecou, nakoľko požaduje formálne vysvetlenie určitých nejasných vyjadrení o katolíckej morálke, ktoré pochádzajú od pápeža Františka a jeho blízkych spolupracovníkov, a ktoré sa teraz prezentujú ako „pastoračná“ náuka Cirkvi.

Problém nie je v schopnosti či neschopnosti zmeniť dogmu – dogma sa totiž nedá zmeniť. Problém je v tom, že ak sa daná náuka o manželstve a o rodine učí ako zmenená (hoci v skutočnosti sa nezmenila), vedie to k masívnej apostáze vo vedení Cirkvi. Svedčia o tom aj slová pápeža Pia XII:

„Znepokojujú ma posolstvá, ktoré povedala Preblahoslavená Panna Lucii vo Fatime. Vytrvalá naliehavosť, s ktorou Panna Mária upozorňuje na nebezpečenstvo, ktoré ohrozuje Cirkev, je Božím varovaním pred samovraždou, ktorú ľudia v Cirkvi páchajú zmenami a úpravami viery, liturgie, teológie a svojej duše … Nadíde deň, kedy civilizovaný svet zaprie svojho Boha; deň, v ktorom Cirkev zapochybuje rovnako ako Peter. Cirkev bude zvádzaná k pokušeniu uveriť, že človek sa stal Bohom.“


Ako súvisí islam so stavom Cirkvi? Navzájom sú od seba závislé.

Pápež Ján Pavol II. múdro a prorocky povedal, že „so zánikom rodiny zanikne národ, a napokon aj celý svet v ktorom žijeme.“ V prípade Európy ide o staroveké kresťanské územia, vrátane tých na Strednom východe; to, čo sa na nich deje, neovplyvňuje totiž iba Európu, ale aj celý svet. Ako fakt uvádzame, že moslimovia sa chytajú príslovečnej slamky, len aby si podmanili Európu, a najmä Rím. Pád Ríma, Talianska, a obzvlášť Vatikánu totiž chápu ako zničenie kresťanstva a ako eschatologické znamenie celosvetového víťazstva islamu.

Islam si dokáže podmaniť Európu len vtedy, keď Európania odpadnú od viery. Po celé stáročia to bola práve katolícka viera, ktorá umožňovala Európe brániť sa pred moslimami. Súčasná apostáza spôsobuje, že Európa si už nedokáže pomôcť a podiela sa na vlastnej samovražde v rukách moslimov.

Európa sa ocitla na pokraji závažnej a hroznej vojny. A táto vojna sa odzrkadľuje aj v samotnej Cirkvi. So zánikom Cirkvi zanikne aj svet; a svet sa práve teraz strmhlav rúti v ústrety pohanstvu a ak sa situácia nezlepší, rovnako krutá vojna nastane aj v Cirkvi prostredníctvom takej apostázy, akú svet ešte nezažil.

Ježiš prišiel na svet aby nás zachránil z temnoty pohanstva a príde opäť vtedy, keď ho svet odmietne, čím sa svet sám uvrhne do tej istej temnoty, z ktorej vzišiel, ako pes, ktorý sa neustále vracia k vlastným zvratkom.

Raz som to už povedal, a hovorím to znovu – majme lampy zažaté, po okraj naplnené olejom, a po ruke pre istotu ešte zo dve náhradné náplne. Prichádzajú totiž dni, kedy ich budeme všetci potrebovať …

http://www.lifenews.sk/node/11717

 

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár