Otvorený list prvého občana prvej Slovenskej republiky J. Mikuša predsedovi vlády Slovenskej republiky R. Ficovi!

O niekoľko dní si Slovenský národ pripomenie slávne výročie národnej svojbytnosti – 78 rokov od vzniku Prvej Slovenskej republiky. Vysnívaného štátneho útvaru, o ktorom snívali celé generácie Slovákov 1032 rokov. Naplnenie túžby našich otcov a dedov sa za ťažkých medzinárodných okolností udialo 14. marca 1939. Tento deň novodobá história Slovákov pokladá za svoj najväčší sviatok, na ktorý neslobodno zabudnúť.

Ten, kto sa najväčšou mierou pričinil o tento medzník života Slovákov, bol Dr. Jozef Tiso. Neskôr sa stal prvým prezidentom. Bol človekom, ktorý za svoj národ dokonca položil aj vlastný život. Židoboľševická moc v roku 1948 však vo svojej historiografii vykreslila tohto Slováka v takej podobe, že mne neslobodno ani nahlas vysloviť jej zápornú charakteristiku tohto muža.
V roku 1989 sme si mysleli, že sa túto zvrátenú politickú moc konečne podarilo poraziť. Ako sme však túto moc povalili, keď jej ideológiu, výklad histórie, filozofiu atď. do dnešných čias vyznávame, ba ešte podľa najnovšieho „náhubkového zákona“ potieranie tejto zvrátenosti pokladáme od 1. januára 2017 v našom štáte za trestný čin?


Obraciam sa preto týmto listom na Vás, pán predseda vlády SR, s otázkou, ako je možné, že ste si dovolili resp. kto Vám „požehnal“ z pozície predsedu vlády nášho štátu, Slovenskej republiky, urážať Slovenský národ, a to konkrétne našich dedov a otcov a ich najvyššiu národnú a politickú autoritu, Jeho excelenciu pána prezidenta Prvej Slovenskej republiky – Dr. Jozefa Tisa, a to konkrétne 21. januára 2017 výrokom, ktorý ste bez hanby vyriekli pred celým národom pri pomníku obetí masakry z roku 1945 v Ostrom Grúni? Z akých relevantných prameňov ste čerpali tieto tzv. historické pravdy? Vy ste predsedom vlády nášho štátu a nemôžete a ani si nesmiete dovoliť vynášať súdy o predkoch v našom národe len tak, ako krčmová chasa v IV. cenovej skupine.

Jozef Mikuš (vľavo) je prvým dieťaťom Prvej Slovenskej republiky – narodený 14. marca 1939 o 13.00 hod. Narodil sa iba niekoľko minút po hlasovaní Slovenského snemu. Vpravo Milan Huľo

Váš výrok znel: „ Prezident I. SR Dr. Jozef Tiso bol vojnový zločinec!“
Kde ste sa k tomu dopracovali, takto sa z pozície Vášho postavenia v štáte vyjadrovať? Kto vám dal právo takto pľuvať Slovenskému národu do očí – naším otcom a dedom (aj Vášmu), ktorí si vážili, ctili a uznávali túto autoritu Slovenského národa a ešte roky po hanebnej poprave tohto národného hrdinu prakticky až do svojej smrti za ním smútili? Ako poznáte dejiny s veľkým „D“ Slovenského národa z tohto obdobia? (Pripomínam, že tie komunistické, s ktorými nás až doteraz kŕmite, nie sú dejinami, ale dejinným paškvilom). Myslíte, že národ je taký hlúpy, ako chcete byť Vy múdry? To ste prosím na veľkom omyle.

Prosím, dosť výčitiek a invektív.
Teraz k meritu veci.
V prvom rade, je pravdou, že za II. svetovej vojny sa diali odsúdenia hodné veci, kde vraždy a násilie mali na vrch. Hlavnými aktérmi tohto zla boli Hitler, Musolíni, Stalin a jeho bezprostrední pomáhači. Nemôžeme a ani Vy nemôžete v žiadnom prípade českých, slovenských a iných vedúcich činiteľov národov Európy žijúcich v tom čase pod kuratelou nemeckej ríše, pokiaľ tak nestanovil norimberský tribunál v roku 1946, svojvoľne nazvať vojnovými zločincami. To obludné svinstvo páchané na národoch Európy sa nedá a nesmie obhajovať, ale len vo vzťahu k vojnovým zločincom ktorých určil kompetentný právny orgán tej doby k tomu určený a tým bol Norimberský súd.
Ak sa len trochu vyznáte v histórii Prvej Slovenskej republiky, ako právnik poukážte prosím čo i len na jediný zákon alebo predpis, ktorý podpísal tento muž, náš prezident, počas svojej funkcie v rokoch 1939 – 1945 a nabádal ním na štátne zločiny. Poukážte prosím na jediný podpis (Dr. Jozef Tiso, prezident SR) pod trestom smrti, ktorý bol v inkriminovanom období vynesený. Ja si pri znalosti histórie z tohto obdobia nespomínam na žiadny takýto lapsus, ktorý by pána prezidenta kompromitoval. Poukážte prosím na jediný výrok, ktorý sa vymyká z kompetencie prezidenta, danej mu zákonom, a ktorý bol vyrieknutý inak ako v záujme národa, v jeho prospech a jeho dobro. Pripúšťam, že „ kto chce psa biť, palicu si nájde!“ A toto je zrejme aj Váš prípad.

 

To stačí. Berte prosím vždy pri vyrieknutí svojich súdov na vedomie historické obdobie a silu nášho národa v jeho životnom priestore, kedy a za akých okolností sa to stalo.
Keď sa vrátime do minulosti, teda do roku 1945 a odvtedy až doteraz, žiadny renomovaný historik, právnik, ba ani skupina ľudí, určená posudzovať zločiny spáchané za II. svetovej vojny, neklasifikovala Jeho excelenciu pána prezidenta Dr. Jozefa Tisa do kategórie vojnových zločincov. Áno, židoboľševické mandry nahlas a bez historického zdôvodnenia.

Na galavečere Ľudovej strany Naše Slovensko 14. 3. 2017 zaznela už tradične aj hymna „Hej Slováci“. Na záver predseda ĽSNS M. Kotleba vyzval prítomného kňaza, aby sa s členmi ĽSNS pomodlil modlitbu „Otče náš“ a „Zdravas Mária“

Aby som nechodil ako mačka okolo horúcej kaše, budem radšej konkrétny.
Po II. svetovej vojne sa konal asi aj Vám dobre známy a už v tomto liste spmenutý norimberský proces s vojnovými zločincami z II. svetovej vojny. Vtedajší dosadený prezident ČSR, pred vojnou tiež vo funkcii prezidenta – velezradcu ČSR, nejaký Dr. Eduard Beneš, pod kuratelou Moskvy vynaložil nesmierne veľa úsilia a množstvo peňazí, aby dostal pána prezidenta Dr. Jozefa Tisa do polohy vojnového zločinca pred norimberský tribunál. No nepodarilo sa. Jediným a dostačujúcim základným argumentom tohto tribunálu, ktorého autorita je aj pre Vás určite nespochybniteľná, bolo: „Pre nedostatok dôkazového materiálu.“

 

Myslím, že to samé osebe by stačilo, aby sa o pánovi prezidentovi Dr. Jozefovi Tisovi prestalo špekulovať. Pre historických „autsajdrov“, ku ktorým patríte zrejme aj Vy (a to po Vašom výroku z Ostrého Grúňa), musím však pre Vás uviesť ešte ďalšie fakty. Hovorí Vám niečo meno Simon Wiesental? Ak nie, bol to človek, ktorý sa od konca II. svetovej vojny zaoberal vyhľadávaním vojnových zločincov, hlavne vo vzťahu k židovskému národu, ich prenasledovaním a organizovaním postavenia týchto vrahov pred súdny tribunál. Predstavte si, tento muž spravodlivosti nemal záujem o Dr. Jozefa Tisu, ktorý nespĺňal jeho kritériá vojnového zločinca. Pripomínam ale, že komunisti sa veľmi snažili dostať tohto muža v očiach pána Wiesentala do tejto polohy, avšak márne.
K meritu veci sa vyjadril aj generálny prokurátor štátu Izrael, pán Gedeon Hausner, keď z miesta svojho najvyššieho orgánu prehlásil, že podľa preskúmaných dokumentov z celoštátnych archívov z celej Európy a podľa celosvetových zoznamov vojnových previnilcov sa meno Dr. Jozefa Tisu na nijakom zozname vojnových zločincov nenachádza a teda Dr. Tiso nie je preto vojnovým zločincom.
Ešte jedna poznámka nakoniec: K tomuto istému záveru dospeli aj dvaja generálni prokurátori Č-SFR, JUDr. Tibor Böhm a JUDr. Ivan Gašparovič.
Keď Vám toto nestačí na ospravedlnenie sa Slovenskému národu za Váš výrok z Ostrého Grúňa, potom neviem, čo ešte treba!
Mám takmer osemdesiat rokov a niečo si pamätám. Dnes, po 27 rokoch povalenia toho obludného politického systému, sa ešte niekto z vedenia štátu odváži vysloviť takýto súd? Je to zvrátené a pre mňa nepochopiteľné.

Občan žijúci poď Vašou exekutívnou kuratelou.

Jozef Mikuš st.

V Častej, 8. marca 2017.

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.